Kategórie

Najnovšie diskusie

Kde sa diskutuje

Kam som prispel

Sledované diskusie

Sieň slávy

Fórum > Obvodové a nosné múry

Ytong Lambda 300 mm - pevnosť pre poschodový dom

Zobraz úvodný príspevok

extreme extreme

Autor diskusie

18.12.2013

Zdrvíčko Chceme stavať z Ytong Lambda 300mm poschodový dom. Keďže sa jedná o materiál ktorý má dobré deklarované vlastnosti nechcem ísť do normálneho aj keĎ pevnejšieho Ytong 300 mm P2-400 . Čiže je tu staviteľ ktorý staval "poschďák" z tohto materiálu . Je to dostatočné na statiku ? Zateplenie chceme dať 15cm EPS . Díkes za postrehy

Odpovedať

3 4 5

jan45 jan45

20.12.2013

@radopp napr. preto, že na povrchu aj po vysušení zostávajú látky, ktoré ničia baktérie, vylučuje aromatické látky. Tvárnice, vyrábané zo zvyškov fosílnych palív obsahujú koncentrát látok, ktoré sú v prírode rozptýlené, ale zabudovaním do uzavretej steny sa nemôžu ani odparovať ani odlučovať, zvýšená radiácia môže, ale nemusí pôsobiť škodlivo. To sú dohady, každý expert uverejňuje výsledky, ktoré potrebuje preferovať. Fakt je, že napr. škodlivosť azbestu sa zistila až po rozmachu SDK, predtým sa z neho robili brzdová doštičky, tie sa rozptýlil po cestách a nikto nebrojil proti ich škodlivosti, ale azbest fixne zabudovaný v eternite je prudko a nebezpečne škodlivý, ale len pri demontáži.

Odpovedať

radopp radopp

20.12.2013

@jan45 Nepotrebujem ničiť baktérie, mám čisto. Čo zabije baktérie, zabije aj mňa. Dechty a sadze smrdia, tým sa dá čuchovo rozpoznať popolček. Ortuť sa odparuje pri 20 C, žiaden (poro)betón ho nezastaví. Pri akýchkoľvek stavebných úpravách sa rozptýli do okolia jedovatý prach. Jedovaté kovy ostanú v pôde navždy. Rastliny ich viažu, ale ľudia zvyknú kompostovať. Odpadkové koše a splachovací záchod sú úžasné vynálezy. Radiácia škodí vždy, akurát sa človek pri malých dávach (100ky mikroSv za deň) priebežne uzdravuje, ale účinky na DNA sa môžu prejaviť až o niekoľko generácií (degenerácia). Porovnanie s údajne prirodzenou radiáciou Zeme (u nás 10ky mikroSv/deň) je nemiestne, pretože boli vykonávané jadrové testy, buchol Černobil a hlavne Fukušima. Takzvaných expertov s patentom na rozum a pečiatkou na zdravie nemusím. Zaujíma ma vecná diskusia, nie sektárstvo = autority. Azbest je škodlivý asi ako kamenná vlna, ale dnes je odstraňovanie azbestu veľký byiznis, a preto sa to nafukuje.

Odpovedať

43jarko 43jarko

21.12.2013

Ytong má takmer takú istú zaťažiteľnosť ako Porotherm, rozdiel v akumulačnej schopnosti je na treťom mieste za desatinnou čiarkou, pričom nezateplená tehla vychádza horšie, Ytong je rovnako zaťažiteľný v každom smere a vydrží až 180 minút ohňa, tehla po 90-tich minútach praská, svedčí o tom aj fakt, že odolnosť protipožiarnych podhľadov a dverí sa skúša v ytongových bunkroch.

