Výber radiatorov a vstupná teplota voda do nich

Zobraz úvodný príspevok
Poprosil by som Vás o reakciu na výber spoľahlivej značky radiatorov, typu - dvojradove vs. trojradove. Rovnako aj teplotný spád aký máte v radiatorovom kureni, a ci je mozne niekedy v buducnosti prejst na ohrev vody do radiatorov pomocou tepelného cerpadla s tym ze uz teraz pri vybere si viem upravit teplotny spad tak aby to TC utiahlo. Dakujem
Odpovedať
1
2
Profilova fotka
@tomas89374 https://www.youtube.com/watch?v=alNnK... ak chces kurit v buducnosti nizkoteplotne (TC), tak radiatory nie su dobre riesenie. Ak zratas ich cenu s nutnym predimenzovanim (lebo nizky spad) + nutnu bizuteriu naokolo, cenovo vyjde sucha podlahovka rovnako. Rautherm SpeedPLus Renova je oproti suchej podlahovke s plechmi a beznou 16/17mm rurkou PeRT alebo PexAlPlex este 2x take drahe, plus 10mm rurka znamena hydraulicky uplne ine zatazenie systemu. Vhodne naozaj len tam, kde finalna vyska podlahy musi byt minimalna, tzn. max 3cm. Ak je mozne napr.5cm, idealne riesenie je syst.doska s roznasacimi plechmi. Jeden den kladiem podlahu, natlakujem a druhy den uz mozes chodit po hotovej izbe. Syst.doska je EPS150, takze 15 ton na m2 pri 10% stlaceni (3mm), verim ze tolko tvoj strop neunesie ani z 1%, takze mozes spat pokojne. Nechal by som si preratat znova kurenie, investovanych 250e za novy prepocet usetris na materiali a prevadzkovych nakladoch...
Odpovedať
@mgx pozrel som to video, no je to riesenie, dnes uz su ozaj technologie ze da sa vsetko, ale toto mi pride vhodne tak ked sa robi jedna izba a nie cele podkrovie 90 m2, dovolim si tvrdit ze by to stálo mozno aj 4x viac ako radiatory za cenu do 900e. A navyse je problem to realizovat takym stylom ze uz by boli urobene SDK priecky a potom v kazdej izbe takato vec, myslim si ze je to je pre jednu izbu tak. Lebo ja chcem najpr urobim SDK priecky a potom v kazdej izbe poklast suchu podlahu, cize celoplosna podlahovka na komplet podkrovie sa v podstate neda urobit...(aj vo videu uz mali hotove SDK steny a potom robili podlahovku so suchou podlahou) A zas nie som fanusik vyslovene nizkoteplotneho vykurovania, a obzvlast pre rekonstrukcie. Vsak ako potom funguju ludia co viem ze maju radiatory a TC? a maju tiez po prerabke, asi to funguje, len nema to taku efektivitu?
Odpovedať
@mgx preco sa tam davaju tie roznasacie plechy? je to klasicka systemova doska s vystupkami a tie plechy su tam len preto ze navrh uz nejde poter ale iba dosky vsak?
Odpovedať
Profilova fotka
@tomas89374 plech=prenos tepla, lebo tam neni poter. 900e? Zasmial som sa, pre spad 35/25 ti treba vykon 2000W a to pri spade 35/25 za 900e neurobis. Minimalne 2000e, bez rur, ventilov....Alebo potom priplatis za TC...
Odpovedať
@mgx pre teplotný spád 55/45 podľa projektu mi dane radiátory vyndu do 900e - aktuálne ceny. Plus bižutéria a práca okolo toho. Takže do 1600e sa dá zmestiť s touto alternatívou.
Odpovedať
Profilova fotka
@tomas89374 dobre, koncim 🙂
Odpovedať
@tomas89374 tam nejde o nadobúdaciu cenu , ale o spotrebu ak to bude cez TC, fungovať to bude akurát budeš mať vyššiu spotrebu tak ťa vyjdú celkové náklady pre kúrenie vyššie
Odpovedať
@mgx > S tymto co si napisal suhlasim. Tepelny vykon pre radiatory tep.vykonu 1kw pri spade 55/45 je pri spade 45/35 cca polovicny (580W), pri spade 35/30 tretinovy (330W) pri teplote 20C. Ten vykon 1 kW je projektovany pre dajme tomu vonkajsiu teplotu -15 C. 90% casu kurenia mu bude stacit vykon 600 watov, lebo teploty nebudu take nizke. Takze napr. 1400 x 600 K22 ma dava pri 55/45 1150 w. Taka ista velka K33 mu pri 40/30 bude davat 640 watov, co by mu mohlo stacit vacsinu vyurovacej sezony. Cenovy rozdiel K22 - K33 pri rovnakom rozmere je nejakych 120 euro. 180 euro voci 300 euro.
