Urobil som kontrolný výkop na zakladanie domu do hĺbky 150 cm. Statik čo robí projektantovi profesistu na základe obrázku a zistených údajov odpovedal že pod bungalov potrebujem základ do hĺbky 160 cm. (šírka 60).
Stručný popis výkopu.
0- 60 cm bez kameňa jemne lepkavé, tmavá zem,
60-100 cm začínajú kamienky, ťažšie sa kopalo červenšia zem. Od 80 do 100 hustejšie kamienky a kamene, namáhavý výkop.
100-135 cm - opäť červenšia zem - ústup kamienkov
135-150 cm - zem belšej farby viacej lepkavá
viac ako 150 - opäť červenšia zem
Vo vode sme rozpustili zeminu z výkopu 100-135 cm pod terénom. Do sedem decového pohára sme nasypali asi do 1/3 zeminu a rozpustili sme ju vo vode. Na obrázku je výsledok a porovnanie zeminy pred a po rozpustení. Množstvo zeminy ktoré sa dávalo rozpustiť na poslednom obrázku je len orientačné pre porovnanie. Tej zeminy bolo trikrát toľko ako na obrázku vedľa rozpustenej vzorky.
U nas makka, ilovita poda a mierne prevysenie. Nerobili sme ziadne kaskady takze na najvyssom mieste pozemku hlbka vykopu priblizne 160 cm. Na to 60 cm betonu a 5 radov tvarnic.
@ezbrane ahoj, u nas je tiez il a aj spodna voda, tiez mierny svah, projektant a statik navrhli 120cm hlbku betonu, plus 2dt (dvojpodlazny dom, ytong 300). Len pre zaujimavost, sused pod nami, ta ista zem, len si kupil katalogovy dom a dal si ho spravit firme ma vykop len 30cm do hlbky betonu a dve dt. :-)...
Usudok si sprav sam...
@ezbrane Povedal statik prečo máš ísť tak hlboko? Väčšina ľudí robí výkop 80 cm a domy stoja. Vychádza ti to akurát do pevnejšej pôdy a pod ňou je ešte jedna pevnejšia vrstva. Tlak sa v zemine roznáša po 45 st uhlom, čiže do ešte nižšej vrstvy kde je mäkká pôda bude váha domu roznesená do podstatne širšej plochy. 135 cm - 80 cm = 55 cm na obe strany, čiže asi 3x väčšia plocha. Nevieš čo je pod hĺbkou 160 cm a pretoje nezodpovedné robiť základy do takej hĺbky. Akby bola pod tým mäkká lepkavá pôda, základy ti môžu sadať a steny praskať. Pri uvažovanej únosnosti lepkavej pôdy a odstupu od nej 55 cm, môžeš mať steny z tehly alebo porobetónu a strop zo železobetónu. Ak by si chcel ešte ťažší dom, založ ho na 30 cm žb platni, roznesie tlak na podstatne väčšiu plochu.
@ezbrane Ďalšia vec je nezamŕzavá hĺbka. V BB je to asi 120 cm. To ale neplatí pre dom. Dom má násyp pod dekou a niekedy aj prisypané základy. Nad základmi je izolovaný a dokonca vykurovaný dom. Preto 80 cm ti nepodmrzne. ... A môžeš zmeniť statika ak nie si spokojný. Žiadaj zdôvodnenia.
Pri tvojej situácii ak by sa inak nedalo len kopat taku hlbku by som siahol po iných konstrukciach zakladov napríklad penové sklo alebo XPS zaklady, cenovo ta to víde rovnako a vlastnosti su neporovnatelne.
@majkoj Jo dik, dozvedeli sme sa ze sa nema dotykat zeme az na poslednu chvilu pred zalievanim, tak sme to este trochu podlozili kamienkami, priblizne 5cm od zeme, na jednom obrazku to je trochu vidno. Nie je to idealne ale ta pasovina je pozinkovana a spoje a svorky nastriekane asfaltom, tak snad to bude OK :)
@ezbrane jedna vec je projektant a druha stavebny dozor najdi si dobry stavebny dozor a rad sa jeho nazorom alebo konzultuj ...my sme všetko na stavbe prekonzultovali nechali si poradiť ale aj sme si povedali a našli kompromis čo a ako robiť
@radopp ano preco nie. Sused ma dom na openovom skle velký bungalov. vsetko ok, ved sa natom stavaju dialnice a ine ovela zlozitejsie stavby pri najtažších podmienkach. Podla mna je to super riesenie len je drahšie no pri tomto probleme ta zaklad hlboký 1,6m výde podla mna viac ako zalozenie na penovom skle.