Odpovedať

majkoj majkoj

21.12.2013

@43jarko no standart tehla je 8MPa a robi sa obycajne aj 15MPa, takze o takmer tej istej zatazitelnosti asi nemoze byt rec :). Ale podstatne je co je potrebne a tam pri vacsine domov nie co riesit. S tou akumulaciou to nebude pri zateplenych konstrukciach az tak pravda. Teoreticka tepelna kapacita sice moze byt podobna ale... Teplo moze odovzdavat jedine material, ktory ma vyssiu teplotu ako vnutorna. A kedze ytong ma lepsie tepelne vlastnosti, klesa rychlejsie teplota smerom von, tym padom sa moze na akumulacii podielat menej hmoty.

Odpovedať

43jarko 43jarko

21.12.2013

toto je zdroj, z ktorého som čerpal a myslím si, že je dostatočne vyčerpávajúci ;-) Pórobetón alebo tehly pre rodinný dom? Tehly a pórobetón sú u nás jednoznačne dva najrozšírenejšie materiály pre hrubú výstavbu. Obľuba obidvoch má sčasti regionálnu štruktúru a tiež stavebné firmy preferujú jeden alebo druhý materiál. Investori aj stavebníci často hľadajú jasnú odpoveď, ktorý z nich je lepší. Všeobecne platný súd však neexistuje. Dajú sa však porovnať podstatné vlastnosti obidvoch materiálov a na ich základe sa rozhodnúť (so znalosťou objektívnych a vlastných požiadaviek na výstavbu).V Česku býva dôležitým výberovým kritériom cena. Snaha znížiť cenu stavieb „ za každú cenu” je predmetom kritiky adresovanej predovšetkým na investorov utrácajúcích verejné peniaze; na stránkach tohto časopisu zaznieva takmer nepretržite. Hľadanie najlacnejších riešení nájdeme vo veľkej miere aj v súkromnej sfére. Predovšetkým drobní stavebníci, ktorí nie sú o výstavbe právne, obchodne ani technicky informovaní, žijú v mylnej predstave, že zmluva o dielo so stavebným podnikom je to isté, čo kúpna zmluva na sériový priemyselný výrobok.Investor, ktorý dokáže jednať iba o cene, dáva tak najavo, že nevie, čo chce, alebo že rezignuje na účel aj kvalitu stavby. Spravidla tak pristúpi aj na ponuku stavebnej firmy obstarať za dobrú cenu služby projektanta aj stavebného dozoru. Tým si ale zakladá na budúce problémy. Stráca kontrolu nad návrhom aj realizovaním stavby, často čelí postupnému zvyšovaniu ceny po podpise zmluvy a je bezradný pri preberaní hotového diela.Kto sa rozhodne byť aktívnejší, má väčšiu šancu zrealizovať stavbu do dobrého konca. Ibaže sa musí zúčastňovať jednaní, kde vystupuje v roli problémového človeka. Jeho rozhodnutia – týkajúce sa napr. materiálov, ktoré si praje použiť, a správnych technologických postupov – môžu byť stavebnou firmou ostro kritizované. Stavebník musí tiež dobre odhadnúť možnosti firmy. Keď zistí, že zahraniční brigádnici, ktorých si firma najíma, doposiaľ stavali iba z tehiel a pórobetón, ktorý on žiada nepoznajú, je lepšie zmeniť firmu. Stavebník, ktorý sa na to necíti, urobí najlepšie, keď si zaplatí