Kategórie

Najnovšie diskusie

Kde sa diskutuje

Kam som prispel

Sledované diskusie

Sieň slávy

Fórum > Rekonštrukcia starého domu

Oprava obvodových stien z pálenej tehly

annapolakova1 annapolakova1

Autor diskusie

30.01.2019

Chcela by som sa opytat na nejake rady ako opravit, spevnit obvodove steny z palenej tehly. Malta medzi tehlami sa droli je akoby pieskovata na urcitych miestach. Dalo by sa to opravit takym sposobom, ze by sa stara malta zo skar vyskrabala do urcitej hlbky napriklad 3 cm a nasledne by sa tam naniesla nova malta? Alebo existuje nejaky menej pracnejsi postup? Ako ste riesili spieskovatenu maltu na starych tehlovych stenach? Aku omietku by ste odporucili na vnutorne steny? Sadrovu alebo hlinenu alebo.....?

Odpovedať

igor256 igor256

30.01.2019

Maltu by som vyskrabal lyžicou bagra. Neviem ako je na tom rozpočet ale par tvárnic z ytongu by vyšlo možno lepšie ako riešiť to co je na foto.

Odpovedať

slavoslav slavoslav

30.01.2019

@annapolakova1 treba to poriadne napenetrovať, alebo nahodiť na to špric a jadrovou omietkou zrovnať steny. Omietka bude držať na murive nie na malte. Trhliny ak nie sú aktivne treba vyplniť murovacou maltou

Odpovedať

knedlik82 knedlik82

30.01.2019

@annapolakova1 Sú to dosť veľké praskliny a opraviť sa samozrejme dajú aj tak ako píšeš...vyšpárovať a natlačiť tam murovaciu maltu, lenže zdá sa, že to tam bude aj tak pracovať a nejaká menšia puklina sa tam znovu spraví. Ten dom nemá veniec a to by najviac pomohlo odstrániť príčinu prasklín a železobetónovým vencom spevniť a stiahnuť tie steny. Ale trebalo by zhodiť starý krov, starý eternit a nechať len múry (ak nemajú ďalšie vady). Ja som mal na dome rovnakú väzbu tehál ako ty, dom je tiež bez venca, ale žiadnu takú podobnú prasklinu som nemal. Neťahali tade nejaké káble v stene?

Odpovedať

mesarosanton mesarosanton

30.01.2019

Nič neškriabte .Tieto praskliny sú bežné na starých domoch. Sú zväčša staršie. Vznikajú sadaním stavby. A väčšina z nich už dávno prestala pracovať. Niečo podobné som opravoval na mojom dome .Zatiaľ 5 rokov a nič nepraská.

Odpovedať

annapolakova1 annapolakova1

Autor diskusie

30.01.2019

@slavoslav napisal rovnake riesenie ako som myslela. Dala by sa namiesto jadrovej omietky pouzit sadrova omietka? Samozrejme pod sadrovu omietku tiez penetrak a potom spric, samozrejme to je riesenie v pripade interierovych stien. Tie praskliny na stene maju povod v poddimenzovanom valbovom krove. Sadrove terce su neporusene, takze steny sa uz nerozchadzaju a zelezobetonovy veniec to spevni. Konkretne mi ide o jednu vec a to o tu, ze na urcitych miestach je malta medzi tehlami a to nemyslim len na fotkach ale kdekolvek na stenach po obvode domu alebo v interieri taka akoby spieskovatena - zrejme setrili cementom. A mne ide o to, ci sa zaoberat tym, ze tu staru maltu vyskrabat zo skar medzi tehlami do hlbky povedzme cca 3 cm a vyplnit to novou maltou alebo to vobec neriesit? Ak by sa naniesla nova malta do skar medzi tehly tak mam dojem, ze by to spevnilo viacej tu vazbu tehlovyh stien? Ci sa mylim? Davat na steny to rabicove pletivo alebo nie? Ako by ste riesili kotvenie izolacie z exterierovej casti? Konkretne mi ide o ukotvenie Rockwool izolacie do tehloveho muriva. Pouzit klasicke tie plastove hmozdinky alebo mate skusenosti aj s nejakymi inymi kotviacimi materialmi? Co robit v pripade, ze sa tehla bude pocas vrtania rozpadat? Vrtat teda bez priklepu alebo?

Odpovedať

slavoslav slavoslav

31.01.2019

@annapolakova1 sadrovu len z interiéru, pozri si technologický postup konkrétneho výrobcu a materiálu, skoro všetci majú na to svoje prednastreky a penetrácie. Rabicove pletivo netreba stačí vystuzna sietka ale nie do lepidla ale rovno do omietky (pozri si postupy). Pod zateplenie fasády by som dal len spric ak sú nerovnosti do jedneho-dvoch CM. Ak viac tak by som to zrovnal jadrovou omietkou. Tu rozpadajucu maltu nerieš spevní ju spric alebo penetrak.

