Na návšteve: Spoznajte príbeh červeného domu na fínskom vidieku

Na našom portáli sme za tie roky videli veľa podarených rekonštrukcií domov. Keď už sme si mysleli, že sme videli naozaj všetko, prišla k nám naša používateľka Terezka a vyrazila nám dych! Otvorila nám dvere svojho bývania a my sme spoznali úplne iný svet. Ten severský, živelný, útulný. Pri čítaní tohto rozhovoru sa poriadne zabaľte do teplej deky, bude vám zima. Ideme totiž na virtuálnu návštevu do chladného Fínska. Dom v severskom štýle si zamilujete.

Terezka, nestáva sa často, že si našinec kúpi dom vo Fínsku z roku 1880. Aká bola vaša cesta?

Som veľký samotár, mám rada prírodu a pokoj a Fínsko je pocitovo domov. Môj priateľ zdieľa vzťah k Fínsku, takže sme sa po rokoch, keď sme jazdili do Fínska na dovolenky, rozhodli presťahovať. Keď sme začali premýšľať, ako to zariadiť, a hlavne ako chceme žiť, došlo mi, že si neviem predstaviť sa do Fínska presťahovať a nežiť pritom v tom typickom starom červenom dome. Chvíľu trvalo, kým sme našli dom, ktorý splnil naše požiadavky. Chceli sme dom trochu ďalej od ľudí, ale zároveň blízko od väčšieho mesta. Aby sa dali bez problémov vybavovať úrady, nákupy, či prípadné zamestnanie…

Na svojom blogu píšete, že vás mrzí, že ste v dome nenašli dokumenty, ktoré by prezradili viac o jeho histórii. Pátrali ste po týchto informáciách vlastnou cestou? Podarilo sa vám niečo zistiť? Sme zvedaví… 🙂

Trochu sme pátrali, bohužiaľ sme dokumenty ani podrobné informácie nezískali. Dom pochádza z r. 1880, ale pôvodne stál na inom mieste, asi 1 km odtiaľto. Presťahovaný bol niekedy po roku 1900. Steny domu tvoria masívne trámy, je to teda taká stavebnica. Domy sa v tom čase sťahovali bežne. Dôvodom bola pozemková reforma a celkovo bolo oveľa jednoduchšie presťahovať už existujúci dom ako stavať nový.

Z toho mála, ktoré sme sa dozvedeli, mala rodina 12 detí. Z toho štyri zomreli v útlom veku a štyri v dospelosti emigrovali do Ameriky. Z ôsmich preživších súrodencov nikdy nemali vlastné deti štyri. A traja zo súrodencov nakoniec spoločne zostali žiť a zomreli v našom dome. Po smrti posledného z nich, niekedy v 70. rokoch, bol dom predaný v aukcii. Noví majitelia tak k jeho histórii nemali žiadny vzťah, takže aj keď tu po troch spolu žijúcich súrodencoch muselo zostať množstvo dokumentov, fotografií a vecí rozprávajúcich príbeh ich životov, noví majitelia všetko vyhodili, zničili a nezachovalo sa vôbec nič.

V dražbe navyše boli od domu oddelené pozemky (lesy a polia) a predané zvlášť. A aj zvyšných pozemkov, ktoré pri dome v dražbe zostali, sa noví majitelia vzdali, pretože dom kupovali len ako letnú chalupu a pozemky pre nich nemali žiadnu hodnotu. Taktiež jeden malý domček, ktorý stál hneď vedľa, bol predaný zvlášť a odsťahovaný. Dom v severskom štýle bol od tej doby obývaný len cez leto. Posledných viac ako 20 rokov pred naším príchodom bol opustený úplne.

Celý exteriér a interiér domu je skvelý. Čo mi však ihneď udrelo do očí, sú dvere. Staré, ošarpané, pôvodné… Milujem ich! Bol to pôvodný plán, aby dostali druhú šancu na „život“ alebo vám skrátka počas rekonštrukcie zapadli do konceptu domu?

Mne tie lúpajúce sa nátery nesmierne učarovali 😀 . Keď sme dom kúpili, bol náter dverí ešte celkom v poriadku, rovnako ako množstvo iných náterov v dome. Všetko sa začalo lúpať vo chvíli, keď sa v dome po niekoľkých desiatkach rokov začalo zase kúriť. V pláne bolo dvere, a všetky ďalšie zlé nátery v dome, oškrabať a obnoviť.

Avšak čas beží veľmi rýchlo a väčšinou je na výber z desiatich rôznych vecí, ktoré je potrebné urobiť. A tak väčšinou dáme prednosť niečomu urgentnému, čo opadávajúca farba na dverách nie je. Čím dlhšie na nich pozerám, tým väčšia je pravdepodobnosť, že už takto zostanú. Osobne sa mi páčia kontrasty starého a nového.

Dominantou vášho domova je veľký krb, ktorý trochu pripomína pec. Ide o zrekonštruovaný, alebo o nový krb?

