dobrý deň, chcel by som sa informovať, kto má skusenosti z rekuperáciou v dome či je možná aj svojpomocná inštalacia, alebo je nutné inštaláciu zveriť odbornej firme.
na nete som veľa čítal o tom že treba spočitať prudenie, vyregulovať system aby nebol prievan atd.
ja to naozaj také zložite?
@rkorba cele to planujem riadit bud cez BeagleBone, alebo ak mi zacne liezt Linux hore krkom tak dam nejaky modul od Toradexu :)
Ventilatory maju vstup 0-10V
@majkoj fuuu to snad nie. Ja som rozvody robil zo spira 125, tak dúfam, že tlaková strata bude ok a ventilátory to zvládnu. Kamaratovi prave namontovali jednotku v cene 2000 EUR a v nej boli G3G140-AW05-12. Masina si pekne pradie, dotykove ovladanie, rotacny vymenik. Len ta cena :(
@atlaska vnútorný na to vplyv nemá, ale vonkajší prichádza s vlhkosťou od 40 % a viac, filtre zachytávajú mechanické častice, v Blave budovy s prvými rozvodni už zbúrali. Treba si všímať aj celé moje odpovede "bez núteného vetrania sa už dnes dom nedá navrhnúť", len upozorňujem, že laické konštrukcie sú nevhodné. Sú oblasti, kde riešim konštrukcie za pochodu, ale tam neexistujú osvedčené skladby.
@atlaska oknom príde vzduch a rozdelí sa po priestore. Obsiahnuté baktérie sú na svetle a usádzajú sa na miestach, ktoré sa dajú čistiť (aspoň ja doma občas povysávam a utriem prach) V neprístupnom potrubí sa usádzajú rôzne zložky, pavučiny, privádzaný vzduch privádza živiny. Splodiny odchádzajú prúdiacim vzduchom. V prievane je zabezpečené antibakteriálne prostredie (komín), ale tu je cyklické prostredie, rozmnožovanie baktérií trvá krátko. Vzduchotechnika je najnáročnejšia časť stavby, statika má jasne definované podmienky a jej využitie je závislé od schopností navrhovateľa, ale vzduchár sa pohybuje v neprebádanej oblasti,množstvo druhov baktérií je neznáme, nepomôže zahraničná literatúra, máme svoje.
Naviac konštruktéri väčšinou nie sú biológovia.
@diskuter@jan45 uz 2 roky byvame v dome s rekuperaciou. Pred tym to bol stary dom, kde sa vetralo oknami. Pozorujem, ze aj ja a aj deti byvaju teraz menej chore ako predtym. Predtym to bolo ciste dedinske prostredie, teraz okraj vacsieho mesta...
@majkoj Pozor, plastove vymenniky pouziva cez 90% vyrobcov rekuperacnych jednotiek v malych instalaciach. Napriklad aj Paul, Nilan, Zehnder a ini (vacsinou vymennik Recair). A nie je to ziadna nevyhoda, su lahko udrziavatelne, hrozi pri nich mensie poskodenie ako pri AL a casto mavaju vyssiu ucinnost, kedze pri rovnakej velkosti maju vacsiu vymennu plochu (aj ked iba v jednotkach percent, co je zanedbatelne).
@diskuter za týždeň sa dá získať len presvedčenie, exaktné výsledky trvajú trochu dlhšie. Doporučujem ísť pracovať do administratívy v klimatizovaných budovách.
@jan45 Súhlasím že jeden pokus je málo a cením si ak ma niekto spochybňuje. Aj ja mám určité pochybnosti, či sa administratívna budova dá vetrať týždeň oknami.
@danculd hlinik ma vyssiu tepelnu vodivost aj pevnost, specialne pri nizsich teplotach, jediny dovod na plast je cena. Aj Klingenburg ponuka verzie s plastom.
@majkoj ale ved ja nechcem robiť a nikdy som ani nehovoril o robení výmenika?!
veď je to nezmysel!
len som chcel vedieť či sa dajú rozvody porobiť svojpomocne, alebo na to reba špecializovanú firmu.
aby bolo prúdenie , aby nebol prievan, aby to nepískalo atd....
mam predstavu že si porobím rozvody, nachystám pripojky a keď sa "ukludní" časom situacia po nastahovaní kupim jednotku
@mullerko a kto pisal, ze ty chces robit vymenik, alebo si o tom hovoril ? , ja som to pisal niekomu inemu :)
rozvody sa samozrejme svojpomocne urobit daju.
@majkoj Tak on ten plastovy vymennik tiez nie je ako z PET flase, je z tzv. "teplovodiveho kompozitu". Niekde u Recair-u (neviem to najst) som kedysi ale cital, ze vyvoj v teplovodivych plastoch isiel velmi dopredu a dnesne plastove vymenniky su odolnejsie ako AL. A samozrejme vyrazne lacnejsie a lahsie, pri rovnakej ucinnosti, to je bez debaty. Tak naco platit viac?
