Ahojte, neviem, ci bol niekto v podobnej situacii, ale potrebujem nejaky nezaujaty pohlad:
pred niekolkymi rokmi mali moji rodicia vinicny domcek na juhu Slovenska. Velmi sa mi tam pacilo, deti boli malé a bolo tam uplne bezpecne, chodili sme sa prechadzat pomedzi hajloky, chodili sme na kupaliska a celkovo ten kraj sa mi nesmierne pacil. Rodicia ten domcek predali lebo bol v zubozenom stave.
Teraz mame s manzelom 40r, deti na prahu puberty a rodinny dom, ale velmi tuzim po kupe/stavbe takeho domceka v tom kraji. Ten kraj je moja srdcovka, lenze:
1. mame rodinny dom, cize takto by sme sa museli starat o dva "domy"
2. mam 40r a psychicky narocnu pracu, preto sa casto citim unavena a neviem ci by sme zvladli vystavbu na dialku
3. manzel obcas pracuje aj cez vikendy, takze na tu chatku by sme chodili mozno 4x do roka
4. vzdialenost toho kraja od nasho bydliska je cca 2hodiny cesty autom
Co sa tyka financii, tak mame nasetrene polovicu nakladov na tu chatku a zvysok si mozeme bezurocne pozicat od mojich rodicov, cize v tomto problem nie je.
Ako by ste sa rozhodli?
@vicsstef to je kríza stredného veku, emócie nabok, spočítajte si. Chatka bude stáš 30 tis.€ (skromná), ročná prevádzka 500 €. dvadsať rokov 10 tis.€. Spolu 40 tis€. Návšteva 5x ročne . Prenájom chatky alebo hotel 300€ za návštevu 300*5*20= 30000€. Bez starostí. A s vekom nostalgie za rodným miestom ubúda.
Ahoj. Kedy si v tom kraji bola naposledy s rodinou na vikend?
Vsetko sa meni, aj priroda aj okolie.
4x do roka na, chatku, kde musis teda ju postavit a kupit vsetko vybavenie, zakazdym riesit nakup, postelnu bielizen, vetranie, utriet prach, upratat, cakat na teplu vodu. Bat sa ci ti ju nevykradnu, ci sa tam niekto nenastahuje.
Penzionov s kuchynkou a pripravenymi postelami je na Sk dost, upratovat nemusis.
Deti rastu, financii im bude treba viac a viac.
Tvoju rodicia ta v tom podporuju?
@vicsstef súhlasím s p. Žemberom.. Túto situáciu som tiež riešil, cca pred desiatimi rokmi, len s tým rozdielom, že ja som takú chatku zdedil po rodičoch.. Ako dieťa som zažíval niečo podobné, ako ty. , Veľmi rád som tam chodil, ale neskôr to už bola povinnosť a nutnosť, keď rodiča zomreli a to ma už tak nebavilo. Oberalo ma to o čas a energiu, ktorú som potreboval venovať inde. Bolo treba starať sa o vinohrad, chata si tiež pýtala svoju starostlivosť a vzhľadom k mojej práci, nedostávala to, čo by potrebovala. Nechcel som, aby chátrala a tak som ju predal. Neskôr, ked začali deti vyrastať, som im chcel tiež dopriať také detstvo. Ale nechcel som opať vkročiť do tej istej rieky, už som vedel, čo by ma čakalo. Radšej som energiu a peniaze investoval do dvojho domu a snažím som sa ho priblížiť do stavu, aby sme sa v ňom cítili ako na dovolenke na chate. Spomienkový optimizmus je nádherný, ale treba sa pozrieť realite do očí. Dnes deti vyletujú z hniezda a ja už nemám energiu na rozhadzovanie. V dome sa cítim dobre a synovia sa sem radi vracajú a vždy budú vítaní.
@lenkito10 rodičia by skôr chceli aby som investovala do niečoho čo mi prinesie prachy 😄 ale to ja nechcem 🙂 ale stavím sa, že keby sme ju dali s mužom postaviť tak by tam chceli chodiť aj oni 🙂 @zicher ďakujem za skúsenosť ... Nuž je to tak, nechcela by som tam chodiť z povinnosti😞 @jan45 v Tom prostredí aké sa mi páči ubytovacie zariadenia nie sú... Páči sa mi taká polosamota vo viniciach. Jasné, keď sa to preráce tak to nie je bohvieaká investícia, ale na druhej strane naše úspory strácajú na inflácii a v podstate nevieme čo s nimi a takto by sme niečo vlastnili, čo by možno využili aj naše deti o pár rokov.
Rodičia poradili správne, treba vytvárať aktíva, nie pasíva. Ak chceš investovať do niečoho, čo prinesie peniaze, treba úspory naliať do fondov a je to bez starosti a s pravdepodobným výnosom. Ak ide o chatu a podmienky, ktoré uvádzaš a chceš aby ti to vynášalo, určite ju budeš musieť prenajímať a mať tam spoľahlivého správcu, ktorý bude zároveň aj údržbár. Inak to bude len žrút peňazí.