Zateplenie stropu zhora

Viem, že niekde tu podobná diskusia bola, no nemôžem ju nájsť. Chcel som sa opýtať, či môžem zatepliť strop podkrovných miestností len obyčajným položením polystyrenu alebo iného materiálu, ktorý odporúčate, na podlahu na padláši. Zateplí mi to strop dostatočne, alebo je to potrebné nejak špeciálne spájať? Do týchto priestorov sa chodí minimálne, ale predsa len občas treba niečo odložiť, tak neviem, či je vhodný obyčajný polystyrén, alebo či by postačovalo prekryť ho napr. osb doskami a nejak to upevniť? Vdaka za rady ;-)
Odpovedať
1
2
Lacnejšie vychádza mäkká minerálna vlna, ale na tú by si potreboval nejakú nosnú vrstvu, napr OSB, neviem čo je to podlaha na padláši :) a nedalo by sa po nej moc chodiť. Sú aj tvrdené, ale to už nie je lacnejšie ako EPS. Polystyrén je trochu drahší, ale máš len klieštiny, tiež by sa hodila nejaká roznášacia vrstva OSB, ako zhora, tak zospodu. Potom sa tam môžeš promenádovať koľko chceš. Na druhú stranu, vlna je pružná, čiže sa roztiahne a medzi ňou neostanú medzery. Polystyrén nie a tak je dobré uložiť ho v dvoch vrstvách s presahmi, alebo aspoň na tie OSB dosky pod ním hodiť parotesnú fóliu a ukladať ho precízne. Inak žiadne spájanie netreba. Ak to len na niečo položíš, hore ti to neuletí a dole nepadne :) Nezaškodí zamyslieť sa nad napojením tejto vrstvy izolácie na steny a snažiť sa zamedziť tepelným mostom. Pri hotovej stavbe je to však často mission impossible (alebo mission too expensive:) )
Odpovedať
@geroj Parozábranu predsa netreba. @peterp Ak položíte 2x20 cm EPs, bude to super. Teoreticky môžete dať aj fasádny, pokiaľ teda nebudete na povale skladovať klavír. Neviem, aké teploty dosahuje povala u vás - snáď nie tak vysoké, aby sa fasádny EPS odparil. Alebo vlna v rošte.
Odpovedať
ja len kvôli úniku vzduchu špárami, lebo ako vieme, teplý vzduch stúpa :) Ale dá sa aj bez. A fasádne má pomerne dobrú únosnosť, aj zbytočne dobrú pre strop, kde nemusí držať žiadnu omietku. Malo by sa dať zohnať menej únosné s lepšími vlastnosťami, alebo za lepšiu cenu, ktoré by však s roznášacou vrstvou s OSB hore tiež nemalo mať problém s opotrebovaním či stláčaním.
Odpovedať
Profilova fotka
Ja som dal medzi kliestiny a na kliestiny Nobasil, zo spodu normalne SDK a na vrch pojdu som vsetko zakryl OSB doskami s malymi diletacnymi sparami a pohoda. Podkrovie je zateplene aj OSB a mam aj kde bordel skladovat :-)
Odpovedať
@geroj Jasné, kvôli vzduchotesnosti vlastne áno. @peterp Máte strop odspodu s omietkou? Keramický? Alebo klieštiny so SDK? Ak keramický s betónom a omietkou odspodu, bez prasklín, parozábrana nie je nutná. Ak drevený so SDK, parozábrana je nutná, treba perfektne prelepiť.
Odpovedať
@blacksr @geroj pardon zabudol som vám napísať aktuálny stav. Strop je robený takýmto systémom. je štandardne omietka, kedysi sa nedával sadrokarton, ale sa to obíjalo odspodu doskami, medzi klieštinami je sklená vata, ale v akom stave netuším, bolo to tam kedysi natlačené, na vrch na klieštiny bol položený bukas a na tom je urobený tenký možno 5 cm poter. a ja som chcel, či na ten poter môžem položiť polystyrén (aký typ a hrúbku) a dajme tomu na to ešte osb dosky, tak aby som ten priestor mohol stále využívať, chodiť tade normálne, aj ked nie často, kedže pod strechou nám to slúži ako odkladací priestor pre bordel :-) Vdaka za rady.
