Kategórie
Najnovšie diskusie
Kde sa diskutuje
Kam som prispel
Sledované diskusie
Sieň slávy
Fórum > Strop

Drevený strop - rada

ahojte, chcel by som poradiť, prípadne aby ste sa podelili o svoje skúsenosti. Mám starý drevený strop (doska,trám,doska) a chcel by som zobytniť podkrovie. Vie mi niekto poradiť čo s tým stropom, aby som ho nemusel podopierať ako pri klasickom betónovaní? Keďže na prízemí mám na strope sadrokartón nerád by som ho nejak poškodil. Ide mi len o to aby bola podlaha na podkroví dostatočne pevná aby som sa nemusel báť ju zaťažiť nábytkom. Ďakujem za každú radu/skúsenosť.
Odpovedať
1
2
@andrej227 To ti bude musieť pozrieť statik, či ten strop znesie záťaž, akú mu chceš naložiť. Tu ti z tvojho príspevku nikde nepovie, či ho môžeš zaťažiť a ako. Záleží od hrúbky a stavu trámov.
Odpovedať
Profilova fotka
Kedysi takto boli stropy normalne robene aj v niekolkoposchodovych budovach napriklad stare mesto v Ba a je pri poskoceni citit ako to peruje a napriek.tomu maju tam ludia nabytok a byvaju tam a bavima sa o mega velkych izbach 25..30m2. Da sa to vyriesit aj poterom a to ze sa nabiju nahusto klince to podlahy o cm nizsie ako bude hrubka poteru a spravi sa poter.
Odpovedať
@andrej227 riešil by som to skladbou: fólia - liapor - dve vrstvy 15mm OSB navzájom prekladané a zošrobované - 1cm XPS kročajová izolácia - plávajúca podlaha Ak medzi trámami nie je vata tak ju tam treba dať ako zvukovú izoláciu. Ak sú medzi vrchnými doskami veľké medzery tak navrch nich ešte tenkú OSB dosku.
Odpovedať
@chrobak7 presne ako píšeš. Najprv by som sa radil so statikom
Odpovedať
@ragnar na miesto tých OSB by som odporúčal podlahový fermacell alebo vláknocementové dosky od Rigipsu. Majú oveľa lepšie zvukovoizolačné vlastnosti.
Odpovedať
Profilova fotka
@andrej227 napiste raster tramov , prierez tramov a rozpon (aku dlzku preklenuju tramy) , zisitm ci staci alebo nie. Ak su nepostacujuce na unosnost tak je viac moznosti. 1. spriahnuty drevobetonovy strop - postupka - na tramy sa zrealizju spriahovacie trne, preleje sa to skrupinou z betonu 40 az 50 mm. - robili sme aj bez podopierania ale tu odporucam aspon v strede rozponu povodne tramy podopriet. 2. vytvorenie novej nosnej konstrukcie, bud z novych tramov alebo I-nosnikov ktore sa osadia medzi jestvujuce tramy. Toto sa da zrealizovat bez zasahu do jestvujuceho stropu. akurat sa zrusi zaklop povodneho stropu. - tieto dve varianty idu najcastejsie.
Odpovedať
Profilova fotka
@andrej227 mam tam chybu "postupka" - ma byt "poštulka" - spriahnuty drevobetonovy strop.
Odpovedať
Profilova fotka
mam to presne tak a je to v pohode uz asi 5rok
Odpovedať
@sidewinder chcem robiť zosilnenie starého stropu, nadbetónovaním-spriahnutím s pôvodnými drevenými trámami, raster trámov cca a´1,0 m; prierez dreva cca 230/210; hr. betónu dávam 9cm, a mám otázku čo sa používa bežne ako spriahovacie prvky, resp. je to overené v praxi? Ja by som chcel použit stavebné vruty so zapustenou hlavou a plným závitom, je to ok?
Odpovedať
Profilova fotka
@tomas89374 ake dlhe su tramy? pri spriahovani ide skrupina cca 40 az 50 mm max 60 mm . viac nie. To napocitam ked budem mat tu dlzku tramu. Aka kladba podlahy bude na spriahnutom strope?
Odpovedať
@sidewinder preco viac nie? 50mm sa mi zdá málo trámy maju rozpätie 5,26m, skladba podlahy: keramicka/laminátová podlaha cementový poter hr. 50mm dosky isover hr 30mm separačná folia horný existujúci záklap-dosky hr. 3cm trámy SDKpodhľad
Odpovedať
Profilova fotka
@tomas89374 lebo na tlacenu zonu spriahnuteho stropu to staci. bezne to vychadza s 40 mm alebo 50 mm, 60 a viac je to horsie.. takze spriahnutie: tramy, nato zaklop hrubky max 20 mm, potom zb skrupina 50 mm , beton C25/30 + kari siet 5/5 oka 150/150, Do tramov ako spriahovacie prvky vruty do dreva zo sesthrannou hlavou DIN 571 (https://www.valentazt.sk/vruty-so-ses... ) vrut fi10x150 mm v rastri 100 mm krajne 1/4 tramu a stredne 2/4 v rastri max 300 mm. krytie hlavy skrutky v skrupine 15 mm. Ak ma byt a fungovat strop ako spriahnuty skrupina musi ist rovno na tramy a zaklap a pouzit spriahovacie vruty. potom moze ist nato krocajovka poter a dlazby. V tejto skladbe spriahnutia to odnesie hore popisanu skladbu stropu.