vlastný odborný stavebný dozor nezávislý na firme, ktorý porozumie jeho požiadavkám a bude pripravený sa za ne postaviť. Prejdime k téme, ako si vyberať medzi tehlou a pórobetónom v bytovej výstavbe. Ako si vybrať materiál pre hrubú stavbu Dve kritéria tu boli spomenuté. Je to cena a takisto schopnosti a povesť stavebných firiem, s ktorými môže investor rátať pre realizáciu stavby. Tretím a veľmi dôležitým kritériom sú technické vlastnosti materiálov. Posudzovanie všetkých troch kritérií má zmysel len vo vzájomnej kombinácii a to tak, aby výsledné riešenie bolo optimálne z pohľadu investora. Diskutujme najdôležitejšie kritéria: Najdôležitejšie vlastnosti muriva Tab. 1 uvádza rozmery, cenové údaje a technické parametre vybraných murovacích blokov podľa aktuálneho cenníka a technických listov firiem Xella Porobeton (materiál YTONG) a Wienerberger Tehliarsky priemysel (materiál Porotherm, PTH). Pokiaľ bude jediným rozhodujúcim kritériom cena za materiál, potom víťazí YTONG P2-400 s rozmerom tvárnic (300 × 249 × 599) mm a ihneď za ním PTH 36,5 P+D s mierne väčším prestupom tepla (všetky cenové údaje v tomto článku sú bez DPH). Oba ešte vyhovujú požiadavke súčasnej tepelno-technickej normy ČSN 73 0540:2, ktorá stanoví, aby súčiniteľ prestupu tepla bol menší ako 0,38 Wm-2K-1. Pevnejší, taktiež cenovo priaznivý YTONG P4-500 o rozmeroch (300 × 249 × 499) sa v prípade potreby používa pre vnútorné nosné priečky, pretože jeho tepelný odpor v jednovrstvovom murive nedosahuje požiadavkám normy. V cene muriva sa ďalej premieta murovacia malta, ktorú výrobcovia predpisujú pre dosiahnutie tepelného odporu a ktorú nie je možné nahradiť najlacnejšou maltovou zmesou.Pokiaľ sú tieto tri materiály použité pre obvodové múry, bývajú z vonkajšej strany zateplené, aby súčiniteľ prestupu tepla vyhovoval norme a priblížil sa jej odporúčanej hodnote. Zateplenie však už nie je najlacnejšie riešenie.Niekedy zaznie požiadavka, aby hrúbka obvodového muriva bola čo najmenšia. Napríklad u stavieb s veľmi malým pôdorysom. Aj tu je hlavným kandidátom YTONG P2-400 s rozmermi (300 × 249 × 599) mm a za ním PTH 36,5 P+D s väčším, ale stále postačujúcim prestupom tepla. Pevnosť muriva Čo sa týka tohto dôležitého parametru, musí projektant pri návrhu uvažovať o pevnosti najslabšieho článku muriva. Z tab. 1 je zrejmé, že predovšetkým u tehlových blokov typu PTH Si s vysokou tepelnou izoláciou je týmto článkom murovacia malta. Tá je špeciálne formulovaná pre docielenie deklarovanej hodnoty súčiniteľu prestupu tepla murivom a zároveň tak, aby prenášala veľké tlakové napätie. Z toho vyplýva, že styčná plocha dutinových blokov s extrémne tenkými stenami umiestnených nad sebou „na väzbu” je veľmi malá. Skĺbiť vysokú pevnosť a malú tepelnú vodivosť je preto možné len za