Niekedy si doma neviem nájsť svoje miesto, kde by som si sadol a iba tak si sedel a citil sa, že som doma. Radšej utekám von a prechádzam sa. Chcel by som sa spýtať Vás či máte take miesto, kde ste "doma" a čo si myslíte čím je to miesto také?
Ďakujem za Vaše príspevky.
Ked som doma u rodicov, tak tam najradsej sedim na balkone, pokial pocasie dovoli a ked som doma u seba, tak zatial sa nejlepsie citim v obyvacke. Uvidim, kde sa najlespie budem citit v novom byte. U nadejnych svokrovcov zase najradsej sedim na dvore, v dome som nerada. A preco? Tazko povedat, proste to miesto ma nieco do seba a sama neviem co, asi nejaku pozitivnu energiu. :-)
@iconka Ďakujem, ak si mam ja spomenuť, kde som sa cítil ako doma...bolo keď som sedaval na prahu domu u babky a v ruke drzal misku s babkinou polievkou :) a raz pozeral do kuchyne, kde sa všetci rozprávali a raz na dvor na sliepky. Od vtedy som také miesto nenašiel...
@martinjasen ja som sa najlepšie cítila taktiež u starkej medzi dvermi.. mám veľmi podobné spomienky ako ty.. dospeláci vo vnútri v družnej debate a predomnou krásny výhľad na prírodu.. momentálne sa cítim doma u svokrovcov na terase.. je to božské miesto.
@dodog To ti verím :) tieto altánky pri dome sú oázou pokoja, môj otec tiež postavil altánok za domov a v horúcich letných dňoch je to úžastný úkryt. A je to pre teba skôr meditačné miesto, alebo miesto v kruhu priateľov, rodiny?
@simcab :) Tieto spomienky asi spôsobia, že budem chcieť mať dvere v kuchyni do záhrady, alebo na terasu :) a veľký prah. Ty náhodou nemaš dvere von v kuchyni? :)
ha ha ja som sa najlespie v zivote citila u babky na strome, bola to marhula a z nej bol bohovsky vyhlad na polia a lesy :-) tam som presedela cele prazdniny a jedla bud chleba s mastou alebo marhule zo stromu...ja som teda nosila na ten strom aj sliepky ale to je uz iny pribeh :-D
a dalsie naj miesto je na chrbte kona, teda znie to gycovo, ako nejaky otrepany vyrok, ale ked si tam sadnem tak citim ze to je to miesto kde som stale chcela byt a vsetko ostatne je nepodstatne a konecne som doma-zaujimave
@martinjasen
:-D no vies, ja som taky zoomaniak od narodenia...nahovorila som babku ze chcem take okrasne sliepocky malicke a kohutika-kohutik bol frajer zil si svoj zivot (bol kraaasny) ale sliepky boli super, obzvlast jedna z nich, skrotila som ich celkom slusne, chodili za mnou cely den a vlacila som ich aj na strom kde proste sedeli vedal mna na konari :-D ...kedze pes na strom velmi nechcel tak som tam nosila sliepky a tie neprotestovali sedeli a cucali :-D, zili asi 7 rokov...fakt som ich mala rada-ale nie som celkom typicky priklad lebo ja mam rada aj tvory ktore inym pripadaju odporne
jaandy , Ty si uplne ako moj mladší syn... ten mal sliepky vycvičené (tiež sme mali aj tie okrasné) a spraval sa k nim ako sokoliar a tiež ma taku jednu oblubenkyňu :-D ...teda mal, než neprišiel tchor alebo liška alebo čo to bolo za hnusobu minuly tyzden.... =-)
my sme po 4 sťahovaniach konečne našli miesto, kde sa - teda budem hovoriť za seba- citim uplne ako doma... domček temer v lese, iba par susedov, a pešo za pár minut v historickom mestečku, z terasy vidno lietať bažanty, behať srnky .... a v nom mam asi v poslednom čase najoblubenejší skleník... je tam teplo a chodím sa tam rozpravať s paradajkami a paprikami |-| |-| , aj im spievam, aby lepšie rástli...
a ešte pred domom na zasklenej verande mame stoličky a tam sedava kocúr... a ked ho hladkám a on pradie, mám taký vyslovený pocit domova.... len sa mi pod ruky zas pchá pes a kocura odstrkuje, tak ten pocit suladu trochu naruša... :-D
Keď som býval na internáte v Mlynskej Doline v BA, tak som mal mačku menom Džidži, alebo Džindžer, vtedy som ešte do veciach, čo je to domov nerozmýšľal, ale spolužitie s touto mačkou a ranné zobúdzanie, kedy vám spí priamo na tváry, alebo na hrudi mi vždy prišli ako zobúdzanie sa v tej správnej posteli. Chcel som si svoju izbu vymaľovať na oranžovu farbu, ale nakoniec z toho bola červeno-ružová :), ale nikdy mi v nej nebolo zima...myslím, že aj vďaka tej farbe. x-)
jaaandy: ja my sme mali sliepky len na okrasu a vajicka u nasich, a aj to ich zacali chovat asi po 20r co byvali na dome.. :-D
moja Hela( pes) ich zahanala a ked jej otec povedal" spocitaj sliepky" tak utekala a behala okolo nich.. oni jej zase chodili z misky dzobat namoceny chlieb a pod... a ked zomreli, tak na starobu, ziadne do polievky a pod.. uz boli stareeeeee,.