Odpovedať
Profilova fotka
@peterp Urob rost, daj tam polystyren alebo vatu a nabi na to osb-
Odpovedať
@peterp Aha, tak potom to treba dať aj prepočítať, keďže je tam aj vlna. Kvôli rosnému bodu.
Odpovedať
@peterp mas to tu v odpovediach napisane. Mozes dat polystyren, aj fasadny EPS70, na to vrstvu OSB dosiek, aby to bolo pochodzne. Hrubku uz musis zvolit sam. Na strop 10x10m, pri hrubke 10cm potrebujes 10m3, co je cca 400€. Komplikovanejsie je ukladanie makkej vaty, ktora nie je pochodzna a potrebujes rost. Tvrdena vata sa nevyplati koli cene.
Odpovedať
@peterp rošt netreba, zbytočné tepelné mosty. Podľa cenníka isoveru ak porovnávam jednotlivé druhy EPS z hľadiska cena/výkon mi najlepšie vychádza EPS 50 v tesnom závese s EPS 70s. To s znamená, že je určený aj pre zvýšené zaťaženie tlakom, čiže pre teba ideál. O niečo drahšie, ale nie o moc, vychádza šedý polystyrén s lamdou=0,032, čo by nebola zlá investícia, pretože oproti tej 70ke ti ho stačí menej. 20cm šedého = cca 25cm 70s. Pozeral som to na českej stránke a teraz pozerám slovenskú a ten 70s tam nemajú, ale 70f bude tiež ok. A šedý tam majú drahší, tak neviem. V zásade je to fuk. Podstatné je vydeliť cenu za meter tepelným odporom R a porovnať si čo vyjde najlepšie. S únosnosťou pri akomkoľvek polystyréne mať problém nebudeš, len treba prihodiť tie OSBčka naň. Ak máš poter, parozábranu betreba. Hrúbka... ťažko povedať bez bilancie celého domu koľko je ekonomické, ale čokoľvek nad tepelný odpor 3, keďže už tam nejakú izoláciu máš. R=3 má 10cm šedého, ale ani 40cm nebude zbytočné. Na koľko sa finančne cítiš :) pomôže to určite a kedykoľvek môžeš položiť druhú vrstvu.
Odpovedať
samotné rozloženie izolácie už je výhra - sám uvidíš, keď ti teplo nebude toľko utekať cez strop (citelne) ak tam málo chodievaš a nič ťažké neskladuješ stačí podlahový polystyrén (je tvrdší hustejší a môžeš po ňom zvesela behať - vlastná skúsenosť). Ale nič ti nebráni ak tam dáš rosť, prípadne iný typ izolácie, alebo nášľapnú vrstvu - samozrejme (1000 mníchov = 1000 náboženstiev, ale rozhodnúť sa musíš TY) každý materiál ti inak zvýši odpor prechodu tepla cez strop - takže odpoveď pre Teba znie: INVESTÍCIA (predpokladám, že do toho chceš ísť a že si to chceš urobiť sám, ale je veľa vecí ešte okolo toho, s čím by sa dalo uvažovať. Toto je najjednoduchší spôsob) = CENA / FUNKČNOSŤ / VÝSLEDNÝ EFEKT x-)
Odpovedať
@geroj @achelan @joe13 @blacksr tak podľa všetkého čo tu píšete by bol asi najideálnejší polystyren. ja som uvažoval, že by som tam dal nejaký 100mm. aký typ, tak to ešte neviem, Tie rošty asi nebudem robiť, myslím, že naukladať natesno polystyrén vedľa seba, príp. možno by nebolo od veci ho spojiť nejak penou a na to tie osb dosky musím dať, aby sme tam mohli chodiť. Zatiaľ tam nebudem dávať kvôli financiám tých 40cm ktoré odporúčate :-) - možno ma raz doba donúti :-) Ešte raz vdaka všetkým za rady!!!