cenu kompromisu. Výsledkom je, že aj cez vysokú pevnosť blokov PTH Si o hodnote 6 MPa je návrhová pevnosť muriva len 0,65 MPa, teda len o málo vyššia ako je návrhová pevnosť muriva YTONG P2-400 (0,5 MPa) a menej, ako je návrhová pevnosť muriva z materiálu YTONG P4-500 (1 MPa). Podobne návrhová pevnosť muriva blokov PTH P+D je 0,81 - 0,94 MPa, aj keď samotný blok má pevnosť až 10 MPa.Keď porovnáme porovnateľné, potom napr. PTH P10 na cementovú maltu M5 dosahuje návrhovej pevnosti 1,25 MPa a PTH P10 na M2,5 potom 1,05 MPa. Oproti tomu YTONG P4-500 má pevnosť v murive 1,00 MPa a YTONG P6 má pevnosť 1,3 MPa. Pevnostné údaje sú, podobne ako inde v tomto článku, čerpané z firemnej literatúry [3], [4], [5]. Pokiaľ by sme zaviedli ďalší hodnotiaci parameter - podlažnosť bytových a rodinných domov, vyšla by pre obidva materiálové systémy približne rovnaká. Z ľahčených materiálov sa dá v oboch prípadoch vymurovať objekt o cca 4 - 5 podlažiach, vyššie stavby musia mať plnú tehlu alebo iné riešenie. Tepelný odpor Pokiaľ by najdôležitejším kritériom v rozhodovaní medzi tehlovým alebo pórobetónovým systémom bol čo najnižší prestup tepla obvodovou konštrukciou, prvé miesto by obsadil materiál PTH 44 Si, ktorý s hodnotou súčiniteľa prestupu tepla 0,24 Wm-2K-1 za optimálnych podmienok (použitie predpísanej malty a jej hrúbky, viď. hore) dokonca predbieha odporúčanú hodnotu ČSN 73 0540:2, na druhom mieste by bol PTH 40 Si a na treťom YTONG P2-400 s rozmermi (375×249×599) mm so súčiniteľom 0,29 Wm-2K-1. Všetky tri materiály sú tak vhodné pre jednovrstvovú technológiu obvodového murovania.Stavebníka môže zaujímať, aká je cena jednotky tepelného odporu (vzťahujúca sa na jeden m2 muriva), ktorý nakupuje spoločne s murovacím systémom. Výsledky pre vybrané murovacie materiály značiek YTONG a POROTHERM v jednovrstvovom vyhotovení sú uvedené v tab.1 v poslednom stĺpci. “Tepelnú izoláciu” ako platenú hodnotu “vloženú” do obvodového muriva nakúpi stavebník najlacnejšie aj s murovacími bloky YTONG P2-400 (375×249×599) mm a YTONG P2-400 (300×249×599) mm a to za cenu 234, resp. 231 Kč za jednotku tepelného odporu v jednom m2 muriva. Nasledujú bloky PTH 44 Si, PTH 40 Si a PTH 36,5 P+D s cenami 265, resp. 272 Kč, resp. 284 Kč.V súvislosti s kombinovaným kritériom (cena)/(tepelný odpor) je dobré spomenúť, že YTONG je izotropný materiál, takže hladké bloky je možné do obvodovej steny zabudovať aj po otočení o 90°. U dutinových termoizolačných tehiel vedie otočenie k zníženiu tepelného odporu. Keby bol (teoreticky) v murive použitý otočený hladký blok YTONG P2-400(300×249×599) mm tak, aby bola hrúbka muriva 599 mm, bol by výsledný tepelný odpor jedného m2 múru 5,7 m2·K·W-1 za celkovú cenu 5,7 × 231 = 1317 Kč. Tab. 1: Rozmery, ceny a základné technické parametre