Mama raz dala jednu taku obvarenu Hele, reku nech ma maso.. ona sa postavila nad misku a zacala nad nou zavíjat a masa sa ani nedotkla.... citila svoju obbvarenu kamosku.... :-D :-D radsej bola hladna..
inak ,ja neviem, kde je domov, ale jeden spisovatel- basnik povedal: Domov su ruky , na ktorých smies plakat.. a o tom to asi je.. nie o mieste, ale o ludoch :) atmosfere, o pocite:)
katrin, to si krasne povedala... :)
mojim naj miestom v dome je zatial moj kutik...cerveny gauc s polickou plnou knih... no a potom postel a dlhe ranne prebudzanie... :)
hm, ja si tiež niekedy "neviem nájsť doma miesto" ale ono to bude súvisieť skôr momentálnou náladou ako miestom ;-) inak úplne najlepšie sa cítim keď môžem sedieť u rodičov na chodníku poblíž vchodových dverí (prah na sedenie nie je uspôsobený :-D ) je odtiaľ skvelý výhľad. stačí len sedieť a stále je na čo pozerať. asi aj preto odjakživa túžim po vlastnom dome so záhradkou. v byte to nie je ono. stade musím často "utekať".
no a úplne najlepšie sa "doma" cítim vtedy, keď sa v rodičovskom dome zídeme celá rodina (čo býva už len občas cez víkendy), môžem si vychutnať spoločnosť ľudí ktorých mám rada, ktorí majú radi mňa, pred ktorými sa netreba na nič hrať a s ktorými je mi proste dobre. vtedy mi je jedno či som v kuchyni, na dvore, v obývačke... všetky miesta sú naj :-)
Tak kym som byvala u nasich v panelaku v dvojizbaku, tak som vlastne ani nemala ziadne miestecko. U starkej tiez nebolo, byva s nou najmladsi syn s rodinou. Nasi maju malu drevenicu, ale funguje sa tam prakticky len v jednej miestnosti - kuchyni alebo na verande. Tak mozno ta veranda v letne popoludnia, ked tam bol tien a ticho (v horach), tak to bolo ono - s nohami vylozenymi na zabradli, s kavickou.
Teraz byvame u svokrovcoch, tu sa necitim doma, takze take miesto by som tu marne hladala.
Velmi sa tesim do nasho domceka, uz aby bol schopny zabyvania...
katrin21 - Valek to napisal pekne, aj Ty, podla diskusnych prispevkov to vsak bude asi viac o atmosfere, nez o ludoch. A mozno aj o nerusenej samote. Lebo spravne sa tato tema vola "Kde sa citite doma najlepsie..." nie "Kde je domov..." ;-) a mam pocit, ze v dnesnej dobe ludia viac vyhladavaju aspon na par minut samotu.
Mám doma gauč a fotele, ale kamoška má v izbe v obyvačke obrovský stôl so starožitnými stoličkami a každý piatok po robote sa u nej stretávame a tam sa cítim najlepšie za obrovským stolom pri káve a koláčoch a pri rozhovore s kamoškami.
Poznáme sa od 17 rokov a stále sa stretávame každý piatok už niekoľko desiatok rokov.
tých miest kde sa cítim super je viac keď ma nič nebavilo a som bola s každým pohádana, tak som sa najlepšie cítila vo svojej detskej izbe pri knihe a hudbe, teraz je to obývačka hlavne keď leje a ja som doma. Inač keď je pekne zbožnujem sedenie vonku na terasách taký oddzch preto sa teším, keď už bude postavený dom. :-D 8-) to si tam môžem sadnúť aj sama bez toho žeby to bolo trápne, unás pred bytovkou sedia na lavičke len babky. ]-( 8-) :-D
@skaredekacatko, ked si myslis, ze sediet na lavicke pred bytovkou by sa ti pačilo, tak si tam určite sadni :-D ... ved to je uplna somarina, nesediet tam len preto, ze u vas tam sedia len stare babky a bolo by to trapne... tak budeš prva mlada baba, čo tam bude sedavať, no a čo? časom sa určite pridaju aj dalšie... priekopnikom patri svet 8-)
...mimochodom, na uliciach na juhu Europy ma neprestane fascinovať, ako tam posedavaju a pokecavaju ludia každého veku...