@danculd nuz ja som praveze cital (npr tu http://www.tga-fachplaner.de/TGA-2015...) ze sa to robi praveze s PET recyklatu a tym sa vyrobcovia chvalia, lebo je to ekologickejsie (CO2 stopa) ako vyroba hlinika. Lacnejsie ano, odolnejsie v ziadom pripade :) . Mam von nadoby z PE, raz pri -10C som ju nechtiac tukol a praskla. Plasty maju jednu neprijemnu vlastnost , su krehke a maju velky sucinitel teplotnej roztaznosti. Rozpraval som sa s jednym dodavatelom rekuperaciia ten mi potvrdil, ze pokial zamrzne Al vymenik, takmer nic sa nedeje. Pri plastovom je vysoka pravdepodobnost, ze to neprezije.
Ja beriem, ze pokial vyrobca zabezpeci aby nenastala kriticka situacie je aj plastovy OK, ale potom ocakavam, ze mensiu cenu prenesie vyrobca aj na zakaznika.
Ahojte, chceme do domu dať rekuperáciu. v projekte ju máme len spomenutú ako podmienku pre získanie certifikátu A0. Moja otázka, kde začať: treba si dať na to zvlášť vypracovať projekt (je nutné ho aj niekam dať na schválenie?). Alebo len osloviť firmu (budem rada keď dáte odporúčenie) a ona nám to urobí aj bez projektu. Uvažujeme tiež nad tým, že si to urobíme sami (neviem si však predstaviť, ako sa s tým s manželom boríme sami). ďakujem za každú radu k veci :-) Kľudne mi môžete poslať aj správu s firmou, s ktorou máte dobré skúsenosti :-)
Chcem rekuperaciou vetrat sklad (ciastocne potravinovy, preto je vylucene vetranie oknami). pozadovana co najnizsia vlhkost, teplota 15-18°C. Kurienie/chladenie klima 3,5kW (prepoctom viem, ze staci vzhladom na TS objektu, SEER/SCOP: 9,5/5,1). Vyduchy podstropnej RJ v nakrese smer vychod (sever nieje mozne pouzit). Potrubie v interieri bude vedene pod priznanou betonovou dekou (ta je izolovana zhora, planujem beton natiahnut mostikom a pouzit bielu farbu), cize sa bude dat rozobrat a precistit podla potreby (pravdepodobne spiro bude najlepsia volba).
1, Staci mi na vyduchoch zvonku instalovat tesnu pozink spatnu klapku? Na klapku so servom predpokladam ze nieje dovod, kedze RJ bude hned za prierazmi?
2, Kam idealne umiestnit vnutornu jednotku klimatizacie?
@majkoj@asex
@kejsix ak pôjde rekuperácia stále, tak v princípe klapky netreba. Ak sa počíta s krátkodobými odstávkami tak stačia spätné klapky, ak to má byť na dlhšie, dal by som servá, alebo manuálne klapky. Spätná klaka, respektíve pružinka na nej je relatívne slabá a tak k úplnému dovieraniu časom už nemusí dochádzať... ak by bola silnejšia, bránila by vzduchu... je úplne jedno na ktorej stene bude klíma aj tak točí vzduch dookola... mala by byť do pomyselnej uličky. ak tam bude..
@asex Nieje dovod vypinat ju. Skor to beriem ako prevenciu pri velmi silnych mrazoch, aby zbytocne neprechladzovalo jednotku. I ked to je mozno jednoduchsie docasne zakryt vyduchy zvonku - budu tak meter nad zemou voci okolitemu terenu, cize pristup bezproblemovy.. vdaka za radu, klapky vyhodim
Zdravím Vás. Vyzerá to tak že tento rok sa mi sprístupní pozemok na stavbu domu a budem môcť realizovať to , čo už mám nejaký čas skreslené a postupne ešte dolaďované :-)
Samozrejme tam bude riadené vetranie s rekuperáciou. Rozvody si budem chcieť montovať sám a RJ kúpim . Napadla ma taká vec okolo toho , že by som mal aj akumulačnú nádrž a tá by mi zabezpečovala prostredníctvom výmenníka doohrev čerstvého vzduchu , čo by mohlo byť cca 5 stupňov Celzia a zároveň by slúžila aj ako prietokový ohrievač na TUV. Vysvetlím to na príklade . Ak by som mal akumulačnú nádrž o objeme 2000 litrov a tá by bola vyhrievaná dvoma špirálami o výkone po 1 kW , tak by počiatočný ohrev studenej vody na 50 stupňov trval cca 50 hodín.
Ak by rekuperačná jednotka točila 200 m3/hod tak by za 24 hodín pri nepretržitom doohreve o 5 stupňov klesla teplota vody o 3,6 stupňa . To by sa na teplotu 50 stupňov dalo dohriať špirálami o celkovom výkone 2kW za cca 5 hodín. Špirály by boli napojené jedna na fotovoltické panely a druhá na veternú turbínu , ktoré by si myslím mohli byť v prevádzke 5 hodín denne :-)
Možno to nebude až taký nezmysel, chcelo by to aby to niekto fundovaný prepočítal. Ja som to spočítal len podľa toho čo mi ponúkol google :-)
Snáď nespamujem túto tému.