Odpovedať
Článok sa načítava...
@sidewinder vďaka, len uvažoval si aj dáke premenné zaťaženie? ja som uvažoval 3,2kN/m2 (2,0+1,2priečky), bolo by zaujimave vidiet ake EIef si pouzil vo vypocte, mne vysiel posudok MSÚ na 96% a MSP na 98%, a mam 9cm betonu, kari siet fi8/fi/ oko 150/150, vruty tiez tak cca nahustujem, takze urcite to nie je prehnane.
Odpovedať
Profilova fotka
@tomas89374 nahodile som dal 2,0 kN/m2, stale -> spocital som tu skladbu. naklepal somto do softu betonexpress, rucne toto nepocitam. Betonexpress ma vypcet podla EC. Aj v zb prvkoch ma tlacena zona len par centimetrov. pri spriahnuti dreva a betonu je to o tom ze vyuzit beton len na tu tlacenu zonu v optimalnej alebo minimalnej hrubke. vsetok beton naviac je zbytocne pritazenie. v softe vychadza ta skrupina od 40 m do 60 mm najlepsie. 90 mm je podla mna zbytocne velke pritazenie. priecky som nedaval - pocital som ze bude sadrokartonove.. A keby aj boli porobeton tak sucinitele pre stale v EC 1,35 je taka rezerva ze to staci na priecky podla mna.
Odpovedať
@tomas89374 sprav to, ako píše sidewinder, tá škrupina 60mm je úplne postačujúca, všetko navyše ti v tomto prípade len priťažuje strop. Osobne by som ani nedával ťažké skladby podlahy, žiadny poter a podobné kraviny, raz som si vybral dom s ľahkým stropom, tak nejdem špekulovať. Hlavne netreba zabdnúť na predvŕtanie pri použití spriahovacích prvkov tejto hrúbky 8-)
Odpovedať
Profilova fotka
Nam statik po sondach povedal, ze silnejsie tramy vlozit medzi povodne, v strede domu vlozit nosny preklad. Medzi tramy krocajova izolacia, navrch osb dosky, potom podlahova krytina
Odpovedať
Aké ma dom základy?
Odpovedať
Profilova fotka
@tomas89374 akú funkciu tam má kari rohož?
Odpovedať
@jan45 roznos zaťaženia v betone medzi tramami
Odpovedať
@sidewinder aj keby su sadrokartonove priecky, tak musis pridat aspon 0,5kN/m2 zatazenia, cize prva vec je ze treba uvazovat 2,5kN/m2. Ja to ratam rucne, mam na to urobeny mathcad, kde zohladnim napatia v dvoch fazach, na zaciatku zatazenia a na konci zivotnosti vratane dotvarovania betonu a drevenych tramov. Ked tam hodim hrubku 60mm tak nevydne posudok napatia v dolnom vlakne dreva na konci zivotnosti. A ano ako hovoris na tlacenu zonu betonu to staci, lenze spriahnuty prierez zahrna aj posudok dreveneho tramu, nie iba betonovej casti, a prave drevena cast vzdy rozhoduje na konci zivotnosti (na zaciatku zatazenia rozhoduje beon), cize preto musim dat toho betonu o 3 cm viac aby sa posunula neutralna os priaznivejsie vzhladom na dreveny nosnik aj ked pre samotny beton by to vyslo aj menej, treba si nahodit kompletny posudok, nie iba polovicne veci, dalej tie tramy maju rozne osove vzdialenosti, ale maximalna je 1,15m, cize zas toto je rozhodujuce. A to co pises ze v norme je 1,35 rezerva, tak to je pravda, lenze ta rezerva je tam na ine ucely, nie na to ze nezaratas priecky aspon 0,5kN/m2 a posies si ze je rezerva, potom jasne ze ti to tak vychadza, ja vzdy hovorim, ze cela statika je o vstupnych hodnotach, ake das zatazenie, take ti vyndu vysledky. A viac tej hr. betonu je tam aj technologickych dovodov, lebo musi tam byt nejakym sposobom aj previazana vystuz zo žb. stlpikov nadstavby (ved nie je tam predsa len murivo).
