Mám indukčnú dosku elektrolux cca 12 rokov, v poslednom období si všímam, že je nejaká pomalšia. Pri niektorých hrncoch, panviciach trvá dlhšie kým sa naplno naštartuje, taktiež niektoré hrnce akoby nechytá, pričom kedysi to bolo bez problémov. Je možné, že časom sa takto vie znížiť výkon indukčnej dosky, že sa akoby opotrebuje? Je to hlavne na tých dvoch najpoužívanejším "platniach".
@moratibru 12 ročná indukčná doska, je už ďaleko za predpokladanou životnosťou.
V zásade by ale nemal mať vek vplyv na výkon dosky.
Je možné že si to len viac všímaš. Ak doska nereaguje na určitý hrniec a na iné ano, tak nie je chyba v doske ale v hrnci. Hrniec môže mať ovalitu - môže byť na spodku vajcový a nemusí dobre dosadať na kontaktnú plochu.
Ak tak, vyskúšaj u susedov 🙂
@lenikkk4 zodraty povrch indukcnej dosky nema ziadny vplyv na indukcnost dosky.
@moratibru indukcia funguje na principe detekcie feromagnetickeho materialu riadu. To znamena, ze dno panvice/hrnca/pekaca (alebo vypln dna) musi byt idealne z feromagneticky staleho materialu.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Feromag...
Moze pri urcitych materialoch ich starnutim dochadzat k tomu, ze postupne stracaju feromagneticke vlastnosti.
Skor by som hladal problem v hrncoch, ako v indukcnej doske.
Dalej ma velky vplyv na detekciu feromagnetickeho materialu rovinnost dna riadu.
@moratibru
Casom a teplotou vysychaju elektrolyticke kondenzatory v doske (elektricke suciastky) - na riadiacej doske plosnych spojov su male elektrolytycke kondenzatory, tie, ked sa vymenia, doska pojde ako nova (co sa tyka detekcie hrncov). Najlepsie vymennit vsetky, ktore tam su - najskor zistit, ake tam su a potom dat vymenit, alebo vymenit celu dosku plosnych spojov riadiacej jednotky, alebo potom celu novu indukcnu dosku. Takto som to mal ja na starsej indukcnej doske.
@durino Aby som vysvetlila, mne to nejako nevadí, len ma to zaujímalo, že či takéto niečo môže nastať a prečo.
@megdesign Keď tak nad tým bližšie rozmýšľam, naozaj to najviac robí na nádobách, ktoré nemajú úplne rovné dno. Nerovné dno mali aj pred tým, ale išli jednoducho lepšie. Vtedy stačilo pritlačiť nádobu k doske a nádoba sa tzv. "chytila" a začala fičať. Teraz ani po pritlačení sa niekedy "nechytí", resp. funguje, ale v pomalšom režime.
@durino elektrolyty v indukcii pre riadiacu dosku sú v hermeticky uzavretom obale nemajú vetranie,preto ani nevysychajú, podobne ako zdroj pre NB ktorý je zvlášť, ten je napájaný stále
pri indukčnej doske je dôležitá plocha nádoby i samotnej dosky musí byť úplne rovná a hladká , dá sa zmerať obyčajným pravítkom priložiť , použiť tenký pásik papiera nesmie mať vôľu
teplo vzniká vír. prúdmi ktoré sa uzatvárajú z indukčnej cievky cez feromagnetický materiál dna hrnca, takže závada môže byť v samotnej cievke, jej napájaní, alebo plochy dosky-hrnca
ako sa môže zodrať povrch dosky je zo skla, to môže mať tak škrabance ale neurobí ju nerovnou, to by puklo sklo je veľmi tvrdé,ale krehké
@moratibru nerovné hrnce ani nemáš čo používať na indukčnej doske, riskuješ lokálne prehriatie materiálu. Dno musí byť rovné (môže mať vrúbky), ale nesmie byť vajcovité.
A môj názor je že ti to robilo už od začiatku takto, len si si to nevšímala. 🙂
@megdesign hrniec nie je feritove jadro vo vf trafe.Material hrnca bude mat rovnake feromag vlastnosti,až pokial ho neroztavia.A ano,rovinnost dna hrnca ma vplyv na prenos energie z cievky do hrnca,
Durino ma pravdu.
V indukcnej doske funguje tzv."detekcia hrnca" kratkym pulzom do zohrievacej cievky. Prilozenim hrnca za vyrazne meni indukcnost zohrievacej cievky co zdetekuje obvod prudovej spetnej vazby,ktora povoluje alebo zakazuje vykonovu funkciu "varenie".
Elektrolytycke kondiky su skor len na napajani elektroniky (riadiaceho obvodu) displeja,dotykovej plochy atd....