vybraných blokov značky YTONG a POROTHERM (PTH). Cena jednotky tepelného odporu je cena blokov v jednom m2 muriva delená tepelným odporom vyjadreným v [R] = m2·K·W-1. Ceny sú bez DPH. Údaje boli prevzaté z [3], [4] a [5]. (Popisky stĺpcov: Výrobok – Rozmery bloku: šírka, výška, dĺžka – Výpočtová pevnosť muriva (pevnosť bloku) – Súčiniteľ tepelnej vodivosti – Súčiniteľ prestupu tepla – Cena blokov v murive – Cena jednotky tepelného odporu). Zateplené domy Naposledy menované riešenie nie je výhodné, pretože murivo je príliš hrubé a ako celok nie je lacné. Kto chce investovať do vysokého tepelného odporu, je lacnejšie a tiež priestorovo úspornejšie zvoliť tenšie murivo z materiálov POROTHERM alebo YTONG (pri splnení podmienok na únosnosť muriva) a tepelný odpor dokúpiť v podobe tepelnoizolačného systému. Takéto riešenia sú bežne realizované.V dôsledku vysokej pórovitosti obidvoch materiálov a z nej vyplývajúcej relatívne veľkej paropriepustnosti (výrobcovia uvádzajú zhodne faktor difúzneho odporu medzi μ = 5 až μ = 10), μ = 5 až μ = 10), je najbezpečnejší zateplovací systém na báze expandovaného polystyrénu, ktorý – pokiaľ majú izolačné dosky dostatočnú hrúbku aspoň 10 cm – – oi. podstatne obmedzí vysoký tok vodnej pary difundujúci konštrukciu v zime a tým zníži riziko vysokej kondenzácie v murive.Uveďme si zateplovanie na dvoch príkladoch, keď budeme požadovať, aby hrúbka zateplovanej steny bola približne 45 cm. Pokiaľ zvolíme blok PTH 30 P+D a zateplíme ho polystyrénom 160 mm, bude výsledný súčiniteľ prestupu tepla pred omietnutím 0,18 Wm-2·K-1. 0,18 Wm-2·K-1. Keď použijeme blok YTONG P2-400 hrúbky 300 mm a zateplíme polystyrénom 160 mm, bude výsledný súčiniteľ prestupu tepla 0,15 Wm-2·K-1. 0,15 Wm-2·K-1. To výrazne prekračuje aj odporúčanú hodnotu podľa ČSN 73 0540:2 a hrúbka steny (pre niekoho aj cena) je stále prijateľná. Tepelná akumulácia Zateplenie prináša popri vyššej tepelnej izolácii novú úžitkovú hodnotu, a to vysokú tepelnú akumuláciu. Murivo z pórobetónu a z tehiel patrí medzi tzv. ťažké konštrukcie, o ktorých je známe, že majú (na rozdiel od ľahkých rámových stien drevostavieb) dobrú alebo výbornú tepelnú akumuláciu, ktorá sa prejavuje navonok vysokou teplotnou zotrvačnosťou. Zateplením možno teplotnú zotrvačnosť ešte ďalej podstatne zlepšiť. Ukážme to na príkladoch.Nezateplené murivo z blokov YTONG P2-400 hrúbky 300 mm vyhovuje požiadavkám ČSN 73 0540:2 na hodnotu prechodu tepla len tesne. Nezateplené murivo z blokov PTH 30 P+D norme už nevyhovuje. Keď stanovíme u prvého z nich podľa [1] relaxačný čas (τ0 = 53 hodín), môžeme ľahko zrátať, že rozdiel medzi vnútornou teplotou a vonkajšou (nižšou) teplotou klesne po 24 hodinách od prerušenia dodávky tepla (pri pretrvávajúcich vonkajších podmienkach ) na 64 % pôvodného rozdielu1. U materiálu PTH 30 P+D je τ0 = 65 hodín a pri totožnom režime ochladnutia sa pôvodný teplotný rozdiel zníži za 24 hodín na 69 %. hodin a při totožném režimu chladnutí se původní teplotní rozdíl sníží za 24 hodin na 69 % .Zateplením týchto konštrukcií 160 mm hrubou vrstvou EPS podľa predchádzajúcej kapitoly nielenže prekročíme odporúčané hodnoty prechodu tepla, ale docielime tiež nečakane vysokej teplotnej zotrvačnosti. U muriva YTONG P2-400 hrúbky 300 mm plus 160 mm EPS bude τ0 = 209 hodín, čo zodpovedá zníženie pôvodného teplotného rozdielu za 24 hodín ochladnutia len na 90 % pôvodného rozdielu. U materiálu PTH 30 P+D + 160 mm EPS je τ 0 = 310 hodín, čo predstavuje zníženie pôvodného teplotného rozdielu za 24 hodín len na 92 %.V oboch prípadoch vydrží v zime dobre uzatvorená a zateplená stavba aj niekoľko dní bez vykurovania a nepremrzne. Vysoká tepelná akumulácia sa tiež prejaví skrátením vykurovacej sezóny v prechodných mesiacoch a tým aj znížením výdajov za vykurovanie, ako uvádza autor v [2]. Záver Technické porovnanie bolo vykonané na dvoch najčastejšie používaných murovacích systémov používaných v Českej republike – pórobetónových a tehlových blokov – podľa údajov, uverejnených výrobcami najrozšírenejších značiek YTONG a POROTHERM.Obidva systémy sú porovnateľné v hodnotách najlepšieho deklarovaného dosiahnutého súčiniteľu tepelnej vodivosti muriva (0,11 Wm-1K-1). Oba stavebné systémy deklarujú veľmi blízke hodnoty difúzneho faktoru, z čoho vyplývajú totožná pravidla pre navrhovanie dodatočného zateplenia. Takisto návrhové pevnosti murív oboch značiek sú porovnateľné.Pre technológiu jednovrstvového murovania ponúka POROTHERM výhodu v podobe typu PTH 44 Si, ktorým možno vymurovať obvodovú stenu s tepelným prestupom 0,24 Wm-2K-1, ktorá prekračuje aj odporúčanie platnej normy. YTONG ponúka najhrubší blok s tepelným prestupom steny 0,29 Wm-2K-1. Výhodou značky YTONG je dokonalá anizotropia, takže hladké bloky možno v smere prestupu tepla ľubovoľne natáčať – teoreticky na hrúbku muriva 599 mm (0,18 Wm-2K-1). Výrobca Xella toto riešenie, ktoré nie je predmetom tohto článku, zatiaľ uvádza len okrajovo (v cenníku).YTONG ponúka pre dosiahnutie požadovaných tepelno-technických vlastností tenšie konštrukcie, a tým aj podstatne nižšiu cenu za jednotku tepelného odporu, ktorý zákazník nakupuje s jedným m2 jednovrstvovej steny. Naopak s materiálom POROTHERM možno docieliť pri porovnateľných hrúbkach muriva (a izolácie) vyššej tepelnej akumulácie. Čo sa týka zložitosti, ktorá sa v príspevku nediskutuje, je považovaný za jeden z najľahšie spracovateľných materiálov, ktorý s najjednoduchším náradím umožňuje vysokú rýchlosť výstavby s minimom výskytu závad (tepelných mostov a pod.), považovaný systém YTONG. 1 0