Odpovedať
@ramzo tak nejaky ten nivelacny poter tam musi byt nakolko to bude treba dat do roviny, cize tych 5cm to bude urcite, dalej na to idu izolacne dosky a finalna podlaha, takze tak
Odpovedať
Ja som to robil takto ::na staré dosky geotextilia ,potom drvená kôra od www.potichu.sk ,OSB dosku, krocajovu dosku,OSB dosku,koberec.vsetko suchý proces.,je to relatívne ľahké.ziadne potery, vlhkosť,nic nie tazke ,keď skacem trošku cítiť pruženie..
Odpovedať
@daralbajda preto sa to spriahuje žb. doskou aby to malo nejaku tu tuhost
Odpovedať
Profilova fotka
Bože ochráň duše jejich. Ak mi nevychádza napätie v tráme, tak ho viac zaťažím a potom to už vyjde. A doske, ktorá je položená na trámoch a nezapája sa do statiky objektu, len priťažuje strop treba preväzovať výztuž. Ešteže montéri majú sedliacky rozum.
Odpovedať
@tomas89374 no neviem ci 6cm membrána ma nejakú tuhosť.... Akurát príťaž strop, fakt neviem, to ma nenapadlo, možno som to mal tak urobiť, len som sa bal pritazovat základy, strop, dom..
Odpovedať
@jan45 ináč kdesi sme to robili tak ze klince do zaklopu, sieťovina, betón bola to rekonštrukcia kláštora statik si za tým stal, už je to cca 20rokov a funguje to...
Odpovedať
@jan45 ak membránu spriahneš vhodne so stropom (je na to výpočet, ide o prenos šmyku medzi trámami a membránou), táto bude tvoriť tlačenú zónu a únosnosť stropu sa výrazne zvýši. Samozrejme, napätie musí vyhovovať ;) Čo som doteraz navrhoval, viac ako 70mm membrána význam nemala, potom to len priťažovalo, limitujúce boli trámy. V mojich návrhoch je sieťová výstuž len konštrukčná - zamedzenie zmrašťovacích trhlín + prípadné ťahové napätia napr. v rohoch, väčšinou výchádza 5x5/100x100. Navhli sme takýchto stropov niekoľko desiatok, v určitých prípadoch to má význam, nemusíš demontovať jestvujúci strop ani záklop a únosnosť sa zvýši. @daralbajda má, ako som písal úživateľovi jan45 v tomto komente. @tomas89374 zrovnáva sa to izoláciou, ak je pôvodný strop moc prehnutý a nejde to klasickými klinmi spádovými, tak sú na to špeciálne skladby so sypkým materiálom na zrovnanie. Dať len tak na trámový strop poter 5cm (125 kilo/m2) podľa mňa nie je odborný návrh skladby podlahy, snáď sa nikto neurazí. @daralbajda
Odpovedať
Profilova fotka
@ramzo nezávidím Vám, keď som pozeral teraz výpočty z programov výsledky sú horšie , teda viac betónu, viac výztuže ako keď sme počítali na stupeň bezpečnosti, pritom my sme o betóne C35/45 a vyšších mohli len snívať, sieťovina nebola. Ale aj potom som sieťovinu pod 150x150x6 nikdy bežne nenavrhoval, je to plýtvanie.
Odpovedať
@jan45 to hovoris asi iba ty, ze "doska ktora je polozena na tramoch sa nezapaja so statiky a iba pritazuje". Aby si mal v tom jasno, doska ktora sa spriahne s tramami, vytvori jeden spriahnuty prierez, ktory vzdoruje zatazeniu a samozrejme ze cim hrubsia doska, tak tym aj vacsie stale zatazenie a na to sa to prave rata, aby sa vedelo aka hrubka dosky bude vyhovovat stavu ze budu v ramci medznych hodnot napatia v dreve aj v betone, nie iba v betone, ako tu niektory pisu, drevo rozhoduje o unosnosti celeho spriaahnuteho prierezu, inak by sa to potom samozrejme nespriahovalo :D pre 9cm hrubku dosky je navrhova hodnota zatazenia...9,29kN/m2 (z toho vlastna tiaz betonu 3,04kN/m2) pre 6cm hrubku dosky je navrhova hodnota zatazenia...8,28kN/m2 (z toho vlastna tiaz betonu 2,03kN/m2) rozdiel zatazenia ze 9,29-8,28=1,01kN/m2, čo je cca 100kg/m2=nieco cez 10% z celej sady zatazenia, tym je ukazane to ze tie 3 cm betonu navyse zatazia trosku viac k-ciu, ale v konecnom dosledku pomozu tuhosti a unosnosti, takze preto tak.
Odpovedať
@jan45 ja viem tiez ze niektore veci su prehnane podla noriem, ale tak treba to dodrzat, lebo zas na druhej strane stale padaju stavby, streechy atd, tak aj na to sa treba kuknut,
Odpovedať
1
2
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie
Nenašli ste čo ste hľadali?