Ahojte,
pouzit pri stavbe zakladov debniace tvarnice (DT-cka), ano alebo nie? Projektant mi to nakreslil bez DT-ciek, len sa chcem spýtať na váš názor. Dakujem za odpovede.
pýtate sa, ale neuvádzate podmienky. debniace tvárnice vytvoria monolitickú konštrukciu, ale na únosnosť pôdy nemajú vplyv, takže rozhoduje pracnosť a tým aj cena.
@vojtoknot Odfoť výkresy základov a daj si ich do fotoalbumu. Nemáme krištálovú guľu aby sme vedeli čo ti nakreslil projektant. Potom ti skôr niekto poradí.
@zla_erika majiteľ pozemku mal spraviť kontrolný výkop na stanovenie únosnosti pôdy, zaujímalo by ma či to statik vyžadoval k výpočtu, alebo si údaje vycucal z prsta. Lebo také výpočty viem spraviť aj ja :-)
@radopp statik zvycajne zakladanie pri takto malych stavbach neriesi. riesi iba vsetky casti nad zakladmi, teda ak dopredu nie su zname potencialne problemy pri zakladani a spodnej vode.
pri vyhotoveni zakladovej ryhy by mal prist statik na obhliadku.
@radopp robi to geolog. treba vybrat takeho, co ma s danou lokalitou uz skusenost. cena zavisi od zlozitosti pozemku a techologii prieskumu. moze to zacinat kdesi na troch stovkach az po tisice na velmi komplikovanych miestach a podmienkach (prudky svah, bez pristupu)
na rovine s dobrym pristupom staci vykopat sachtu, inde treba vrtnu supravu, inde je vhodnejsi elektricky prieskum.
by som povedala, ze minimalne by bolo dobre s niekym skonzultovat, ci igp robit, alebo nie. ale ak nie su ani z okolitej vystavby jasne zakladove podmienky, tak by bolo dobre. myslim, ze teba sa to nejako velmi netyka. ak teda nie je info o spodnej alebo povrchovej vode.
pri lokalitach ktore pripravuju developeri na predaj pozemkov s IS sa igp robi a mali by ho poskytnut na poziadanie.
@radopp obec ti to zrejme neposkytne, ak mas informaciu o spodnej vode, treba toto prejst s projektantom, aby sa urobili opatrenia. nechcem ta zbytocne popliest, lebo nepoznam presnu situaciu a ani v tom nie som odbornicka.
jednoducho projektant je na to, aby zvazil podmenky a podla toho navrhol riesenie a hlavne prevzal zodpovednost, ze to bude dobre.
treba si vsimat, ci po dazdi stoji na pozemku voda a ine veci.
@zla_erika Voda na pozemku nestojí nikdy, ale čo som kopal prípojky tak vo vode som stál už v 1 metri hlboko. Bolo daždivé obdobie, tak neviem či to bola spodná voda. Ok, spýtam sa, ďakujem za upozornenie.
tak toto sú základy do zložitých pomerov, ak je tam skutočne spodná voda do 1m, priklonil by som sa k základovej doske. stačila by polovica betónu proti pásom
@vojtoknot mozes aj nemusis pouzit DT. pozeral som fotky a ide o to, ze ak odhrnies ornicu cca 30 cm, , vykopec zaklady a ides ich betonovat tak cast nad terenom (po odrhnuti ornice) az po hornu hranu zakladu musis zadebnit a az nasledne betonovat. Mozes urobit variant s DT, tak ze po vykopani zakladov zabetonujes len cast vysky zakladu (menej ako 500 mm neodporucam). Toto mozes betnonovat bez pouzitia debnenia, len naliatie betonu do vykopu. A nasledne na to pokracujes s murivom z DT 2-3 rady a pod, kolko kto potrebuje. DT previazat s bet. pasom vystuzou. Na DT potom robis podkladovy beton pod hydroizolaciu. Ak pouzijes DT, treba mierne upravit rozmiestnenie zakladov, aby bolo DT na stred betonoveho zakladu, to je najlepsie.
Ty musis zvazit co je pre teba lepsie ci pouzit debenie alebo DT.
poznamka na zaver:
reakcia na: ,, odôvodnil to tým, že máme vhodnú pôdu a DT- cka sú zbytočné."
co je to za projektanta? kolko ma skusenosti? to ci pouzijes DT alebo nie s podou vyslovene nesuvisi (ak mate dobru poudu - tak je vhodnejsie DT, ale tiez otazka co je u neho vhodna poda). Dolezita je poda pod zakladovou skarou !!! nad nou je betonovy zaklad a na nom DT - to je len otazka prenosu zatazenia.
@spiderhst pravdepodobne to spravím tak, ze zalejem základové pásy a na ne dám následne DT murivo, počet radov podľa potreby. Teraz som hovoril so susedom, ktorý ma vedľa mňa novostavbu a hovoril ze od ulice dal jednu radu DT muriva a v smere do záhrady už musel dať tri.
Ďakujem za reakcie
@spiderhst@vojtoknot Súhlasím že treba aspoň 50 cm vysoký pás, aby sa rozložilo zaťaženie na celú spodnú plochu.
Odhŕňať hlinu má zmysel iba na vyrovnanie šikmého pozemku. Na rovine stačí do pôvodného terénu spraviť výkop pre základy. Pomocou drevených kolíčkov a nivelačného prístroja označiť výšku pásov a následne vyliať betón. Potom pod zemou začať ukladať šalovacie tvárnice. Najužšie vyhovujúce tvárnice sú 30 cm.
Na fotkách projektu nie sú čitateľné kóty.
V projekte je zakreslená deka na úrovni teréne. Keď napadne viac snehu alebo budú záplavy, navlhne múr. Treba vypočítať koľko hliny vybágrujete a o toľko zdvihnúť sokel, aby ste nemuseli zháňať hlinu na zásyp.