Odpovedať
@duzu ved ja tomu rozumiem ze najefektívnejšie to funguje a nízko teplotným vykurovaním. Otázka je o koľko násobne to budu vyššie náklady. Lebo zas dávať si radiátory do izieb veľké aby som pri prípadnom TC v budúcnosti mal efektivitu z TC tiež nie je dobrá cesta.
Odpovedať
@tomas89374 to bude zalezet presne na typu cerpadla a lokaci domu ale nasel jsem ze co 10stupnu navic je v prumeru potreba okolo 20-30% potrebne el. energie pri stejnem tepelnem vykonu (Respektive 50 vs 35 stupnu vody vam muze snizit COP o 0.7-1). Uprime si myslim ze @mgx vam radi dobre a sel bych do podlahovky (a to rikam jako clovek co ma radiatory a porizeni podlahovky by nas vyslo tak na 50%, ale chteli jsme masivni parkety)…
Odpovedať
Tak schválne by som sa chcel pozrieť na návratnosť podlaha vs radiátory nakoľko pri dnešných cenách by som chcel vidieť finálnu cenu na 90m2 tohto systému aj s podlahou.
Odpovedať
Profilova fotka
@marcos33 navratnost? Vypocitavas nejak navratnost pri stavbe domu ak v nom byvas a neprenajimas ho? Ak kurenie je sucast TZB, tak vypocitavat navratnost je uplne zbytocne a vsetko v ramci domu je nenavratne... Co mozes porovnat su investicne naklady (podlahovka vs radiatory), drahsie TC pre vyssi tepelny spad. Dalsia vec na porovnanie su operativne naklady na prevadzku TC pri vyssom a nizsom tepelnom spade, ked pri nizsom mozes mat SCOP 3, pri vyssom kludne SCOP2. Ak zoberiem nejaku spotrebu domu dajme tomu 15000kWh, tak rozdiel v spotrebe moze byt za rok 5000kWh (menej, viac). Vynasob rocne usetrene kWh sadzbou a vynasob 10 rokmi a dospejes k tomu, ze montovat radiatory sa naozaj neoplati. Ale niekto si to musi vyskusat, lebo XYZ. Ja na zaklade viacerych instalacii tvrdim, ze cena mokrej podlahovky je nizsia alebo sa vyrovna radiatorom pri danej tepelnej strate. Sucha podlahovka je drahsia, ale v zasade nie o vela. Toto ti vypracuje kazdy projektant TZB s prstom v nose za vecer. Porovnanie varianty A aj varianty B. SCOP pri spade zistis z kazdeho poriadneho TC.
Odpovedať
Článok sa načítava...
Diskusia pokračuje po 3 mesiacoch
@tomas89374 - aky je to typ radiatoru prosim ta ? pre teplotný spád 55/45 vsetko co hladam su nad 70
Odpovedať
@valdostana radiátor vydrží v pohode i teplotu blízo varu, ved je to len oceľ plech, , rozdiel je akou teplotou vody sa kedy kúri , pokiaľ je teplá zima ako teraz stačí teplota 30-40st, až ked je dhšie pod -10 mám asi 50, a tep.spád je vždy iný , záleží na aký výkon sú nadimenzované , čím väčšia plocha a objem , stačí nižšia teplota, vhodnejšie pri KK,TC - nízkoteplotné zdroje
Odpovedať
Profilova fotka
@valdostana myslím že len zle hľadáš.... https://www.termoshop.sk/tabulka-vyko... https://www.korad-radiators.sk/wp-con...
Odpovedať
@mgx pri porovnávaní ekonomických výdavkov radiátory vs. TČ berieš do úvahy aj náklady na údržbu, poruchovosť a pod.?
Odpovedať
Profilova fotka
@petersd na také porovnania nemá ani nebude mať nikto relevantné dáta.
Odpovedať
@eagleowl Remeselník, príp. projektant, pohybujúci sa dlhé roky vo fachu musí disponovať patričnými informáciami a skúsenosťami. Pravda, nebudú to presné štatistické čísla, ale určite poskytnú takmer objektívny obraz o realite.
Odpovedať
Profilova fotka
@petersd ako sa dostane projektant k servisným nákladom nemám predstavu....servisák by teoreticky mohol mať prehľad, keby si nejaký robil....to by muselo byť dlhodobo u veľkého množstva zákazníkov, ktorí by využívali len jeho služby, musel by evidovať ceny a muselo by to byť pre viac druhov TČ ..... to je čistá utópia z viacerých dôvodov....boli by to čísla (ale nebudú) a budú subjektívne ....a vôbec...koľko rokov tu na trhu exitujú TČ v masovom merítku ?