@ezbrane
http://www.archiexpo.com/prod/misapor...
alebo nioeco zo slovenska: Penové sklo nachádza uplatnenie aj v inžinierskom staviteľstve. Používa sa napríklad na výstavbu ciest, pozemných komunikácií, tunelov, mostov a viaduktov, základov pod cestami, komunikáciami alebo parkoviskami, na zabezpečenie a stabilizáciu prícestných svahov a hrádzí, na vyhotovenie drenážnych násypov v okolí malých, stredných aj veľkých budov a priemyselných stavieb, na izolovanie teplovodných potrubí a iných podúrovňových vedení, ako aj izolovanie podzemných akumulačných zásobníkov, vodných nádrží, nádrží na bioplyn a podobne a v neposlednom rade ako tepelná izolácia pri výstavbe vodovodov a kanalizačných sietí.
a tu je nieco o polystyrene a cestách: http://equipementsjvc.ca/html/projets...
a nie nestoji 100rokov ved je to nový bungalov predsa. :-D
@radopp
budem žiadať odôvodnenie, čakal som tých 120, viac nie. Spodná voda v tých miestach sa vôbec pri sondách do hĺbky 9 metrov nevyskytuje. Obsiahly geoprieskum oblasti odporúča základy cca 130 cm.
Výkop som kopal osobne a v hĺbke od 60 - do 100 cm to bola poriadna tvrdina, tú vrstvu vidieť aj na fotke, sú to kamienky a kamene.
10 metrov ďalej keď kopali siete tak bielu hlinu som už vôbec nižšie nevidel, všetko tá červená a poriadne kamene k tomu, kamene typu granitov, miestami totálne súvislé bralo dĺžky aj 10 metrov, mali čo robiť aby to rozbili. Kopali do hĺbky 5 až 8 metrov.
podla mna pomaly bude niekto kopat aj do 2 metrov hlboko zaklady a rokmi je overena hlbka - nezamrzajuca 80 cm. To hovorim samozrejme o pozemku na rovine. Ved nebyvame na Sibiri, je to presne ako so zateplovanim, pomaly bude poziadavka na 20 cm polystyren malo a nikto z "odbornikov" doteraz presne nevie povedat o kolko miniem viac plynu pri 10 a 20 cm polystyrene a 5 cm polystyrene. Je to iba reklamny tah, aby stavebniny a betonarne predali viac materialu. Moj znamy ma Ytong sirku 30 cm a 140 m2 vykurovacej plochy, vobec nezateplil a minie 600 m3 plynu a v prechodnom obdobi kuri s krbom asi 2 mesiace. Chcel by som vediet ked zatepli s 10 cm polystyrenom kolko usetri, mozno to nestoji ani za rec.
@lubos99 nezámrzná hĺba nieje len podľa oblasti kde sa pozemok nachádza. Veľmi záleží na zložení zeminy. Vo všeobecnosti platí že pre skalné a poloskalné horniny je nezámrzná hĺbka 500 mm, pre štrkopiesok 800 mm, pre hlinu 1000 mm a pre íl 1200 až 1500 mm. 800 mm je len také zaužívané šplechnutie.
Normálny odborník ti potrebu tepla prepočíta a pomerne celkom presne. Skús sa opýtať tu na streche napr. @blacksr. Ona ti rada povie ako to bolo u nej. A ak niekto minie 600 m3 plynu v prechodnom období, tak to mu moc nezávidím :-D
@lubos99 600m3 je 6330kWh to je asi 380€ a to píšeš že ešte vykurujú krbom. Keď dobre postavíš dom, približne 120-130m2 dokážeš to stiahnúť na 180€ a nemusíš mať ani krb, ani plynový kotol, ale dokonca elektrinu.