ma niekto rakticke skusenosti so strecnou krytinou bielej farby?
Ma niekto bielu strechu? Ako ste spokojny?
Na nete su dostupne informacie, ze v USA okrem zelenych striech na znizovanie energetickej narocnosti chladenia budov v lete pouzivaju (skusaju) biele strechy (hladaj white roof coating). Je to riesenie, kde cele mesta pokryvaju bielou foliou, povlakom, farbou, krytinou (najma v oblastiach s teplou klimou).
Argument mat bielu stresnu krytinu pre znizenie nakladov v letnom obdobi (na chladenie) MI DAVA ZMYSEL. (... ze v lete sa bude podkrovie menej prehrievat dava zmysel). Niekde som sa docital ze sindel ciernej farby pohlcuje 99% slnecneho ziarenia, biela stresna krytina pohlcuje iba 30% slnecneho ziarenia. Problem s prehrievanim podkrovia ma vela ludi - napriek hrubej izolacie strechy.
Argument mat tmavu stresnu krytinu aby som v zime menej kuril je podla mna pseudoargument. ( ... pretoze pri prudeni tepleho vzduchu vertikalne smerom nahor, bol by to skor zazrak mat tepelne zisky. V pripade ze by niekto chcel mat tepelne zisky z akumulacie tepla stresnej krytiny - salanim, tak pochybujem ze je este clovek ktory veri ze neizolovana strecha ma v zimnom obdobi vacsie tepelne zisky ako straty / jedine v lete - a cez izolaciu toho vela navykurime v zime, asi :-D ).
JE TU NIEKTO KTO SA TYMTO ZAOBERAL? ... ZAOBERA? .. MA BIELU STRECHU?
- skusenosti
- doporucenia na vyrobcov
- suvisiace linky
dakujem. Planujem stavat dom s nocnou castou v podkrovi - nechcem mat pocas leta KUCERAVE VLASY :-(
... rozumiem ze cez fotovoltaniku si to dopadajuca energia slnka odpracuje - neakumuluje sa v stresnej krytine vo forme tepla (hlavne v letnom obdobi). Hladam mozne riesenie pre ludi, ktori si z financnych dovodov nemozu dovolit ukotvit na strechu fotovoltaniku (vysoke dodatocne naklady pre stavbu domu).
V pripade ze biela farba naozaj pomaha, su dodatocne financne naklady vo vyske 0EUR (v pripade ze je biela farba v ponuke od vyrobcu stresnej krytiny). Stresnu krytunu investor musi dat tak ci tak, je to potom len o volbe farby stresnej krytiny (cierna, vinovocervena, biela, ruzova).
Na prehrievanie podkrovia a aj prízemných domov majú v dobre zateplených domoch vplyv najmä solárne zisky cez netienené / neclonené okná a potom vnútorné zisky. V každom tom prípade ide o stovky Wattov. Cez nepriesvitné konštrukcie stačí vyrátať tepelnú stratu (teplo ide opačným smerom) pre daný priemerný rozdiel teplôt.
Čo sa týka bielych striech v USA, prišiel s tým p. Hansen - bolo o tom písané aj na stránke Ekolist cz. Ide najmä o rovné strechy, kde nie je odvetranie zospodu ako u skladanej krytiny. Myslím však, že Hansenovi nešlo len o prehrievanie bytov, ale o to, aby predmety na zemskom povrchu čo najmenej pohlcovali sln. žiarenie, ktoré sa mení na teplo a akumuluje sa. Boli totiž namerané vyššie teploty v mestách, kde je takýchto akumulačných plôch príliš veľa (aj čierne cesty, že).
@blacksr
Suhlasim, tiez som cital ze sa s bielou strechou v USA experimentuje hlavne v oblastiach, kde je vela slnka a hlavny dovod je zabranit vzniku tepelnym ostrovom (mestska mikroklima).
Ma niekto naratane, aky by bol rozdiel v hrubke izolacie pri bielej resp. ciernej stresnej kritiny. Je to pravda ze side efekt bielej stresnej krytiny je, ze sa v letnom obdobi menej prekuruje podkrovie (najme ak je hrubka izolacie strechy 20 resp. 30cm)? Je mi jasne ze kto setri na zatepleni strechy, v zime kuri do luftu. Ale co v lete?
