Deratizácia

Pojem deratizácia znamená komplex oparení na likvidáciu škodlivých myšovitých hlodavcov, medzi ktoré patrí najmä myš domová, potkan čierny a potkan hnedý. Okrem toho, že títo škodcovia môžu poľnohospodárom napáchať nemalé škody, ohrozujú zdravie človeka nebezpečnými infekčnými chorobami ako je napríklad salmonelóza, toxoplazmóza, leptospiróza, besnota či mor.

Spomínané hlodavce sú synantropné, teda žijú v blízkosti ľudských obydlí, kde nachádzajú dostatok potravy a vhodné podmienky na prezimovanie. Keďže tieto cicavce sa množia niekoľkokrát ročne a ich populácia sa za krátky čas dokáže zniekoľkonásobiť, je potrebné ich výskyt regulovať.

Ako často deratizovať?

Deratizácia by sa mala vykonávať minimálne dvakrát ročne a to v jarných mesiacoch, kedy sú hlodavce po dlhej zime vyhladované a snažia dostať čo najbližšie k zdroju potravy a v období jesene, kedy si hľadajú teplé, suché miesto na prezimovanie.

Priebeh deratizácie

Proces deratizácie pozostáva z niekoľkých etáp, medzi ktoré patrí prieskum terénu, príprava na deratizáciu, kladenie nástrah, evidencia a vyhodnotenie úspešnosti deratizácie a prijatie preventívnych opatrení.

Aby deratizácia mohla vôbec začať, musí byť zistená prítomnosť hlodavcov. Najčastejším príznakom prítomnosti hlodavcov je potkaní / myší trus, stopy v prachu či zvuky hlodania, škrabania alebo chodenia po povale.

Ak sa prítomnosť hlodavcov naozaj potvrdí, nasleduje druhá fáza deratizácie a tou je kladenie nástrah. Zbaviť sa neželaného spoločníka je možné viacerými spôsobmi.

Jedným z nich je použitie odchytovej pasce. Či už ide o klasické drevené, klietkové alebo lepové pasce, vo všetkých prípadoch je princíp ulovenia hlodavca rovnaký. Pasca musí byť umiestnená v mieste najpravdepodobnejšieho výskytu hlodavcov a na ich vlákanie do pasce musí byť použitá vhodná návnada.

Ďalším, menej tradičným spôsobom ako vyhubiť hlodavce je biologická deratizácia. Cieľom je infikovanie hlodavcov parazitmi, ktoré sú úmyselne pridané do návnady. Pri opakovaných experimentoch tejto deratizačnej metódy v Thajsku bola dosiahnutá 58 až 90 % úspešnosť likvidácie škodcov.

Najčastejšie používaným spôsobom ako sa škodca zbaviť je použitie jedu. Otrávené požerové nástrahy môžu mať rôznu konzistenciu (pevnú – napríklad granule, kašovitú – napríklad navlhčené šroty, tekutú – aplikujú sa do vody). Látka, ktorá sa používa na likvidáciu hlodavcov sa nazýva rodenticíd.

Rodenticídy sú podľa rýchlosti účinku jedu rozdelené do dvoch skupín:

• Subakútne rodenticídy (k úhynu hlodavcov dochádza počas 3 až 4 dní od požitia jedu). Do tejto skupiny rodenticídov patria nasledovné látky fluórpadin, bromethalín, ergokalciferol (vitamín D2) a cholekalciferol (vitamín D3). Po skonzumovaní smrteľnej dávky vitamínu D3 dochádza u hlodavcov k rapídnemu zníženiu chuti do jedla.

• Akútne rodenticídy – k smrti hlodavca dochádza po 16 až 24 hodinách od skonzumovania jedu. Medzi najpoužívanejšiu látku z tejto skupiny patrí fosfid zinku, ktorý je používaný v 80 až 90 % deratizačných zásahov.

