STAVEBNÁ WIKI
Nízkoenergetické domy - moderné ekodomy
Každým rokom sa neustále navyšujú náklady na bývanie, ktoré sa nám premietajú či už do počiatočných nákladov na výstavbu alebo na konečné užívanie rodinných domov. Mesačné platby za vykurovanie, ohrev teplej vody a osvetlenie pokrývajú nemalú časť mesačného rozpočtu bežnej rodiny na Slovensku. Aj to sú dôvody, prečo sa stále častejšie skloňuje téma výstavby rodinných domov, ktoré majú nízku mesačnú réžiu a náklady na výstavbu nie sú v porovnaní s bežným domom oveľa vyššie.
Sú to takzvané nízkoenergetické domy. Pokiaľ sa rozhodneme, že chceme stavať takýto typ domu, je v hodné na to myslieť ešte pri výbere pozemku a samotnom zhotovení projektu, tak ako naši čitatelia, ktorí sa s nami podelili o svoje skúsenosti.
AKTUÁLNE DISKUSIE K TEJTO TÉME
NAJNOVŠIE INŠPIRÁCIE K TEJTO TÉME
Za nízkoenergetický dom považujeme dom s minimálnymi nákladmi na jeho prevádzku, ktorý zabezpečí užívateľom dostatočný komfort bývania v lete aj v zime, a ktorý zodpovedá aj smernici Európskej únie o energetickej hospodárnosti budov. Parameter úspornosti nízkoenergetického domu a pohybuje v rozmedzí 15-50 kWh/m2 a rok, pričom aj správanie užívateľov budovy vie vo veľkej miery ovplyvniť túto spotrebu (napr. vykurovanie pri otvorenom okne, úsporné žiarovky, a pod.).
Výhodou takéhoto domu je tiež, že na jeho výstavbu možno použiť takmer všetky dostupné stavebné prvky a konštrukcie, ktoré sú v dnešnej dobe dostupné. Vo veľkej miere sa tiež dostávajú do popredia prírodné materiály, akými sú napríklad slama, hlinené omietky, nepálená tehla a pod., avšak tie patria skôr k drahším stavebným materiálom, pretože sú spojené s väčšou prácnosťou. Napriek tomu nám pomáhajú do určite miery chrániť životné prostredie.
Nízkoenergetické domy - základné parametre
1. Vhodná orientácia
Obytné miestnosti by mali byť orientované na južnú stranu a technické miestnosti na sever. Tak by malo byť zabezpečené čiastočné ohrievanie obytných miestností aj slnkom v zime.
2. Dostatočná izolácia
Ak sú dostatočne zaizolované miesta, kde najčastejšie dochádza k úniku tepla, výrazne tým vie staviteľ prispieť k úspornosti domu. Patrí sem hlavne strecha, steny, podlaha a okná. Izolácia strechy by mala byť minimálne v hrúbke približne 30-40 cm, steny približne 30 cm a podlahy približne 20 cm. Okná sa dnes preferujú s izolačným rámom a trojsklom, ktoré ušetria energiu a zároveň tlmia hluk z vonkajšieho prostredia.
3. Rekuperácia vzduchu
Je to systém, ktorý zabezpečuje výmenu vzduchu a zároveň nedochádza k únikom tepla pri klasickom vetraní. Vzduch, ktorý sa odvádza z budovy zároveň ohrieva ten privádzaný vzduch. Týmto spôsobom je zabezpečený neustále čerstvý vzduch, bez najmenších čiastočiek prachu, prípadne peľu a prievanu. Tento systém veľmi zvyšuje kvalitu života astmatikom.
4. Vzduchová priepustnosť a tepelné mosty
Nízka vzduchová priepustnosť predstavuje vysoký predpoklad, ktorý prispieva k nízkej energetickej náročnosti domu. Ide o prefukovanie vzduchu v netesnostiach a škárach , kde prichádza k úniku tepla a zároveň sa privádza vzduch, ktorý spôsobuje vlhkosť a plesne. Vzduchová priepustnosť sa vykonáva tzv. „bloowerdoor testom“, pri ktorom sa vytvoria podmienky podtlaku, prípadne pretlaku o intenzite stredne silného vetra, pričom za hodinu by nemalo preniknúť cez obvodové konštrukcie viac ako 0,6-násobok objemu domu.
