Pekný deň prajem,
rád by som sa s Vami poradil vo viacerých témach ohľadne rekonštrukcie 77 ročnej bývalej krčmy na bývanie.
10 rokov dom využívame na víkendy a prázdniny. V zime je dom bez temperovania a vetrania, len počas zimných prázdnin na 1-3 týždne dom rozkúrime a potom zazimujeme. Tohto roku by sme radi s rodinkou dom prestavali aby sa v ňom dalo pohodlne bývať nepretržite.
Témy s ktorými sa na Vás chcem obrátiť, ktoré sú pre mňa otvorené a nemám v nich jasno:
1. zateplenie stropu pod nevykúrenou povalov
2. nová podlaha nad zeminou s vysokou spodnou vodou do 2m
3. nová podlaha nad pivnicou s potokom a s múrmi bez hydroizolácie
4. zateplenie múrov bez hydroizolácie
5. fasáda
Pre lepšiu predstavu o dome si založím fotoalbum http://www.modrastrecha.sk/blog/bohda...
K téme č. 1. zateplenie stropu pod nevykúrenou povalov, som od Vás dostal viacero rád, z ktorých mi prišlo najrozumnejšie zateplenie aspoň 40cm minerálnou vatou bez použitia parozábran a izolácii. Vo vlákne som popísal aj skladbu stropu viď. http://www.modrastrecha.sk/forum/zate...
K téme č. 2 nová podlaha nad zeminou s vysokou spodnou vodou do 2m
Pred pár rokmi som okolo stien rozobral drevenú palubovku a vykopal zeminu do 2m hĺbky, kedy už jasne presakovala spodná voda. Založil som NOP fóliu štupľami ku kamennému hrboľatému základu a zasypal späť vykopanou zeminou. Podlahu popri stene som nechal otvorenú. Počas celého roka sa neuveriteľne veľa vody odparilo do miestnosti. Túto miestnosť som za ten čas nevyužíval. Táto časť domu je bez podpivničenia a slúžila pred 60 rokmi ako šenk - krčma, neskôr ako kultúrny dom a osvetová miestnosť pre komunistov a nakoniec ako skladisko. Miestnosť má 12x6m a výšku 4m s dobrým odvetraním na povalu. Ostatné časti domu sú podpivničené akurát že v pivnici tečie malý potôčik.
Plánujem vybrať celú palubovku, ktorá je zdravá len v hornej poslednej vrstve. Trámy uložené na 5cm pieskovom lôžku sú zväčša zhnité. Pod podlahou nie sú žiadne izolácie alebo štrk. Zvažujem použiť odvetranú podlahu pomocou IGLU tvaroviek.
Hlavne kvôli tomu, že
1. bočné steny nemajú hydroizoláciu
2. vysoká spodná voda do 2m
3. zvažujem podlahové kúrenie (vzhľadom na výšku stropu)
4. obávam sa že uzatvorením podlahy bez prevetrania sa voda začne odparovať - pretláčať do bočných stien
5. múry sú z tufového kameňa 60-80cm hrubé
6. dom stojí na bývalom močarisku na injektáži jelšových koloch, sútoku dvoch potokov. Pričom ešte nad ním v záhrade sú dva pramene, z ktorých jeden preteká priamo cez pivnicou.
Tento rok som sa pokúšal odkloniť potok von z domu, ale neúspešne. Potok ostane v pivnici. Podarilo sa mi však odviesť spodnú vodu tlačiacu sa na severný bok domu pozdĺž potoka. Napriek veľkému suchu, ktoré postihlo aj tento kraj, som mal vody po kolená v 2m výkope popri základe domu.
@bohdanjmd Ahoj. Já si myslím, že boj s vodou nevyhraješ. Dále je celkem jasné, že zde ti nikdo není schopen fundovaně poradit. Když tak nějaké blafy bez záruky... Zateplení mokrých stěn je vždy problém. To co dneska bez zateplení projde a nevadí při příležitostném obývání, tak to rozhodně neprojde a bude vadit při trvalém obývání. Můj osobní názor je takový, že se to finančně nevyplatí předělávat. Podle mě to bude dražší, jak barák nový, stavěný na zelené louce. I když to rozdělíš na několik diskuzí, tak se pořád bude jednat o jeden barák se spoustou souvisejících problémů. A největší problém je ta voda. Tu prostě nepřeložíš, nepřemluvíš aby se vyhnula baráku a v dobách intenzivních dešťů se projeví ve vší síle.