Odpovedať

calimero calimero

21.12.2013

@majkoj s tou pevnostou ma @43jarko pravdu. Treba posudzovat pevnost muriva ako takeho, nie pevnost samotnej tvarnice. "Co se týče tohoto důležitého parametru, musí projektant při návrhu uvažovat pevnost nejslabšího článku zdiva. Z tab. 1 je zřejmé, že zejména u cihlových bloků typu PTH Si s vysokou tepelnou izolací je tím článkem zdicí malta. Ta je speciálně formulovaná pro docílení deklarované hodnoty součinitele prostupu tepla zdivem a zároveň tak, aby přenášela velká tlaková napětí, což plyne z toho, že styčná plocha dutinových bloků s extrémně tenkými stěnami umístěných nad sebou „na vazbu”, je velmi malá. Skloubit vysokou pevnost a malou tepelnou vodivost je tak možné jen za cenu kompromisu. Výsledkem je, že i přes vysokou pevnost bloků PTH Si o hodnotě 6 MPa je návrhová pevnost zdiva jen 0,65 MPa, tedy jen o málo vyšší než je návrhová pevnost zdiva z materiálu YTONG P2-400 (0,5 MPa) a méně, než je návrhová pevnost zdiva z materiálu YTONG P4-500 (1 MPa). Podobně návrhová pevnost zdiva bloků PTH P+D je 0,81 - 0,94 MPa, přestože samotný blok má pevnost až 10 MPa. Porovnáme-li porovnatelné, pak např. PTH P10 na cementovou maltu M5 dosahuje návrhové pevnosti 1,25 MPa a PTH P10 na M2,5 pak 1,05 MPa. Naproti tomu YTONG P4-500 má pevnost ve zdivu 1,00 MPa a YTONG P6 má pevnost 1,3 MPa. Pevnostní údaje jsou, podobně jako jinde v tomto článku, čerpány z firemní literatury [3], [4], [5]. Pokud bychom tedy zavedli další hodnotící parametr - podlažnost bytových a rodinných domů, vyšla by pro oba materiálové systémy zhruba stejná. Z lehčených materiálů se dá v obou případech vyzdít objekt o cca 4 - 5 podlaží, vyšší stavby musí mít plnou cihlu nebo jiné řešení." A k tepelnej akumulacii - rozdiely nie su nijak markantne: "Zateplení přináší vedle vyšší tepelné izolace novou užitnou hodnotu, totiž vysokou tepelnou akumulaci. Zdivo z pórobetonu a z cihel patří mezi tzv. těžké konstrukce, o kterých je známo, že mají (na rozdíl od lehkých rámových stěn dřevostaveb) dobrou či dokonce výbornou tepelnou akumulaci, která se projevuje navenek vysokou teplotní setrvačností. Zateplením lze teplotní setrvačnost ještě dál podstatně zlepšit. Ukažme to na příkladech. Nezateplené zdivo z bloků YTONG P2-400 tloušťky 300 mm vyhovuje požadavkům ČSN 73 0540:2 na hodnotu prostupu tepla jen těsně. Nezateplené zdivo z bloků PTH 30 P+D normě již nevyhovuje. Stanovíme-li u prvního z nich podle [1] relaxační dobu (τ0 = 53 hodin), můžeme snadno spočítat, že rozdíl mezi vnitřní teplotou a venkovní (nižší) teplotou klesne po 24 hodinách od přerušení dodávky tepla (při setrvalých venkovních podmínkách) na 64 % původního rozdílu1. U materiálu PTH 30 P+D je τ0 = 65 hodin a při totožném režimu chladnutí se původní teplotní rozdíl sníží za 24 hodin na 69 %. Zateplením těchto konstrukcí 160 mm tlustou vrstvou EPS podle přecházející kapitoly nejenže překročíme doporučené hodnoty prostupu tepla, ale docílíme také nečekaně vysoké teplotní setrvačnosti. U zdiva YTONG P2-400 tloušťky 300 mm plus 160 mm EPS bude τ0 = 209 hodin, což odpovídá snížení původního teplotního rozdílu za 24 hodin chladnutí jen na 90 % původního rozdílu. U materiálu PTH 30 P+D + 160 mm EPS je τ 0 = 310 hodin, což představuje snížení původního teplotního rozdílu za 24 hodin jen na 92 %. V obou případech vydrží v zimě dobře uzavřená a zateplená stavba i několik dní bez vytápění, aniž by promrzla. Vysoká tepelná akumulace se také projeví zkrácením topné sezóny v přechodných měsících a tím i snížením výdajů za vytápění, jak uvádí autor v [2]."

Odpovedať

majkoj majkoj

21.12.2013

@43jarko link asi nedal, aby nebolo vidiet, ze je to reklamny clanok :). Navrhova pevnost steny s 38 Profi je 1,65Mpa :)

Odpovedať

calimero calimero

21.12.2013

@43jarko si ma predbehol :-)

Odpovedať

calimero calimero

21.12.2013

@majkoj tu mas original. Reklamny clanok to nie je ani z daleka: http://www.stavebnictvi3000.cz/clanky...

Odpovedať

majkoj majkoj

21.12.2013

@calimero tak si pozri navrhove pevnosti u heluzu http://www.heluz.sk/uploads/images/pd...

Odpovedať

43jarko 43jarko

21.12.2013

tento článok je už pár rokov starý, zdroj si nepamätám ale mám ho od známych projektantov, ktorí občas projektujú Ytongové stavby vr. Multiporového zateplenia, ale môj názor na tehlu, ktorá bola pôvodne akumulant a tvári sa teraz ako izolant, nie je priaznivý. Pórobetón je tu min. 50 rokov, akurát je čistejší a presnejší, dutá tehla sa 20 rokov inovuje, vylepšuje, sypú do nej vatu, polystyrén, perlit a kde čo, a načo keď je taká skvelá? Tehlu áno ale lícovú ako fasádu alebo ku krbu, ani na dnešné komíny už nie je vhodná, skôr ten Ytong.