Krb je pôvodný, vrátane platne. Jeho súčasťou je pec na chlieb aj priestor „za pecou“, kam sa dá zaliezť. Z ohniska ústi niekoľko dier, z ktorých horúci vzduch putuje celým krbom, ktorý tak ohrieva, a celá masívna stavba teda akumuluje teplo. Ide o model typický pre náš kraj, celkovo funkčný a nesmierne praktický. Tradične sa nachádzal v obytnej miestnosti – v kuchyni, a tak sa v dnešnej dobe v miestnostiach, kde sa krb nachádza, stavia práve kuchyňa. Pretože som ale mala sen o veľkej knižnici a mieste na čítanie s krbom, máme v miestnosti namiesto kuchyne obývačku.

Na čele krbu ma upútal rok 1927. Stalo sa v tom roku niečo výnimočné, že ste sa rozhodli ho na krbe zachovať?

Nevieme to úplne iste, ale pretože bol dom presťahovaný, dátum bude najskôr odkazovať na rok, kedy bol krb postavený.

Počas rekonštrukcie domu človek natrafí na všeličo. Našli ste aj vy nejaké staré poklady, ktoré ste si nechali?

Predchádzajúci majitelia bohužiaľ začali rekonštrukciu. Dom vypratali, vymenili podlahu v našej súčasnej obývačke a odstránili tú v kuchyni. Takže bolo len pár drobností, ktoré sme našli v podlahe v podkroví. Bolo trochu zvykom použiť ako izoláciu čokoľvek, čo sa našlo. Napríklad aj deravé topánky, kusy handier, staré noviny, či listy…

Noviny sa používali aj ako izolácia stien, čím bohužiaľ tých pár starých kusov, ktoré sme našli, boli poškodené. Jeden z listov, ktoré sme našli v podlahe, máme ale zarámovaný (datovaný je k 14. decembru 1913, odoslaný z Ameriky). Rovnako ako potrhaný kus tej najstaršej tapety, ktorú sme na stenách domu našli.

Z vášho interiéru sála neskutočná pohoda, akýsi zvláštny druh pokoja a útulnosti. Pri pohľade na fotky je človeku akosi „mäkko“ a cíti teplo pri srdci. Cítili ste niečo podobné, keď ste prvýkrát prekročili prah domu?

Veľmi ma teší, že ten pocit má (hoci len z fotiek) aj niekto ďalší. Dom som našla cez internet a zamilovala sa do neho hneď z prvej fotky. Prísť sem bolo ako vrátiť sa domov. Dom v severskom štýle, aj miesto na ktorom stojí, okolité stromy, rastliny… zo všetkého som vnímala nesmierny pokoj. Mala som veľa snov a predstáv, ako by mal dom vyzerať, čo sa mi páči a pod., ale každým ďalším dňom, keď sme na dome pracovali, som sa čoraz viac svojich vlastných snov a predstáv vzdala. Namiesto toho chodím domom, premýšľam, pozorujem a tiež počúvam.

Dom si svojim spôsobom hovorí sám, čo sa mu páči. Namiesto svojich predstáv som sa radšej rozhodla ho rešpektovať. Dom a jeho duša je na prvom mieste, ale snažíme sa primiešať prvky našej modernej doby, a predovšetkým pridať aj kus nás samých. Štýl je môj vlastný, rovnako ako výber farieb. Avšak ako sme časom začali odhaľovať pôvodné nátery, našli sme odtiene takmer identické tým, ktoré sama vyberám. Skoro ako by sme sa s domom hľadali, až sme sa našli. Rešpektujeme dom, chránime ho a on na oplátku dáva pozor na nás.

Červený dom v severskom štýle ste kúpili v roku 2013. Odvtedy ste prešli obrovský kus cesty a dom zrekonštruovali. Z vašich fotiek šípim, že ste k rekonštrukcii priložili ruky k dielu. Čo všetko je v dome s priateľom vaša práca?

Hneď, keď sme dom kúpili, našli sme v okolí remeselníka so špecializáciou na staré domy. Je to človek, ktorý má veľmi podobný pohľad na život, aj zmysel pre humor, ako my. Aj preto sa čoskoro stal naším priateľom. Pomohol nám hlavne čo sa týka znalostí. Spoločne s priateľom zvládli všetky fyzicky náročné práce ako napr. výmenu trámov v stenách domu. Občas na pomoc dorazia rodičia.

Tepelné čerpadlo, ktorým vykurujeme dom, inštalovali profesionáli, avšak s priateľovou pomocou. A tiež sme si nechali od remeselníkov opraviť časti fasády domu a pokryť strechu kôlne plechom. Inak je úplne všetko naša vlastná práca. Veľkú úlohu hrajú financie, pretože sme do celej rekonštrukcie šli s rozhodnutím, že nechceme dlhy, a tak všetko financujeme priamo. Rekonštrukcia teda pokračuje len vtedy, ak sú peniaze.