Tepelné mosty sú miesta v konštrukcii, v ktorých vzhľadom na tvar budovy prichádza k vysokému úniku tepla. Tieto tepelné mosty je možné zredukovať už pri plánovaní a tvorbe projektu domu.
5. Termografia resp. Termovízia
Ide o meranie za pomoci špeciálnych kamier, ktoré zobrazujú, kde najviac dochádza k úniku tepla. Výsledky merania určujú, do akej energetickej triedy bude budova zaradená v rámci energetického certifikátu, pričom A trieda je tá najkvalitnejšia.
PROFESIONÁLI
Energetický certifikát nehnuteľnosti
V januári v roku 2006 sa na Slovensku prijal zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v roku 2012 doplnila Vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 364/2012 Z.z., ktorá stanovuje podrobnosti pri výpočte energetickej hospodárnosti budov, ktoré sú prenesené do obsahu energetického certifikátu. Tento zákon ďalej stanovuje postupy a opatrenia, ktoré sú potrebné na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov, ktorých cieľom je vybudovať optimálne vnútorné prostredie budov a znížiť emisie oxidu uhličitého z prevádzky budov, nakoľko na Slovensku je hlavným zdrojom energie spaľovanie neobnoviteľných prírodných zdrojov a tým aj väčšiu tvorbu emisií oxidu uhličitého.
Podľa tohto zákona tiež od 1.1.2008 vstúpila do platnosti u nás povinnosť energetickej certifikácie budov. Energetický certifikát je povinný stavebník odovzdať ku kolaudačnému rozhodnutiu. Energetický certifikát má platnosť 10 rokov a vlastník nehnuteľnosti je povinný ho uchovávať počas celej doby platnosti. V prípade predaja ho je povinný odovzdať následnému vlastníkovi a v prípade nájmu je povinný odovzdať kópiu nájomcovi.
Energetický certifikát môžu vykonávať iba osoby na to oprávnené, ktoré majú živnosť a zároveň podnikajú v oblasti energetickej certifikácie a majú odbornú spôsobilosť preukázanú skúškou odbornej spôsobilosti pred skúšobnou komisiou podľa osobitného predpisu.
Nízkoenergetické domy sú zaraďované v kategórií A s ročnou spotrebou 15 – 50 kWh/m2. Domy, ktoré sú uvádzané so spotrebnou menšou ako 15 kWh/m2 sú označované ako energeticky pasívne domy, resp. energeticky nulové domy. Podrobné informácie o energeticky nenáročných budovách môžeme nájsť aj v knihe autora Eugena Nagyho - Nízkoenergetický a energeticky pasívny dom.
V BAZÁRE K TEJTO TÉME
Nízkoenergetické domy a pravidlá bývania v nich
Vysoké očakávanie obyvateľov tohto typu nehnuteľnosti na vysoký komfort bývania bez ich aktívneho prístupu môžu predstavovať veľké sklamania. Pokiaľ niekto vetrá pri otvorenom okne a spolieha sa na to, že vykurovací systém to zvládne je mylný názor. Ak chce niekto efektívne využívať každú energiu efektívne, musí tomu prispôsobiť aj svoje správanie.
Napríklad počas letných dní si vieme chladnejšiu klímu v interiéri zabezpečiť najmä tým, že cez deň budú všetky okná pozatvárané a rolety zatiahnuté. Vetranie prichádza do úvahy až vo večerných a nočných hodinách. V zimných mesiacoch naopak môžeme zabezpečiť výmenu vzduchu buď systémom rekuperácie vzduchu, prípadne vetrať okolo obeda, keď je najteplejšie. Určite nie je vhodné dlhodobé vetranie, skôr jednorazové približne na 10 minút. Tento čas je postačujúci na výmenu vzduchu v celom dome.
Fotografie: isifa/Shutterstock