Je poziadavka na hrubku izolacie v zime vyssia ako poziadavka na hrubku izolacie v lete?
Ohladom prehrievania cez presklene plochy mas pravdu - je to sucast problemu nadmernych tepelnych ziskov v Letnom obdobi. Ten nomogram pomoze zistit azimut slnka, vysku slnka, cas kedy slnko svieti do okien v roznych kalendarnych obdobiach. Moze pomoct ak sa clovek zamysli nad pasivnou tieniacou technikou, spravne navrhnut tieniacu techniku s ohladom na min. tepelne zisky v letnom a max. v zimnom obdobi (pri zohladneni skutocnej orientacie okien na dome).
@balamar Ťažko povedať, či je vyššia požiadavka v zime, či v lete. Číselne sa to všeobecne nedá vyjadriť. Ale všeobecne môžeme povedať, že zateplenie nepriesvitných konštrukcií chráni v lete dom pred slnkom a teplom. Ako tepelný odor, tak tep. kapacita materiálu, ktorej následkom je fázový posun.
Ohľadom významnosti vplyvu farby krytiny, ak je v streche veľa izolácie - ťažko špekulovať. Ide aj o to, že na plochu strechy dopadá slnko len časť dňa. Každá má iný sklon, orientáciu, plochu... Farba krytiny, lesk / mat - iste majú menší vplyv než tie okná.
Preto si myslím, že dávať menej izolácie kvôli letu by bolo nezmyselné. Veľa izolácie = lepšia ochrana pred teplom zvonku. A zamerať sa na tie okná ako na hlavné nebezpečenstvo.
Súhlasím s Vami.
@blacksr
ze aj ja suhlasim s Vami.
ja mam naprojektovanu pultovu strechu, sklon 13°, azimut -34° (SSZ) - lahka stresna krytina.
Na strechu sa pozerat nebudem a skor ako esteticky zazitok z farby uprednostim jej funkcost. Potesilo by ma ak by mal niekto skusenost s bielou strechou (projektant, vlastnik domu).
Ja zatial patram po informaciach na nete, ale tie su casto krat zmatocne (alebo sluzia na reklamne ucely).
Dakujem za rekaciu, budem sledovat ci a kam sa tema bude posuvat. ;-)
@balamar Na takýto typ strechy - pokiaľ by ste dali plech, by sa hodil čistý hliník. na Orave je ich plno - mne osobne sa to páči. Al má iste väčšiu odrazivosť než biela farba.
Ťažkú krytinu bielu som zatiaľ videla len na skladoch, hosp. budovách.
@libuskav
stavat zacnem o rok, najskor zaklady, pockam, o rok hrubu stavbu - strechu. Akekolvek ponuky su zatial neaktualne, ale dakujem za info.
@blacksr
sedliacky zdravy rozumom (bez nutnosti to vedecky podlozit) mi vravi, ze farba ma velky vplyv na akumulaciu tepla nepriesvitnych konstrukcii.
Vybcovia zateplovacych systemov davaju limity na farbu fasady (NEDOPORUCUJU TMAVE FARBY). Vsade pri stredozemnom mori kde sa nachadzaju 300 a viac rocne stavby, su nezateplene a natrete na bielo (uplne vsetky).
... a este ma napadlo, ze pri plechovej streche bielej farby by sa zamedzilo HLOCNOSTI z dovodu teplotnej roztaznosti (casty argument odporcov plechovych striech).
do vyhladavaca som zadal otazku "hHow much difference color makes for absorbing heat":
http://www.teachengineering.org/view_...
@balamar Ja nepopieram samotný rozdiel v teplote povrchu podľa farby. Ide o to, že je to krátkodobé (v noci zase chladne) a vzhľadom na hrubú izoláciu strechy má veľký teplotný výkyv menší vplyv než okná. Takto som to chcela povedať.
Ak sa Vám bude chcieť, skúste dať senzor na škridlu, alebo pod do tej medzery - o koľko teplota klesne v noci. Ja mám skúsenosť len s DT, na ktorej vonku sedávam. Je šedá, matná. Keď na ňu praží slnko, je horúca, nedá sa na nej sedieť. V noci tá 3 cm hrubá masa betónu však vychladne - keď ráno o 5.30 na ňu sadnem, nedá sa na nej zase sedieť, lebo je studená. Čiže môže mať okolo 20°C ako okolitý vzduch. Myslím, že takto nejako funguje aj škridla. Chcelo by to už len tie čísla. :-)
Súhlasím s blacksr. Na farbe nezáleží. Všetky vrstvy izolácií a debnenia tam niesu pre srandu. Okná sú tie, čo "vyhrievajú". Farba škridle je viac-menej o vkuse majiteľa domu.