Odpovedať
Článok sa načítava...
@peterp Pri hr. 10 cm polystyrénu by som dala prepočítať rosný bod. Pri hrubšom EPS alebo rovnako tenkej vlne by nebolo treba... ale tu neviem, neviem... Lebo idete konštrukcii z vonkajšej strany zvýšiť difúzny odpor a nie som si istá, či na určitých miestach vnútri stropu bude dostatočne vysoká teplota, nad rosným bodom. Tajne dúfam, že ak sa nerosilo doteraz (nad paropriepustnou izolujúcou vlnou bol betón, ktorý paru brzdí a je vlastne v chlade), tak snáď... ale... hm...
Odpovedať
@blacksr takže akú hrúbku polystyrenu odporúčaš? doteraz sa nič nerosilo, kúty stien boli bez problémov suché.
Odpovedať
@peterp Ako som napísala vyššie. Ku kondenzácii neprichádzalo, ani nebude prichádzať vnútri domu, ale vnútri konštrukcie. O toto som mala strach.
Odpovedať
@blacksr aha, nie teda v priestore, takže v strope. a čo to znamená? že sa mi znehodnotí sklená vata, ktorá tam je? tá už možno aj ja znehodnotená, ak je to skutočne tak ako píšeš :-) tak potom treba dať hrubšiu vrstvu polystyrenu? môže byť 15 cm?
Odpovedať
@peterp To ja neviem, preto hovorím, dajte si to vypočítať. @geroj - ???
Odpovedať
@peterp @blacksr ach jo, nehomogénna vrstva, to som ešte nerobil. Tak ja to skúsim:) Len ešte s tou skladbou potrebujem pomôcť. Ak teda správne hádam súčasná je takáto: - poter 5cm - bukas ??cm - klieštiny + vlna ??cm - ideálne by bolo vedieť aj vzdialenosť klieštin od seba a ich hrúbku - drevené dosky ??cm - omietka ??cm - typ? čím presnejšie budem poznať tieto veci, tým relevantnejší bude výpočet. Inak si viem tipnúť, čiže napíš čo vieš.
Odpovedať
tak pre všetkých, ktorých zaujíma koniec tejto diskusie (možno @blacksr napríklad:) ) po analýze 3d teplotných polí sa ukázalo že v takejto konštrukcii zateplenej 10cm polystyrénu nedochádza ku kondenzácií vodných pár v problémovom množstve :)
Odpovedať
@geroj Pod "problémovým" množstvom rozumiete neodpariteľné množstvo?
Odpovedať
@blacksr správne :) Protokol o výpočte (textový výsledok výpočtu) dokonca vraví že "Během modelového roku nedochází v detailu ke kondenzaci vodní páry", ale zároveň vraví, že množstvo pary vstupujúcej do konštrukcie je menšie ako to, ktoré vystupuje, takže nejaká tam asi bude, aj na grafickom zobrazení je tam oblasť so 100% vlhkosťou, ale nijak veľká, tak predpokladám, že tým myslí tú ročnú bilanciu.
Odpovedať
@geroj A mohli by ste sem šupnúť pekný farebný výstup. Ďakujem. V predchádzajúcom príspevku som si pomýlila vlákno. Prepáčte, dám ho zmazať.
Odpovedať
@blacksr To ja by som tipol, že práve pri konštrukcií drevodomu, čo v zásade je aj táto, keďže ide o drevenú konštrukciu krovu obalenú izoláciou, ktorá tvorí väčšiu časť hmoty celého stropu, až na ten 5cm poter teda, by nemal byť problém s kondenzáciou. Riziko vidím skôr pri sendvičoch, kde jedna vrstva je podstatne studenšia. Obrázok: S Petrom sme sa celkom nevedeli dohodnúť čo je vlastne tá lepenka, ktorá tvorí 2 vrstvy, jednu pod krokvami a druhú pod drevotrieskou, ktorá tvorí podklad pre betón, takže sú tam 2 varianty. Tá naľavo je prípad, kedy tieto 2 vrstvy majú zanedbateľný faktor difúzneho odporu a na ľavo je podľa mňa pravdepodobnejšia varianta (keďže iný zmysel než ako poistná izolácia či parozábrana by lepenka v takej skladbe nemala), keď majú obe vrstvy výrazne vyšší odpor než ostatné.
