Ahojte všetci. Už niekoľko rokov snívam o dome so záhradou, presnejšie dva roky. Totižto toľko rokov má náš malý synček. Odkedy sa narodil, stále mám potrebu záhrady a súkromia pre neho a pre nás všetkých. Doteraz bývame vo veľkom byte v centre mesta, podotýkam nie panelák, ale byt v starom dome. Byt máme moderne zrekonštuovaný a zariadený, ale nemáme dvor. Ako dieta som vyrastala v dome v menšom meste, takže skúsenosč s bývaním v dome mám. Mám však aj veľa priateľov a známych, ktorí si teraz postavili moderné domy, mimo mesta, na dedine, pripadne niekde inde, dalej od pôvodného bydliska. A teraz zažívajú veci, ktoré predtým nepoznali: zápchy na ceste do aj z práce. iný život na dedine, bez známych, deti nemajú možnosť chodiť na krúžky samostatne, musia ich neustále voziť a čakať.....aj doma, tie spojené obývačkokuchyne, na ktoré neboli zvyknutí, ležia v obývačke pri telke a hučí im umývačka, pečie piecka na chleba...alebo deti v detskej dupú nad hlavami horšie ako bývalí susedia, kvôli asi zlej izolácii..
Prosím tých, ktorí už máte reálne skúsenosti, pozitívne aj negatívne, sem s nimi, nech počujem aj iné názory a príhody zo života v novom dome.
moja mamina byvala cele svoje detstvo v rodinnom dome. Inak, preco spajate pojem RD s predstavou byvania na dedine ? Ona byvala vtedy na dedine, v Bratislave ;-), v okrajovej casti BA, ktora nie je uz dnes tou najokrajovejsou, Mali vsetko, co velka rodina s kopou "decak" moze chciet detom dopriat - vybeh, kopec kamaratov na okoli, dobrodruzstvo, aj do maleho lesika bolo len na skok... deti sa mohli natahovat s mackami a psami, lebo aj pre tie sa vzdy naslo miesto... A moja mamina cely cas snivala o tom, ako sa raz prestahuje do panelaku ;-).
Aj sa prestahovala a povedala, ze by spat do RD nikdy nechcela. Tym, ze chcela byvat vyssie ako na 1.poschodi, splnila sa jej predstava "lepsieho bezpecia". Povedala, ze v dome nikdy nebola praca "dokoncena", upratovalo a fixovalo sa nieco do zblbnutia, .. a v dome sa sama bala. Dom ma vacsinou omnoho viac moznosti ako je pristupny niekomu "zvonku", jej byvanie v dome nikdy neprinieclo pocit potrebneho bezpecia.
Sidliskoveho byvania v meste sa obavala hlavne kvoli detom - ci nas nevylucia decka z kolektivu, lebo nam nemohla obliekat az take vyberane veci... Ale zrovna v tom novom sidlisku bolo kopec mladych rodin s detickami, a nahodou jedno z malo sidlisk na okoli, kde sa rodicia nepretekali, co detom oblecu. Vramci panelaku boli take vztahy, ze si ludia chodili pozicat odvedla vajicka, muku,... mamicka inej mamicke postrazila deti na hrisku, povarovala jej ich vecer, ked bolo treba - ved to mala len cez chodbu alebo nejake to poschodie... ;-).
Ale pomery v panelaku su uz nie to, co byvali. ...Ale zato niektore pomery medzi ludmi z rodinnych domov ( a dedinske pomery ) sa az prilis nepomenili :D hahaha. 1 hnusna suseda z vedlajsieho rodinneho domu moze byt horsia ako 10 trosku menej privetivych ludi z panelaku.. Vsetko je to o ludoch a vsetkych hlupych drobnostiach, ktore mozno ani nedocenujeme a potom nasprekvapia ;-) ... Mamina by nikdy nebola spokojna v rodinnom dome, na sidlisku sa hned zabyvala a vnimala to prostredie vtedy ako dost rodinne... Kazdy potrebujeme nieco ine. Niekto potrebuje byt blizko centra, ja utekam do periferie mimo , hoci sa tam veeelmi zle dochadza, lebo chcem este zostat v meste, ale uz nepocut jeho sum ;-) ( navyse hned vedlajsi byt v tej bytovke patri mojej najsuper kamaratke ;-)). Ak chces dom, urcite chod za tym. Ak chces nieco, co inym pripada divne, hoci sama si myslis, ze by to pre Teba mohlo byt dobre, vyskusaj to!