Úplne nesúhlasím. Budem mať nezateplené podkrovie, zateplený bude strop, je to bungalov. V podkroví bude úložný priestor. Ešte neviem, čo tam budem odkladať, ale som názoru, že určite bude lepšie, ak sa to tam nebude zbytočne prehrievať. Preto som zvolil sivú krytinu ako určitý kompromis. Samozrejme, prehrievať sa to tam bude vždy, ale radšej nech je tam 45 stupňov, a nie 60. Navyše, tmavšia krytina musí prekonávať ďaleko väčšie teplotné rozdiely (leto-zima, deň-noc), čo sa podľa mňa môže čiastočne podpísať na znížení jej životnosti.
@libuskav
Ahoj libuskav. nemozem s tebou suhlasit. pozri informacie v prlozenom linku:
Natierajte tmavou farbou
Tehlami a izoláciami sa ale ešte všetko zďaleka nekončí. Vývoj ide dopredu aj vo farbách. Vďaka solárnemu teplotnému manažmentu možno použiť tmavé farby a zabrániť prehrievaniu objektu a možno dosiahnuť i úspory energie.
Kým obyčajná tmavá farba absorbuje teplo, prehrieva sa a spôsobuje v lete aj prehrievanie interiérov, vďaka použitiu transparentného neabsorbujúceho čierneho pigmentu namiesto sadzí je budova chladnejšia. Teplo sa totiž neabsorbuje, ale odráža. Použiť túto farbu je možné nielen na steny, ale napríklad aj na strechy.
"V Nemecku sa realizoval napríklad projekt radových domov, kde mal byť jeden čierny a druhý biely. Pri použití bežných farieb by to nebolo efektívne, ale pri použití farby s týmito reflexnými pigmentmi bola stavba v nízkoenergetickom štandarde možná, "vysvetľuje Silvia Tajbliková zastupujúca spoločnosť BASF na Slovensku. Chladiaci účinok solárneho tepelného manažmentu s použitím neabsorbujúceho čierneho pigmentu v porovnaní so sadzami sa pohybuje od -6 ° C do -12 ° C. Tým klesajú náklady na chladenie. A to sú v praxi často vyššie finančné náklady ako náklady na vykurovanie.
http://www.energia.sk/otazka/zemny-pl...
Čo je to index HBW?
HBW je súčiniteľ svetlosti, ktorý v percentách vyjadruje, aké množstvo dopadajúceho
slnečného žiarenia sa odráža od povrchu fasády. Zvyšné množstvo
(do 100 %) sa fasádou pohlcuje. Napríklad – Baumit odtieň Holiday 3061 má
HBW = 39 čo znamená, že 39 % slnečného žiarenia sa od fasády odráža a 61 %
sa pohlcuje. Čím je odtieň tmavší, tým má teda nižšie HBW.
http://www.baumit.sk/upload/Prospekty...
Na zateplenú fasádu odporúčame používať odtiene s HBW > 25, pokiaľ sa nepoužijú
povrchové úpravy so špeciálnou receptúrou, ktoré umožňujú bezpečné
použitie tmavých odtieňov. Tie vo zvýšenej miere priťahujú slnečné žiarenie, ktoré
prehrieva tenkú armovaciu vrstvu. Keďže použitý izolant (polystyrén či minerálna
vata) nijako nespolupracuje na prenose teplôt, vyvolané napätia na povrchu fasády
znamenajú zvýšené riziko vzniku mikrotrhlín a popraskania povrchu. Toto
riziko sa týka najmä celoplošného použitia tmavej farby na zateplenej fasáde.
white roof project (engl.):
informacie, vyskum, projekty, odkazy a resere clankov inych webstranok, video, ...