Odpovedať
tieto vložené fotky za veľa nestoja zdá sa, tak teda >> môj prvý album :)
Odpovedať
@peterp Dobrý den. Vaše zadání je pro jakýkoliv výpočet nedostatečné. Takže, když si vymyslím skladbu : Číslo Název D[m] L[W/mK] C[J/kgK] Ro[kg/m3] Mi[-] Ma[kg/m2] 1 Omítka vápenoc 0.0250 0.9900 790.0 2000.0 19.0 0.0000 2 Dřevo měkké (t 0.0250 0.1800 2510.0 400.0 157.0 0.0000 3 Skelná vlna 2 0.1500 0.0500 940.0 35.0 2.5 0.0000 4 Dřevotříska 0.0300 0.1800 1500.0 800.0 12.5 0.0000 5 Beton hutný 3 0.0500 1.3600 1020.0 2300.0 23.0 0.0000 6 Rigips EPS 70 0.1500 0.0390 1270.0 15.0 40.0 0.0000 Celoroční bilance vlhkosti: Množství zkondenzované vodní páry Mc,a: 0.001 kg/m2,rok Množství vypařitelné vodní páry Mev,a: 1.225 kg/m2,rok Bilance zkondenzované a vypařené vlhkosti dle ČSN EN ISO 13788: Roční cyklus č. 1 V konstrukci nedochází během modelového roku ke kondenzaci. Ke kondenzaci dochází při venkovní teplotě nižší než -10.0 C. Samozřejmě, že ty výsledky budou jiné, když bude jiná skladby stávajícíhí stropní konstrukce. Takže přesný výpočet z nepřesného zadání je celkem nepoužitelný. Nicméně obecně platí, že když tam toho EPS dáte více, tak se nic nepokazí. Je jasné, že když se pásmo kondenzace posune do EPS, tak i v tom EPS dochází ke kondenzaci a v létě k odparu vody. Paradoxně, čím silnější vrstav EPS, tím je tem poměr horší. Kupříkladu u 15 cm EPS to v tomto případě je 1 ku 1225 a u EPS silného 40 cm je to v poměru 1 ku 648, což je stav pořád naprosto bezpečný s tím, že výsledný teplený odpor bude u 40 cm EPS podstatně vyšší ( 13,62 ) proti 15 cm EPS ( 7,21 m2K/W ) Závěrem chci pouze nastínit, že pro jakýkoliv závazný závěr musí být zadána naprosto přesné hodnoty. Z pohledu uvedeného příkladu, kdy jsem si to jen vymyslel je dostačující i těch 10 cm. Ale daleko bezpečnější je 15 cm a to je hranice, pod kterou bych nešel. S pozdravem Laďa
Odpovedať
@ladajaskva My sme tú skladbu s petrom prebrali cez IPčky trochu podrobnejšie. Ten graf, čo vidíš na obrázku by sa inak nedal zostrojiť ;)
Odpovedať
Diskusia pokračuje po 3 rokoch
Chem sa opyta po akej dobe od robenia poterov je mozne zateplit strop teda tak aby nenavlhla vata od poteru.Dakujem. :-|
Odpovedať
@vader100 my sme robili po 3mesiacoch. Tato v oktobri sme dali poter ,a vo February vata. A kurit sme zacali marec\april
Odpovedať
@filipe1 ok,dikja som mal poter 2.oktobra ale chel by so mzateplit najneskor v decembri aby nefukalo nam v zime ked sa bude robit krba a by aj teplejsie bolo len sa bojim aby nenavlhla vata,uvidime
Odpovedať
1
2
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie

Nenašli ste čo ste hľadali?