Kvasená zelenina: 3 najlepšie recepty, ktoré si zamilujete
Urodilo sa vám veľa zeleniny a hľadáte spôsob, ako ju čo najlepšie uskladniť? Odpoveďou je kvasená zelenina. Je to jeden z najstarších spôsobov konzervovania.
Fermentovať môžete rôzne druhy zeleniny. Experimentujte s prísadami a vytvorte si vlastné unikátne recepty. Navyše urobíte aj niečo pre svoje zdravie, pretože kvasená zelenina ponúka obrovskú dávku vitamínov, živín a probiotík.
Tajomstvo kvasenej zeleniny
Kvasená zelenina vzniká fermentáciou čerstvej zeleniny. Vďaka rozkladu cukrov obsiahnutých v zelenine na kyselinu mliečnu alebo kyselinu octovú získava úplne inú chuť.
Zelenina aj po kvasení ostáva bohatá na vitamíny, minerály a ďalšie živiny a správne vykvasená vydrží pomerne dlho. Obsahuje aj probiotiká. Tie podporujú zdravé fungovanie tráviaceho systému a posilňujú imunitný systém. Pomáhajú udržiavať črevnú mikrobiómu v rovnováhe a zlepšujú trávenie.
Obľúbené recepty na kvasenú zeleninu
Rozhodli ste sa pripraviť si doma kvasenú zeleninu? Základnou surovinou sú rôzne druhy zeleniny, ako je napríklad kapusta, mrkva, reďkovka, cuketa, karfiol, brokolica, paprika, ale aj mnohé iné. Výberom zeleniny ovplyvníte výslednú chuť vašej kvasenej pochúťky.
K fermentácii budete potrebovať aj soľ. Ochráni zeleninu pred rastom nežiadúcich baktérií a pred hnilobou. Odporúčame používať nejódovanú morskú soľ alebo kvalitnú soľ bez prídavku ďalších chemikálií.
Pre správnu fermentáciu budete potrebovať aj vhodnú nádobu. Najčastejšie sa používajú sklenené nádoby, ale aj fermentačné poháre a špeciálne nádoby na kvasenie s uzáverom. Dôležité je, aby sa k vašej zelenine nedostal vzduch.
Zeleninu môžete dochutiť rôznymi prísadami. Najčastejšie sa používa cesnak korenie, zázvor, rasca, štipľavé papričky, kôpor, koriander a iné bylinky či korenie. Záleží od toho, akú zeleninu ste sa rozhodli dáte vykvasiť. Vytvárať môžete rôzne zeleninové kombinácie. Či už sa rozhodnete pre klasickú kvasenú kapustu alebo netradičnú kombináciu mrkvy a zázvoru, či kvasený karfiol s cesnakom, môžete si byť istí, že takto pripravená zelenina vám prinesie do života obrovskú dávku vitamínov.
Kvasená kapusta
Ingredience a postup:
- kapusta
- soľ
Kapustu nasekajte na tenké prúžky. Vo veľkej mise ju premiešajte so soľou a nechajte odpočívať, kým nevypustí šťavu. Potom ju premiestnite do fermentačnej nádoby. Naše staré mamy používali súdky. Poriadne ju postláčajte a nechajte fermentovať 2 až 3 týždne.
Niektorí ľudia pridávajú do kapusty celú rascu, korenie, bobkový list alebo dokonca aj jablká či chren. Dobrú kvasenú kapustu však získate aj extrémne jednoduchou kombináciou kvalitnej a najemno narezanej kapusty so soľou. Ako fermentačnú nádobu môžete použiť aj sklený pohár.
Pikantné kvasené uhorky
Ingredience a postup:
- uhorky
- čerstvý cesnak
- kôpor
- čili korenie
- morská soľ
Uhorky, cesnak, kôpor a čili korenie vložte do fermentačnej nádoby. Pridajte soľný roztok a fermentujte, kým nebudú uhorky chrumkavé a pikantné.
Soľný roztok si pripravte tak, že dáte zovrieť vodu, pridáte soľ a odstavíte.
Kvasená mrkva so zázvorom
Ingredience a postup:
- mrkva
- čerstvý koreň zázvoru
- morská soľ
- mletá kurkuma
Očistené a olúpané mrkvy nakrájajte na tenké prúžky. Očistite a nastrúhajte koreň zázvoru. Vložte mrkvu so zázvorom do fermentačnej nádoby. Pridajte aj štipku morskej soli a ak máte radi, tak aj kurkumu. Zalejte zeleninu v nádobe pripraveným soľným roztokom.
Príprava kvasenej mrkvy so zázvorom je veľmi jednoduchá. Recept vás však prekvapí príjemnou pikantnou chuťou.
Kvasená zelenina: tipy pre úspech
Ak chcete, aby sa vám recepty fermentovanej zeleniny naozaj vydarili, mali by ste mať vždy na pamäti nasledujúce tipy. Zaručia vám totiž úspech. A chutnú kvasenú zeleninu.
- Používajte len kvalitnú soľ, najlepšie nejódovanú morskú alebo himalájsku. Soľ je totiž pri fermentácii základnou ingredienciou.
- Používať by ste mali destilovanú alebo filtrovanú vodu. Ak budete pripravovať soľný roztok na zalievanie zeleniny z príliš chlórovanej vody, môže to fermentáciu negatívne ovplyvniť.
- Všetko čo prichádza do akéhokoľvek kontaktu so zeleninou, či už sú to fermentačné nádoby, nástroje, ktoré používate na krájanie alebo vaše vlastné ruky, musí byť čisté a dezinfikované.
- Myslite na to, že počas fermentácie sa zo zeleniny uvoľňuje plyn. Preto fermentačnú nádobu pravidelne otvárajte, aby ste tak zabránili priveľkému tlaku.
- Fermentačné nádoby chráňte pred svetlom.
- Ideálna teplota pre fermentáciu sa pohybuje okolo 18 až 24 stupňov Celzia.
- Po fermentácii môžete kvasenú zeleninu uskladniť v chladničke. Vydrží vám tak ešte dlhšie.
Nebojte sa počas fermentácie kvasenú zeleninu ochutnávať. Sledujte, akú má zelenina chuť a textúru. Lepšie tak odhadnete, kedy sa proces fermentácie ukončil. Zároveň experimentujte s rôznymi druhmi zeleniny. Nebojte sa objavovať nové chutné kombinácie.
P.S. – Vedeli ste, že originálne inšpirácie do záhrady, nápady na projekt domu či rady do domácnosti nájdete aj u našich susedov? Navštívte našu českú Modrú střechu.
Autor: Denisa Hajdúková – Nájomný spisovateľ
Zdroj foto: iStock
Diskusie na tému článku
-
![]()
Dobrý deň, viete mi odporučiť firmu, čo robí zelené strechy, alebo izolácie rovn…
Zdravím, nemáte niekto prosím skúsenosti so zelenou rastlinnou stenou? Prípadne…