Pokles vykonu naozaj mozu sposobovat vysusene ale ZVITKOVE kondenzatory,ktore sa po nabiti na sietove napetie vybyju do zohrievacej cievky. Mimochodom tecu cez cievku a cez tie kondiky celkom slusne prudove a aj napetove spicky. Poklesom kapacity kondezatorov stracaju tieto kondiky schopnost nabit sa na potrebnu kapacitu a tym nemaju potrebny naboj na plne vyuzitie potencialu zohrievacej cievky.
Taakze ak vymenit kondiky, tak zvitkove a kvalitne,ziadnu cinu......
@hondambx a si si istý, že sa fóliové kondenzátory (teda zvitkové) nabíjajú a vybíjajú? Lebo ja nie...
Nie sú tam náhodou na to, aby vytvorili spolu s odporom a cievkou RLC rezonančný člen?
Nabitý dokáže byť elektrolytický kapacitor...
Robim v elektronike cca 30 rokov, mam par indukciek za sebou.
To sa nechvalim, len konstatujem. Tie vykonove fety su tam akoze na co?
Tvoria tzv."polomost" alebo halfbridge
Foliove nemaju polaritu,cize im je jedno kde je + a kde -. Vyhody monost zapojit v obvode striedaveho napetia (rozbehove kondiky pre elektromotory) odrusovacie filtre , zivotnost. V pripade prevedenia X2,vhodne aj pre sietove pouzitia ako aj indukcne dosky a ine spotrebice.Nevyhody rozmery v porovnani s elektrolytyckymi kondikmi.
Elektrolitycke maju polaritu. Male rozmery. Nevyhody: nieje bipolarny ako zvitkovy, nizsia zivotnost, teplotna zavislost.
Ano nabijaju a aj vybijaju. Zvladaju vyssie nabijacie a aj vybijacie prudy oproti elektrolytom, menej trpia teplotami okolia. 🙂
Prosim neskusaj to, je to celkom supa, dost dlho vydrzia byt nabite.
@megdesign Wtf? Ty co mas dneska za den 🙃 Kazdy kond udrzi naboj, velkost zavisi od kapacity ofc, netusim aka freq je pustana do tej cievky, tak ako mozem tvrdit, ze mala kapacita tam nestaci?
@kejsix no problém je ten, že "svitkovy", "zvitkovy", alebo teda po správnosti fóliový kondenzátor náboj neudrží. Používajú sa napríklad v NF filtroch pri repro vyhybkach, ako rezonančné členy RC, alebo RLC...
Pripojím paralelne k 230V zdroju fóliový kondenzátor 1uF/400V a hneď sa ho po odpojení chytím, nespraví mi nič. Rovnako ako keramický... Keby bol rovnakej kapacity elektrolyt, dostanem pecku.
No čo už. Nie každý vie všetko.
@kejsix presne tak. Jedná sa o použité dielektrikum. 😉
Presne preto nikdy nebude fungovať napríklad monostabilny ani astabilny klopny obvod s foliovym kondenzátorom...
Samo ze staci,ale samotny obvod "L" cievka je navrhovana na urcitu rezonancnu frekvenciu, a zmenou hodnoty "C" (kondenzatora) ci uz vekom alebo zamerne sa meni frekvencia a aj ucinnost obvodu.
Ide to okolo 100Khz a viac. Podaktorim ludom s citlivejsim sluchom indukcia vyslovene vadi, obcas sa totiz prejavi rezonancna frekvencia spolu s hrncom a spolu to hra neprijemnym pisklavym zvukom.
Aj ja to doma mam moznost obcas pocuvat, hlavne ked nieje hrniec pekne nad vyhrievacou zonou-je tak mimo vyoseny
megdesign:Astabil? VZDY BUDE FUNGOVAT S FOLIAKMI. Uz naozaj trepes koniny
Kludne prid ku mne domou, nabijeme 1uF kondik na 230V a ty sa ho chytis do 10sekund po odpojeni od siete. Za kazdy takto platny pokus oficialne ponukam 10€ cash.
Uvidime, kolko vydrzis (resp.srdce). Kludne
@hondambx AKO nebude fungovať ani s foliovymi, ani s keramikou... Jedine elektrolyt.
Už som pár kondíkov nabitých chytil pri opravách. Zaujímavé, že kopali doteraz len elektrolyty. 🤔
Inak máme v práci middle freq ohrev, kde je 25kHz, nejakých 600V a kondik som minule ladil na správnu rezonančnú frekvenciu ohrevu. Takže mne nemusíš nič vysvetľovať. A hádaj čo. Kondík som nastavil na 7uF a predstav si, hneď po odpojení middle freq generatora som sa chytil jeho pinov a ani trt. Žiadny kopanec.
Jaj, zabudol som napísať, kondík sa nastavuje na správnu kapacitu kombináciou pinov po 1uF...
@hondambx zajtra v práci ti odfotim... Nieje to ten rotačný, čo máš na mysli, s ktorým sa ladili stanice... Normálne má piny na sebe a prepojkami vieš vyskladať kapacitu s presnosťou 0,1uF. Prepojky uťahuješ maticami. Veľkosť kapacitora cca 60*50*50cm...