V skratke:
Na jar: Pozemok nahrubo buď vyrovnať s plošnou drenážou alebo jemne/normálne podľa terénu spádovať do lokálnych drenáží. Pridať 3-4 cm piesku a 1 cm kompostu a dobre zapracovať do vrchných 15 cm pôdy. V lete ak sa dá, spraviť perfektnú závlahu- sledovať slnko, hluché miesta, korene, dážď,... a na jeseň najlepšie asi vysiať. Pôda nesmie nikdy vyschnúť, vzniknú praskliny. Všetko prispôsobiť miestnym podmienkam- podložie, zrážkové územie, slnko, plocha, čas a financie.
V dlhšom:
Ílovitá pôda je najlepšia ako aj najhoršia možnosť pre trávnik. Ako prvé však musíte vyriešiť, kam pôjde prebytočná voda v období dažďov, snehu a na jar, aby ste mohli ten trávnik plnohodnotnejšie využiť pochôdzne. Nemusí to byť klasická drenáž na celom povrchu, ale môžete napr. pozemok vyrovnať do roviny. Trávnik posadíte trochu vyššie ako výsadbu, kam potom odíde prebytočná voda. Tá samozrejme v plnej miere nevsiakne a tu môžete urobiť drenážne vrty skryté v mulči či pod kríkmi. Podobne môžete urobiť trávnik aj spádovaný smerom od domu, či podľa terénu. Len treba myslieť na situáciu, keď naprší za pár hodín 5cm vody, kam to odtečie a kde by to zostalo. My máme navážku 80-160 cm (+veľmi utužené podložie+ vysoko spodnú vodu) vyrovnaný pozemok do roviny nivelákom a cca 4 vrty na každých 100m2 pozemku. Pôdnym vrtákom sme tuším 11cm vyhĺbili otvory až kým nešiel štrk, t.j. 130-240cm, do ktorých sme vložili drenážnu rúru 100 a zakryli poprevŕtanou kanalizačnou zátkou. Zakryli plachou a Poslednú, najhlbšiu sme spravili 240cm a nedosaholvala štrkové podložie, lebo spodná voda ide už od cca 260cm. A nechceli sme ísť tak hlboko. Dva týždne po daždi v nej stále stála voda. Ďalšia vec je zľahčenie pôdy. Treba si uvedomiť, že pri málo priepustnom podloží pri použití piesku, (niektorí odborníci vám budú hovoriť že až 90% z vrchných 15 cm) by ste v skutočnosti vytvorili nepriepustné "akvárium plné vody" kde by tá tráva stála týždne vo vode bez prístupu vzduchu ku korienkom a vyhnila. Tu treba využiť vo svoj prospech veľmi negatívnu vlastnosť ťažkej ílovitej pôdy- nezmestí sa do nej toľko vody, čiže tráva ju odčerpá a korienky môžu zase dýchať. Nejaký piesok by som síce použil, kľudne aj kopaný, (nie ten drahý kremičitý) ale maximum 20%- 3 cm dobre zapracovať rotovátorom, nech tá zem je lepšie pochôdzna+ 5% kompost
Ďaľším problémom je závlaha (ak nemáte malú plochu, ktorú chcete zavlažovať ručne). Musíte dosiahnuť stav nadsymetrie závlahy. 1. Ak ako tento rok prší počas sezóny, ani poriadne netreba zavlažovať. No miesta kam týždne neprší (pod strechou, pod stromami, kryté zo severozápadu múrmi či budovami) tým pádom vyschnú. Ak máte také miesta, treba zvážiť či tam naozaj dávať trávu. Ak áno, potom tam dať prvé sekcie závlahy. Môžete tú časť pustiť potom zvlášť aj keď pršalo. 2. Ďalšie sekcie by mali byť miesta, kde sa odčerpá viac vody ako inde. Ak prší striedmo, no stromy odčerpajú viac vody z trávnika-(ako príklad uvediem pri múre zasadené tuje vedľa trávniku v rade, ale aj solitérne zasadené stromy pri/v trávniku) tieto miesta vyschnú. Ostatné miesta budú ok, takže si to zase buď polejete ručne, alebo zvlášť sekciami. 3. Slnečné miesta treba mať zase zvlášť a hustejšie pokryté závlahou. 4. Zatienené miesta- vlastné/cudzie budovy/stromy. Sem treba na m2 menej vody, nech sa to nepremokrí. Proste asi nemáte pieskové podložie, kde by ste mohli povedať, "poriadne to pustím, nech je to zelené. Nie je v tom žiadna veda" (a prebytočná voda proste odtečie za deň do podložia, je jedno aké množstvo). Ak toto splníte, tak získate pôdu, ktorej sa iná nevyrovná.
Voľne preložené z anglických textov- obrovský povrch vytvorený obrovským množstvom extrémne malých častíc ktoré hydroskopicky ( toto slovo som sie nie 100% istý) viažu na seba živiny a čakajú pripravené pre rastlinky.