Odpovedať

majkoj majkoj

21.12.2013

@43jarko no ja som byval v novostavbe z porobetonu, druhy krat som to zazit nechcel :). Vlhkost z toho liezla 2 roky, okna dopoly zarosene aj cez vetranie a na vyrobnom postupe v autoklave sa dosial nic nezmenilo. Takze som zobral najlacnejsiu tehlu, ale presna ako porobeton teda nebola to je pravda.

Odpovedať

Článok sa načítava...

radopp radopp

21.12.2013

@majkoj Preháňaš, porobetónové domy sú bežne užívané so spokojnosťou.

Odpovedať

doors454 doors454

22.12.2013

@majkoj zalezi ako ste tu novostavbu stavali...ak to bola rychlovka tak sa necudujem vsetko ma svoj cas...

Odpovedať

majkoj majkoj

22.12.2013

@radopp a v com konkretne prehanam ? Byval si v tom dome ty, alebo ja ? Ja nepisem o nejakych domoch, ale o jednom konkretnom.

Odpovedať

majkoj majkoj

22.12.2013

@doors454 ja som tam len byval, nestaval som, takze podrobnosti ako sa stavalo nepoznam.

Odpovedať

doors454 doors454

22.12.2013

@majkoj tak sa ani necudujem ked taku stavbu postavia za pol roka aj so zateplenim bez akeho kolvek vetrania ...kazdy proces na stavbe ma svoj cas , na ktory ale bohuzial mnohy zabudaju a potom sa cuduju ze ich plesen ťapká po pleci :-|

Odpovedať

majkoj majkoj

22.12.2013

@doors454 zateplene to nebolo. A za pol roka sa to urcite nepostavilo :)

Odpovedať

doors454 doors454

22.12.2013

@majkoj potom tomu nerozumiem... ale neverim ze to bolo Ytongom ...

Odpovedať

radopp radopp

22.12.2013

@majkoj Ako si zistil že máš vysokú vlhkosť? Kondenzáciou na tepelných mostoch kôli chýbajúcemu zatepleniu? Alebo si zabudol poriadne vetrať? Atď.

Odpovedať

majkoj majkoj

22.12.2013

@radopp nezabudol :), ten dom dokonca vetral sam (netesnostami). Z roka na rok sa problem zmensoval. Ono sa ta 20-30 percentna vlhkost pri expedicii z toho materialu dostat musi.

Odpovedať

pivec pivec

22.12.2013

@majkoj Ked si mal take problemy s vlhkostou, to si musel nieco pokaslat pri stavbe. Zvlastne, ze ja som vobec nemal take problemy ako ty. Mozno prvu zimu bola trochu vyssia vlhkost a viac sme vetrali ako v sucasnosti. Bol problem dostat vnutornu vlhkost pod 60%. Ale nikdy som nemal okna zarosene na viac ako 1cm. Dnes ked vyvetram dom, tak mi vnutorna vlhkost hned zlezie pod 50% a drzi sa tak. Zjavne si nemal zvladnuty stavebny postup a jednalo sa o rychlokvasenu stavbu ...

Odpovedať

majkoj majkoj

22.12.2013

@pivec a ty zjavne necitas co som pisal, ten dom nebol moj a ani som ho nestaval. V mojom som taky problem nemal ani prvy rok:)

Odpovedať

doors454 doors454

22.12.2013

@majkoj to je ako rozpravat o pozicanom aute...že moje je lepsie lebo je modrej farby :-p

Odpovedať

majkoj majkoj

22.12.2013

@doors454 cize ked mas pozicane auto a ma vysoku spotrebu, tak v skutocnosti budes tvrdit, ze nema :). Ja som myslel, ze vlastnictvo domu neovplyvnuje jeho parametre :). Len tak naokraj, o podobnych problemoch pise viacero ludi.