Najčastejšie používanými redenticídmi sú antikoagulačné rodenticídy, ktoré po požití zabraňujú zrážanlivosti krvi, až napokon dochádza k vnútornému krvácaniu a po niekoľkých dňoch k úhynu jedinca.

Antikoagulanty sa podľa doby pôsobenia delia na dve skupiny:
• Antikoagulanty I. generácie medzi ktoré patria látky warfarin, fumarin, difacinon či chlorofacinon. Tieto látky sa vyznačujú dlhotrvajúcim a viacnásobným účinkom.

• Antikoagulanty II. generácie do tejto skupiny antikoagulantov patrí difenacoum, ktorý je pre nižšiu toxicitu voči domácim zvieratám často používaný v drobnochove, bromadiolon (používaný na deratizáciu hryzca vodného), flocoumafen, difethiolon či brodifacoum.

Jed je najčastejšie pridávaný do obilnín a iných cereálnych produktov. Do otrávených návnad sú taktiež pridávané rôzne farbivá na odlíšenie nástrahy od obyčajného zrna, konzervanty na predĺženie trvanlivosti a odolnosti voči plesniam, vlhkosť odpudzujúce látky ako napríklad parafín a rôzne iné pomocné látky rastlinného alebo živočíšneho pôvodu na zvýraznenie chuti a zlepšenie arómy. Vzhľadom na to, že potkany sú veľmi inteligentné a rýchlo sa naučia rozoznávať nástrahy spôsobujúce otravu, je pred samotnou deratizáciou vhodné urobiť takzvaný predkrm, teda pravidelné rozmiestnenie potravy bez jedu. Potkany si navyknú na pravidelný prísun potravy a prekonajú nedôverčivosť z novej pochúťky.

Okrem požerových nástrah sa pri deratizácii využívajú i rôzne gély či prášky, ktoré sa zachytia na srsť hlodavca a pri jej čistení preniknú do tela. Nie vždy je potrebné hlodavcov úplne zlikvidovať. V niektorých prípadoch je cieľom deratizácie len regulácia populácie, aby nedošlo k premnoženiu (ide najmä o hlodavce žijúce mimo ľudských obydlí, ako napríklad hraboš poľný alebo hryzec vodný). V tomto prípade, sa používajú nástrahy napustené takzvanými chemosterilantmi – chemickými látkami spôsobujúcimi hlodavcom sterilitu.

Bezpečnostné opatrenia pri deratizovaní

Otrávené nástrahy by vždy mali byť umiestnené v jedových staničkách, ktoré sú prístupné len pre cieľové hlodavce, čím sa eliminuje riziko požitia jedu dieťaťom alebo domácim miláčikom. Zároveň je nevyhnutné o deratizácii informovať všetkých obyvateľov objektu, v ktorom sa deratizácia vykonáva. Po skončení deratizácie musia byť všetky zvyšné nástrahy a uhynuté hlodavce v súlade s hygienickými predpismi odstránené a zlikvidované. Po deratizácii by mala nasledovať dezinfekcia prostredia kde sa hlodavce nachádzali.

Prevencia po skončení deratizácie

Poslednou fázou deratizácie je prijatie preventívnych opatrení, ktoré v budúcnosti zamedzia opätovnému uhniezdeniu hlodavcov v objekte. Dôraz treba klásť najmä na hygienu, správne uskladnenie potravín a obilia, elimináciu zdrojov vody (kaluže, kanalizácia) a minimalizovanie možnosti vytvárania hniezd (v nepojazdných autách, v sutinách a kopách odpadu).

V súvislosti s prevenciou je dobrou voľbou inštalácia takzvaných odpudzovačov, teda zariadení využívajúcich elektromagnetické vlny a ultrazvuk na šírenie zvuku, ktorý je pre hlodavcov neznesiteľný. Netreba zabúdať ani na prirodzených predátorov ako sú mačky, dravé vtáky či iné divé zvery živiace sa hlodavcami.

Fotografie: isifa/Shutterstock