Čili, podle mě to chce dotáhnout na místo činu nějakého specialistu a tam teprve probrat všechny možnosti. Nopová fólie není vodorovná hydroizolace. Bez vodorovné izolace se dál nehneš. I za cenu, že sklepy zůstanou mokré. :-(
@praoteccech ďakujem pekne za názor a radu. Tak trochu si to uvedomujem. Aj preto už 10 rokov postupne robím úpravy a sledujem zmeny. "Zázrakom" sa steny zdajú byť suché a to aj v pivnici. Najväčšie problémy robí kondenzácia vody na stenách po zakúrení. Ale aj po zime prípadne až v lete, keď vetrám pivnicu, krčmu a vlhký vzduch skondenzuje na studených stenách, kovových predmetoch.
Ako je vidieť z fotografii, tak voda a vzlínavosť je ohraničená tesne pri hladine potoka alebo plnej prekypujúcej studne prípadne sa tlačí len v prasklinách a spodnom okraji spodnej betónovej dosky. Dom bol po vojne nadstavený o východnú obytnú časť (dve izby vedľa seba). Rovnako aj podpivničenie pod izbami. Na rozdiel od starej časti bol použitý čistý betón, pravdepodobne vode odolný - jemne fialovej farby bez hydroizolácii. Prístavba je už z tehiel, suché bez hydroizolácii, pravdepodobne vďaka tomu betónu.
@bohdanjmd Mam podobné problemy. Dom kameň, cca 60 cm hrubý bez hydroizolácie, používaný ako chalupa celoročne obyvateľný. Nie je to na močaristom mieste, pod miernym kopcom, zaborený posledných 5 m do do svahu cca 1 m. Počas dlhotrvajúcich daždov alebo rýchlom jarnom topení snehu bolo vidieť mokré fľaky na betónovej podlahe aj niekoľko cm vody v kotolni a garáži na strane ku kopcu. Na opačnej strane pred domom niekoľko silných prameňov - výverov čo prešla voda popod dom.
Sprvu som to riešil vykopaním drenážnej ryhy cez celú šírku poslednej miestnosti , v strede s ponorným čerpadlom s plavákovým spínačom. Výkon 7000l l/hod. Pri extrémnej vode ledva stíhalo. Inak mimo daždov je rýha suchá.. Nasledovalo obkopanie z 3 strán domu, mopová folia, drenážne rúry, zasypanie štrkom.... Hodne to pomohlo, aj pri silných daždoch, veľké čerpadlo pracovalo len ojedinele. Výtoky pred domom úplne prestali.
Ale hodne mi pomohlo aj ďalšie menšie čerpadlo ktoré som dal do šachty -bývalého septiku hlbokého cca1,5m, vedľa domu. Prevŕtal som steny septiku smerom k domu v rôznych výškach. Z dier . vytekala voda až do výšky 1 m aj keď neboli veľké dažde. Z toho som usúdil že je pod alebo v blízkosti domu prameň.. Sprvu išlo čerpadlo temer nepretržite, postupne /roky/ sa výtok presúval viac do spodných dier. Šachta vyschne len pri dlho trvajúcich suchách.
Odporučil by som takúto zbernú šachtu vykopať blízo domu smerom k predpokladanému prítoku vody, zabezpečiť steny pred zosuvom pôdy, s automatickým čerpadlom a vodu odviesť do potoka mimo dom. Na začiatok požičať čerpadlo z požičovne a odskúšať potrebnú veľkosť. Ak sa dostaví nejaký efekt kúpiť svoje, prívody elektro aj odvod vody zakopať aby netrpeli ani v zime.
@neprd ten potôčik čo preteká pivnicou je podľa všetkého úmyselne zavedený a je stabilne výdatný (dážď/sucho, teplota len mierne kolíše v ročnom období). Potok je zvedený drenážou od prameňa niekde na pozemku cca 30. Aj tuším kde je prameň, ale mám rešpekt to otvárať aby sa nezmenil pozemok na pôvodné močarisko. Prípadne opačný variant, preschnutie podložia, vyhnitie jelšových základových kolov a sadnutie stavby. Výška spodnej vody je len mierne nad hladinou potokov čo tečú z oboch strán. Dom je skoro v delte tých potokov.
Pôvodne voda v pivnici slúžila ako pitná, na chladenie piva, mäsa, možno prechovávanie živých rýb.
@bohdanjmd Keď nie je potrebné využívať potôčik v pivnici čo tak ho prekryť tesným ale odnímateľným krytom /kvôli kontrole/ aby sa znížilo odparovanie a tým zrážanie vlhkosti na chladnejších stenách.
