Dobrý den rad by som si nechal poradit pretoze viem ze nie je striekana izolacia ako striekana izolacia. Rad by som vedel na čo sa poriadne pýtať lambdu , hustotu peny, značku ? ak ano akú ? pocul som o pcc prodex ze jej hustota ide 10 kg na m3 kde pri inej moôže kludne iba 6, 7 kg na m3 a tym padom ma vačšiu nasiakavost a nasledne dlzhsie vyparovanie a snad pripadne znehodnocovanie, odduvanie sa od tramov , atd Možno rozmyslam uplne zle a radsej na vaznikový krov zaplatit za 300 € človeka ktorý mi roztiahne 45 cm vaty (1100€) +300€ robota ...a mozno uplne zle rozmylam o tej striekanej izolacii a na čo si pri výbere dodavatela dat pozor. dakujem za rady skusenosti postrehy a teoriu .. cenu na 25 cm striekanu penu mam cca 17 € za m2 pri 150m2 cca 2500€ , keby som pouzil vatu o hrubke 45 cm cca 1500€ . VDaka
Mäkká pena ma takú lambdu ako vata takze 45 cm vaty je určite viac akurát pri vate nemáš 100% poriesene detaily ako pri pene. Prepočítavať stratu na kúrení pri takto zateplených stropoch je úspora ktorá sa vráti asi tak 160 rokov 😊
@tslivovic lambda je to čo ťa má zaujímať, a je to vidieť z tvojho porovnania (25cm PUR porovnávaš so 45cm minerálnej izolácie). Mäkká pena má podobné tepelnoizolačné vlastnosti ako minerálne izolácie alebo EPS. Jediná výhoda je rýchlosť aplikácie a možnosť "tesnejšej" aplikácie. Cena PUR aj s rovnakými vlastnosťami ako minerálna izolácia bude vždy vyššia.
@slavoslav rozumiem , tak to mi potom nevychadza pokial pri napr 15 cm striekanej izolacii deklaruju udajne lambdu 0,036 a tepelný odpor R 5,35 a pri vate 20 tke dekwool je deklarovaných 0,039 a tepelný odpor R 5,15.... je to zanedbatelný rozdiel a pokial dam dve 20 cm vaty prekrizene tak si myslim ze ani 25 cm striekanej nema také hodnoty ako min Vata.... pochopil som to ?
Výsledok : VAta 40 cm - 7€ m2 plus práca
striekana izolacia - 25 cm mam najlepsiu cenu 17 € nvm presne znacku ale deklaruje 9kg na m3 udajne.
@tslivovic sú aj vaty rovnakou či s lepšou lambdou ako 0,036.....ak budeš dávať vatu tak si zvoľ kombináciu hrúbky tak aby vrstva končila vo výške hornej hrany pásnice a potom ďalšia vrstva pohodlne krížomcez pásnicu.
So zateplením väzníka sa treba len vyhrať a potom to určite splní účel.
@eagleowl vdaka, pokial vaznik resp spodna pasnica bude mat na výsku 14 cm tak zvolím 14 cm vaty aby som si zo spodu mohol ponavíjať snurku a aby mi pohodlne drzala a potom zvyšok cez tie diagonalne late ? a tie medzeri vo vazniku ?
zatial mi radili napr 20 cm medzi pasnice nasledne vymurovať priečky potom porobiť konštrukcie na SDK a cez ne prevliesť 20 cm vaty
vdaka za rady
@tslivovic Ja som si zatepľoval väzník sám....zatiaľ mám len 20cm z dvoch vrstiev a úspešne som prežil zimu aj leto...(k môjmu obrovskému prekvapeniu by aj takáto vrstva v podstate splnila účel).....teraz plánujem pridať ďalších cca 20cm z dvoch vrstiev. Moja skúsenosť je že už 12cm vata sa nereže ľahko....verím že čím viac prekrížení vrstiev tým menej tepelných mostov (no samozrejme aj vyššia cena vaty)....20cm vrstvu predsa nikto nebude zarezávať tak aby v tom schoval 14cm pásnicu....narobí sa tam tým pádom veľa "dier"....Ak je vrstva súvislá (napr. pod pásnicou) tak aj hrúbka 20cm v jednej vrstve je OK....ale inak by som sa snažil spraviť to tak aby som tam nenarobil vzduchové medzery a aby aj drevené prvky boli prekrývané čo najlepšie. V tom je jediná výhoda PUR peny že všetko obalí bez medzier...či to ale stojí za tú cenu neviem....
@tslivovic ano a navyše ak budeme vychádzať z vlastností PUR t.j., že hustota je od 7 do 18 kg/m3 a Súčiniteľ tepelnej vodivosti striekaných polyuretánových pien s otvorenými bunkami tvorí hodnotu λ od 0,035 do 0,040 [W/m·K], tak pri 9 kg/m3 nebude λ 0,036 ale skôr 0,039 [W/m·K] ak nie vyššia, čiže ekonomický výsledok bude ešte horší z pohľadu PUR.
Zateplenie PUR nebude nikdy lacnejšie ako vata alebo EPS.