Kto rozumie po anglicky, pre toho web stranka organizacie moze byt dobrym odrazovym mostikom pri hladani dalsich informacii.
http://whiteroofproject.org/
http://www.ecologicalbuildingsystems....
tu som sa docital na strane 15, ze nieje izolacia ako izolacia. Na strane 15 sa zaoberaju prehrievaniu podkrovia v suvislosti zpouzitym izolacnym materialom. Riesia "Thermal storage capacity" (schopnost materialu uchovavat teplo). Vieme ze kuchynska sol udrzi teplo velmi velmi dlho, vsak?
V dokumnte je porovnanie izolacnych materialov, pricom majnizsiy Thermal storage capacitymaju drevovlaknite dosky, naopak EPS pena a sklenna vata su najhorsie.
"Thermal storage capacity refers to the ability of the insulation
material, in this case wood, to absorb and retain thermal
energy (technically referred to as time lag) before allowing it to
reach the building’s interior in a reduced magnitude (technically
referred to as the decrement factor).
During the night, the temperature sinks outdoors and the thermal
energy is released from the exterior of the building, keeping the
fluctuation of temperature at a minimum inside the building."
NAPADA MA MYSLIENKA, ze kombinacie bielej strechy s izolaciu z drevovlaknitych dosiek by mohla byt celkom dobra kombinacia.
Biela - akumuacia
drevovlaknita doska - udrzanie tepla v izolacii (vecer vyvetras - strecha uz cez noc nehreje - mozes ist do postele) :-D
tento a dalsie dokumenty na stiahnutie som nasiel na tejto stranke:
http://www.ecologicalbuildingsystems....
ak ma niekto zaujem, moze studovat - je tam toho dost.
@blacksr
nasiel som nejake cisla. V knihe Prirozena klimatizace / miroslav Jokl
http://www.gorila.sk/product/146082
na strane 40 uvádza:
Uprava vnejsiho povrchu stenovyvh a stresnich konstrukci.
Ruzne povrchy stavebnich konstrukci se casto i velmi vyrazne lisi svymi absorbcnimi vlastnostmi integralniho slunecniho zareni. Zatimco asfalt pohlcuje cca. 89% dopadajici solarni radiace (etha=0,89, teplota povrchu v lete az 73°C), bilym naterem poklesne tato hodnota az na 12% (etha=0,12, max. teplota v lete cca. 44°C).
dalej v knihe informuje o akumulacii a o odozve (to ste pisali aj Vy, ale tomu som velmi nerozumel).
.. v knihe dalej uvadza:
Nizka akumulace ma za nasledek rychlou odezvu interieru, vysoke solarni zisky a znacne kolisani teploty, vysoka akumulace naopak. pouziti tezkych staveb je tudiz vhodne tam, kde chceme vyuzit akumulace tepla, napr. u budov s PASIVNYMI solarnimi systemy nebo vyuzivajicich NOCNEHO CHLADU (hybridni ventilace), budov, kde se vyzaduje stala vnitzni teplota (nemocnice), atd.
a k tej odozve izolacnych materialov (fazovy posun), pisane je TU:
v anglictine (obsahuje graf ktory porovnava fazovy posun roznych izolacnych materialov)
http://www.ecologicalbuildingsystems....
v slovencine -
http://blog.zdravydom.sk/tag/prirodne...http://www.hofatex.eu/sk/preco-hofate...
ahoj, môj kamarát si stavia dom v Senci. Riešil presne ten istý problém s prehrievaním podkrovia. Ale nevydal sa cestou bielej strechy. Zvolil si iný druh tepelnej izolácie. Ľudia väčšinou používajú na zateplenie podkrovia minerálnu vlnu, má veľmi dobrú lambdu, ale jej merná tepelná kapacita je 840 [J/kg.K] a hustota 15 [kg/m3]. On trošku hľadal a zisťťoval, vybral si tepelnú izoláciu z drevovláknitého materiálu. Tá má lambdu rovnakú ako min. vlna, ale jej merná tepelná kapacita je 2000 [J/kg.K] a hustota až 150 [kg/m3]. Fázový posun min. vlny 3-4 hodiny, kde pri drevovlákne je to 10-12 hodín. Bola som u ňho pozrieť teraz cez tieto horúčavy, a poviem ti pravdu, nikdy som to nezažila, bolo mi chaldno. ak by si chcel vedieť o tejto izolácii viac, môžem Ti dať naňho kontakt. ;-)