@bohdanjmd
si si teda vedel vybrat :-D :-D :-D som laik, i ked uz sa vdaka svokrovi dostavam trosku do problematiky rekonstrukcie nerekonstrovatelnych (kazdy dom je rekonstruovatelny, ale niektore sa financne neoplatia) domov ;-)
Potocik v pivnici by som urcite uzavrel do nejakej rury. uz asi vies, ako silny je, ked su velmi silne dazde, tak tam pridaj aspon + 20% na obvode rury a tu idealne z plastu napoj tak, aby bola aj pod murmi. tymto by si mal mat potocik sice v dome, ale vlhkost z neho by si v dome nemal.
Zateplenie stropu si si uz vyriesil.
Moj svokor kupil tiez stary dom, ktory bol vlhky, ale zjavne nie az tak vlhky, ako tvoj. vyhadzal komplet celu podlahu a prevetrava ju takymi specialnymi plastovymi iglu prefabrikatmi (http://www.tsystemsro.cz/2784-1-4-1-t...). na ne vylial tusim beton - mozem sa ho spytat, lebo ma betonovu podlahu, ale cez tieto prefabrikaty mu prudi vzduch, ktory odvadza vlhkost mimo domu.
neviem, ci sa da takato stavba podrezat. bola by to najjednoduchsia a najucinnejsia vec. podrezal by si to vo vyske tych prefabrikatov, natiahol pre istotu nejaky fatrafol, ci EPDM na ne tak, aby nadvazovala na podrezanie a vlhkost v dome by si uplne odstrihol do pivnice/vysokej vody. samozrejme by si to polepil tak, aby to bolo vodotesne.
zateploval by som urcite odvetranou fasadou, ale profici by ti vedeli poradit mozno este lepsie.
Co sa izolacie pivnice tyka, rodicia izolovali tak, ze zvnutra sa dal nejaky asfaltovy nater, urobila sa vzduchova medzera a urobili sa nove steny z 5cm ytongu, v ktorych su prevetravacie otvory. dom nebol velmi vlhky, ale bol. do stropu pivnice z vonka este navrtavali nejake diery, ale to sa dialo uz hodne davno a nedaval som tomu velky vyznam.
O odklonenie potoka som sa pokúšal, ale nezadarilo sa nám. Horný okraj vpuste aj vyústenia je na úrovni podlahy pivnice. Prepojovacia rúra by sa musela zasekať do betónového žľabu, ktorý teraz vedie otvorený potok cez pivnicu. Prietok aj hladina je stabilná dážď alebo sucho, cca v 1/2 kameninovej rúry svetlosti 165mm. Hladina vody v pivnici pri zahradení - bez odvedenia do potoka by mala cca úroveň podlahy. V pivnici je aj studňa po úroveň podlahy viď. foto s nasávacou hadicou uvedené vyššie. Studňa v podstate pomaly previera, pričom voda z nej je odvedená do potoka cca 50mm rúrou zaliatou v podlahe viď. náčrt.
Pravdepodobne do betónu v podlahe a malty medzi kamene dávali vodné sklo alebo iný inhibítor, aby sa voda nenasávala a nevzlínala. Pravdepodobne s tým nejak počítali, že sa im bude voda tlačiť zo všetkých strán. Z fotografii je vidieť že sú steny a podlaha suchá. Problémy sú len na úrovni kondenzácie.
@bozsky_kaja ako som spomínal, pre tému č. 2 som premýšľal nad tvarovkami IGLU. Avšak 20-40€/m2 len za tvarovky mi príde priveľa, teda aspoň tie v tvojom odkaze. Potrebujem 70m2 a rád by som použil tie vyššie aby sa to na 12m pasívne dobre prevetrávalo. Nemám s tým praktickú skúsenosť ale myslím, že je to rozumné, aby sa odparovaná voda skondenzovala na plastových stenách IGLU a následne sa vysušila prúdiacim vzduchom.
K vlhkosti a fasáde.
Ako vidieť z aktuálnych fotografii z 18.1.2016, fasáda je suchá. 10 ročná vápenno cementová omietka, ktorou sme opravovali opadané nesúdržné časti fasády (hlavne zo západu pod oknami), stále pevne drží a neodúva sa. Problémy nastanú keď sa začne kúriť. Vnútri sa rosia spodné okraje stien a niektoré rohy. Z vonku je problém pri vytrvalých dažďoch. Pripisujem to na vrub jednak vápennej omietke, na západnej strane odskokom základového múru bez prekrytia plechom, netesným zatekajúcim oknám a pod oknami nefunkčnou parapetou pre odvedenie vody z okien.
Koncom leta som sa zo severnej strany pokúšal odkloniť potok z pivnice a zároveň odvodniť základy. Nemal som šťastie na majstrov. Odklon sa nepodaril a finálna podoba je odfláknutá lebo sa ponáhľali na ďalšiu fušku - zdrhli a musel som to hamovať s miestnymi alkoholikmi a uzavrieť to ako sa dalo.