Odpovedať
@eagleowl Mňa pred dvomi mesiacmi prekvapil svojím výrokom majiteľ jednej firmy, čo montujú 30 rokov technické rozvody budov a aj TČ už od čias, kedy sa objavili na našom trhu. Tuším majú aj zastúpenie jednej značky TČ na SK. Opýtal som sa ho, že akú zostavu TČ má on doma? Odpovedal, že TČ nemá, ani nechce mať. A že vraj aj každému vraví, že do RD nedoporučuje! Bol som šokovaný, lebo od firmy, ktorá montuje TČ a žije z tohto, som nečakal takú odpoveď.
Odpovedať
Profilova fotka
@petersd z toho si ja beriem ponaučenie...."to že je niekto majiteľ firmy nie je záruka že mu to aj ekonomicky myslí" 😄 Namiesto toho by si bol v šoku si sa radšej mal spýtať že prečo 🙂
Odpovedať
Profilova fotka
@petersd neporovnaval som radiatory a TC, porovnaval som len radiatory a podlahovku. Tu tvrdim, ze podlahovka prekonava radiatory radovo (ak zoberiem, ze dnesny radiator 180cm ktory vykuri 1 izbu a stoji cca 250e, tak za to mam 250 brutometrov rurky. Aj keby som dal 2 okruhy, tak viac ako 150m na izbu neminiem. Bezny plechovy radiator je po 25r zrely na vymenu, finsky po 10r. Podlahovka? Najstarsiu co som videl 1986, plastika Nitra, verim ze PexAlPex hocijakeho tier1 vyrobcu je v dome na 50-100rokov. Ak by sa aj vymienala, mna to trapit nebude. Ku spolahlivosti TC bola niekedy vydana studia, zial vysledky uz nemam.Ale v zasade bola spolahlivost rovnaka ako u klimatizacii, najcastejsie problemy: 1) unik chladiva 2) havaria kompresoru - mazanie 3) ventilator 4) riadiaca doska 5) porucha exp.ventilu 6) senzory, obeh.cerpadlo 7) zamrznutie vyparnika 😎 ine Dnes ma hocijake trosku lepsie TC minimalne 2 presostaty, filterdehydrator, softstarter, kopec senzorov. Ak aj nieco odide, vymeni sa (ak existuje vyrobca) a je diel a bezi sa dalej. Najstarsie TC je z roku 1928 od Aurela Stodolu v Zeneve, bezi do dnes (voda-voda).
Odpovedať
Profilova fotka
@mgx z filozofie a trendu správania sa výrobcov všetkého by som ja osobne na dostupnosť náhradných dielov po viac ako 25 rokoch moc nevsádzal....
Odpovedať
@mgx "... Bezny plechovy radiator je po 25r zrely na vymenu,..." Priateľu, s tým výrokom sranduješ, že?
Odpovedať
Profilova fotka
@petersd neviem co povazujes za srandu. Bezne vidim radiatory, ktore maju 10 rokov (napr PURMI) su zhnite. Liatina mozno vydrzala 50 rokov, dnesny plech 25rokov neda.Mozno mas este nejaky socikovsky radiator, ale ten vazi 2nasobok dnesneho... Ak vyrobca povie, ze zaruka je 10 rokov, tak zivotnost je max 2nasobna, nie 5nasobna 🙂. Realita dneska...
Odpovedať
@mgx "Dnešnej realite" veľmi dobre rozumiem a z mnohých veci (ktorým som aj sám zo začiatku fandil) som už vytriezvel... Nech ma niekto označí za spiatočníka, neznaja, alebo retro,... to mi je jedno, ale ja už viem svoje. No nie som tvrdohlavý, načúvam, a rád sa aj poučím. ... ale k veci. Poznám i mám socialistické radiátory a nemyslím si, žeby tie dnešné (i keď poznáme realitu 🙂 ) mali mať podstatne menšiu životnosť. Ba naopak, socialistické boli síce z plechu o 0,10 - 01,15mm hrubšieho, no nemali z dnuka absolútne žiadnu ochranu voči oxidácii. Bol to holý plech. Navyše, bežnou praxou bolo, že sa novým radiátorom pred montážou na stavbe prevarovali autogénom (!) vývody na hrubšie napojenie, alebo že sa na opačný koniec do radiátora vovaroval kúsok trubky s mufkou na odvzdušňovák. 🙂 Doslova tak, ako píšem - zásah autogénom no nového radiátora, potom zatrieť farbou a vybavené 🙂 🙂 🙂 Aj práve teraz pozerám na cca 30 ročný "prevarený" radiátor a ani náznakom nič nenaznačuje, žeby mal byť menený. Vyzerá tak, ako tesne po montáži. 😉
Odpovedať
1
2
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie

Nenašli ste čo ste hľadali?