Avšak my sme skrátka ľudia, ktorí radi robia veci sami podľa svojho. Mám šťastie na nesmierne šikovného muža, ktorý zvládne všetko. Od práce s drevom, cez rozvody elektriny a vody, až po vymurovanie a betón. Navyše je to človek, ktorý vie opraviť auto, rozobrať a zase zložiť motory, a k tomu je „ajťák“ programátor. Takže si užívame aj takú srandu ako možnosť ovládať svetlo v prístenku pod schodmi z telefónu.

Ja som nesmierne talentovaná na hádzanie lopatou a miešanie betónu v miešačke. 😀 Ale úplne najviac ma baví vymýšľanie a plánovanie. Celá rekonštrukcia je preto pomalý proces, ktorý si ale veľmi užívame, hoci niekedy takto po rokoch dochádzajú sily.

Zo skleníka altánok? To prvé mi napadlo, keď som videla, že ste si v skleníku urobili útulné posedenie. Kde ste sa inšpirovali?

Skleníky ako kryté miesto na sedenie sú takým severským trendom. Podľa môjho názoru to vychádza z chladnejšieho podnebia, ktoré niekedy znamená chladno aj v lete. Súčasne, pokiaľ ide o staré domy, nie je niekedy možné vyriešiť kryté vonkajšie posedenie bez toho, aby stavba nenarušovala vzhľad domu, výhľady z okien a pod. Klasická pergola, akú vídame pri domoch v strednej Európe, by náš dom znehodnotila a vzhľadovo zničila.

Samostatne stojaca stavba by na našom pozemku pôsobila úplne rovnako rušivo. Skleník nikdy nebude rovnako funkčný ako pergola. Ale ponúka možnosť sedenia vonku s pohárom vína za chladných večerov, za dažďa, alebo ako miesto, kde sa dá obedovať napríklad už v marci, pretože za slnečného počasia je v skleníku aj napriek vonkajším závejom snehu príjemne teplo . Súčasne v skleníku v našich podmienkach väčšinu roka nič nerastie, takže mi pripadá fajn, že má aj nejaké ďalšie využitie.

Pokiaľ dobre počítam, dom v severskom štýle ste rekonštruovali zhruba 4 roky a súčasne v ňom žili. V dvoch izbách, len s krbom, bez kuchyne, s jednoplatničkou, bez kúpeľne… Veľa ľudí by to označilo za diskomfort. Čo vám do života dala táto skúsenosť?

Je to trochu komplikovanejšie. Dva roky, spolu asi 1,5 roka bol dom úplne neobývateľný, chýbali podlahy atď. Spali sme v karavane, varili a žili na dvore pred domom. Na zimu sme museli odísť, pretože by sme tu umrzli. Sťahovali sme sa do oných dvoch miestností po roku a pol práce, pred Vianocami. Následne sme 2,5 roku žili v dvoch miestnostiach, bez kúpeľne, kuchyne aj bez vykurovania, len s krbom. Boli to teda 4 roky od začiatku rekonštrukcie, kedy sme konečne zvládli dokončiť kuchyňu, a tým pádom aj obývačku, z ktorej sme tu provizórnu kuchyňu vysťahovali, a tak sme v dome začali naozaj žiť.

Avšak, rekonštrukcia hotová nie je, a ešte dlho nebude. Kúpeľňu ani teraz, po 10 rokoch, stále nemáme. Len saunu na dvore a WC v dome. A čaká nás aj nová strecha a rekonštrukcia podkrovia. Celý ten proces nás strašne veľmi naučil. Hlavne o nás samých. Človek má hranice síl a schopností oveľa ďalej, než sa môže zdať. Je strašne super vidieť za sebou výsledky s vedomím, ako veľmi sme toho sami zvládli.

Rekonštrukcia tohto typu ale nie je pre každého. My sme si život celkovo zariadili tak, aby sme mohli fungovať. Pracujeme s priateľom z domu. Ja som nejaký čas študovala, takže som dochádzala každý deň do školy, inak ale trávime čas doma, čo robí život jednoduchším. Život bez kúpeľne nie je taký problém, keď máme saunu. Avšak jej nahriatie, teda aj samotné umytie, vyžaduje plánovanie dopredu. Nie je možné sa len tak osprchovať a vyraziť do mesta 😀 .

Veľkým negatívom sú reakcie druhých ľudí, často aj najbližšieho okolia. Keď sa človek rozhodne žiť a fungovať úplne inak, má odlišné vízie a plány, veľké množstvo ľudí to nechápe a bohužiaľ, nie je ani ochotná to tolerovať. Stretli sme sa s pomerne veľkým množstvom negativity a zloby. Čo ale na celom procese považujem za najlepšie, je to spomalenie. Žijeme život podľa seba, pomaly a v pokoji. Jediné tempo nám udáva meniaca sa príroda. Zmenil sa nám rebríček hodnôt a vnímanie toho, čo je a nie je v živote dôležité.

Dom v severskom štýle našej používateľky @kaihomielisyys nájdete v jej fotoalbume na českej Modrej streche.

Autor článku: Dana Račko

Zdroj foto: archív používateľky, iStock