Tento rok by som rád potiahol izoláciu až po strechu. Tú nepodarenú spodnú časť premýšľam obložiť ploskými hladkými skalami z miestnych zdrojov. Nechať vetrací pás a nad ním začať ťahať 20cm EPS na PUR lepidlo. Cca 1m nad zemou je nesúdržný pás omietky. Tú som sa pokúšal na skúšku na kúsku impregnovať, na kúsku obliať cementovým mliekom a kúsok novou omietkou. Teraz keď som to skúšal odlúpnuť, tak to docela držalo aj na slabej chudobnej omietke (málo vápna a možno žiaden cement). Zvyšný brizolit-omietka drží pevne.
Premýšľam tie slabé miesta vystriekať až po kameň pomocou wapky. Dostanem sa na 100% pevný podklad - tufový kameň. Tá piesková omietka (pôvodná vrstva pod 60 ročným brizolitom) sa tou wapkou ľahko vyplavuje.
Prosím Vás ako to vnímate Vy, máte nejaké nápady čo spraviť lepšie a rozumnejšie? Ďakujem pekne užitočné reakcie.
Neviem ako by som zistil čo sa presne stane po zateplení tejto severnej steny, tak preto si to vyskúšam a po roku uvidím. Na pohľad a dotyk suchej stene to snáď neublíži. Vlhkosť sa odparí do vnútornej strany, kde bude ale teplo, takže sa to predpokladám len vysuší.
Poznáte prosím Vás nejaký sofistikovaný spôsob merania naakumulovanej alebo vzlínajúcej vlhkosti v stene? Poznám len metódy - váha a vypaľovacia pec.
Čo by ste s tým poradili? Vŕtať ten tufový kameň a používať dlhé kotvy cez 200mm EPS nechcem. Verím že keď opravím tie chudobné opadané časti, bude EPS dobre držať aj na PUR lepidle - pene. Vata sa nedá lepiť. Omietku použijem jemnú jednoduchú MVR. Farbu tiež základnú ako sa používala voľakedy aby to chytilo sametový vzhľad.
Na aktuálnej výstave v BA som načerpal viacero informácii, žiaľ niektoré boli protichodné. Páčili sa mi stánok s cechu majstrov maliarov ale aj niektoré zastúpenia výrobcov s technicky erudovanými odborníkmi. U tých veľkých to bolo aj nestranné, nakoľko mi vysvetlili niektoré princípy a technológie. Naproti tomu predajcovia jedného produktu si hájili len to svoje a zamlčiavali nevýhody alebo riziká toho ich riešenia. Pozitívne je, že som materiály videl, mohol si ich chytiť, vyskúšať a porozprávať sa o nich.
Ako novinky sú pre mňa penové sklo, ktoré sa mi pozdáva pre rekonštrukciu podlahy. Naproti tomu ma niekto upozornil na problémy pri kontakte penového skla s alkalickými zeminami alebo aj na drobivosť.
Zástupcov s Iglu tvarovkami som nenašiel, ale koho som sa pýtal tak ten ma od toho odhováral. Vraj to nepotrebujem, to je len na "močariská pod podlahami". Budem si len vháňať studený vzduch do podlahy a kondenzovať v nej vzdušnú vlhkosť.
Sympatické a červíka do hlavy mi dali klasické materiály, technológie a postupy ako z pred 100 rokov. Červený smrek alebo agát ako podvaly/trámy priamo na hlinu bez izolácii a na to bežnú palubovku.
"Extrémom" je priamo zachovať hlinenú podlahu;-)
Dobrý deň, rád by som sa vložil do tejto diskusie.
IGLU tvarovky - neviem s kým ste sa rozprávali ale bol to rozumný človek :-)
Ja osobně by som sa do ďalšej rekonštrukcie nepustil, kým by som nevysušil zdivo.
Váš dom sa mi nesmierne páči, tak dúfam že tu nájdete mnoho dobrých rád :)
Ďakujem pekne za odpoveď. Máte priame podobne zlé skúsenosti s IGLU tvarovkami? Zhodou okolností som našiel pekný článok presne k tomu čoho sa obávam, k téme kondenzácie u prevetrávaných podláh viď. http://www.tzbportal.sk/stavebnictvo/...
Pravdu povediac som našiel aj veľa pekných vraj úspešných projektov. Každopádne asi by to chcelo vysoké tvarovky s vysokou cenou 35€/m2 a prípadne aj aktívne vetranie (napr. Solarvent alebo klasické objemové ventilátory) aby sa zamedzilo problémom a fungovalo vysúšanie. No s takou cenou projektu už môžem zvažovať aj 2m podpivničenie miestnosti.