Odpovedať

knedlik82 knedlik82

31.01.2019

@annapolakova1 Nejak veľa otázok si vybalila...zatepľovanie fasády je ešte veľmi ďaleko si myslím a neriešil by som to zatiaľ byť tebou. Takže ideš robiť aj veniec...tým pádom keď bude krov zhodený, skontroluj v akom stave sú drevené trámy. A ak nie sú v dobrom stave (hniloba, spráchnivenosť, drevokazný hmyz), tak by som pouvažoval aj nad zbúraním múrov. Neviem ako vyzerá ten dom celkovo, aký je starý, ako bolo o neho postarané, aké má základy, či už si investovala do novej hydroizolácie v múroch, či bol dlhšiu dobu neobývaný napríklad atď. Ale ak plánuješ nechať stáť z pôvodného domu len steny, tak si to ešte dobre premysli s tou rekonštrukciou. Ja osobne by som v takom prípade urobil nové základy a nové steny.

Odpovedať

wegar wegar

31.01.2019

Dosť málo fotiek a informácií na nejakú zmysluplnú radu. V prvom rade by sa k tomu mal vyjadriť statik, či váš zámer so železobetónovým vencom tie steny zvládnu. Ako veniec sa používajú aj pomúrnice kotvené do stien. Malta bude vápenná, je v nej minimum cementu, preto je taká prachová. Ale malta sama osebe, ani vápenno-cementová, (rozutekajúce sa) steny nijako zázračne nespevní. Sadrové terče musia byť na stavbe minimálne rok, aby prešli všetkými ročnými obdobiami a celou škálou vlhkostných i teplotných výkyvov. Ako spevnenie konštrukcie sa používajú aj tiahla, helikálne výstuže apod. Poddimenzovaný krov neviem či má nejaký extra zásadný vplyv na sadanie a praskanie múrov vo vertikálnom smere. Toto skôr vyzerá na sadnutie kvôli pohybu podložia, vnikaniu vlhkosti k päte múru... Podľa týchto dvoch fotiek je ten dom dosť ledabolo postavený zo všelijakých zbytkov, nad oknami nie sú ani preklady (foto zvnútra?), základy vo forme vybetónovaných pásov zrejme nemá, krokvy sedia len na tej doske? Za ňou už nie je žiadna pomúrnica? Tú chalupu nemá čo držať pohromade.

Odpovedať

knedlik82 knedlik82

31.01.2019

@wegar Preklady tam sú pomerne masívne. Teda aspoň mne sa zdá, že nad oknami sú poriadne kusy betónu. Ale stavebné otvory okien sú vystlané aj tehlami po obvode, tie tehly odtiaľ vypadnú hneď ako sa vyberie staré okno a stavebný otvor tak bude väčší. Pomúrnica tam musí byť aj betonové základy by som si tipol, že sú. Súhlasím s tebou, že toto chce celý album urobiť a okrem rád na diaľku to chce aj odborníka na stavbe na celkové posúdenie a stanovenie uváženého postupu rekonštrukčných prác a nie riešiť teraz spôsob kotvenia zateplenia.

Odpovedať

wegar wegar

31.01.2019

@knedlik82 Neviem, či sú tie šedé fľaky betónové preklady alebo len zbytok držiacej malty. Príde mi zvláštne spraviť preklad a podeň ešte doliepať tehly nad okno (keďže toto okno je dosť pravdepodobne z obdobia vzniku stavby a nie menené)... Keď by tam bolo spravené nadpražie iba z tehál, tie by zasa neboli takto naležato, ale na výšku a tvorili by mierny oblúk.. Pomúrnica ani betónový základ v dome z obd. 2. svetovej a staršom vôbec nebývali, stavalo sa jednoducho na teréne.

Odpovedať

duzu duzu

31.01.2019

@mesarosanton ja tiež mám starší dom a pár prasklín tam bolo , vyplnil som to a už je pár rokov pokoj, stačí tam nalepiť lepiacu pásku, ak ju pretrhne bude sa ešte medzera zväčšovať

Odpovedať

knedlik82 knedlik82

31.01.2019

@wegar Nepoznám tieto staré postupy a sám často premýšľam ako to robili, alebo prečo to tak vtedy robili. Veľa stavebných postupov z tej doby má aj celkom jednoduché a racionálne vysvetlenie... Chcelo by to tu na modrej streche aj nejakého pamätníka, ktorý na takej stavbe robil ako mladý chlapec. Ak je to nejaký starší dom ako zo 60 - tych rokov, tak tu veľmi nápomocný nebudem. Ale môj subjektívny pocit je, že ak sú kamenné základy alebo bez základov, bez pomúrnice, preklady sú pofidérne, tak sa bežným majiteľom neoplatí rekonštruovať taký dom. To mi nedáva zmysel...

Odpovedať

Článok sa načítava...

wegar wegar

31.01.2019

@knedlik82 Ja v takom historickom dome bývam (kamenný, spájaný len na hlinu, obd. cca 18. storočie s neskoršími úpravami), dosť som hľadala informácie z rôznych smerov, vrátane pamiatkarov. Ešte v 19. storočí sa stavalo hlavne z kameňa/nepálenej tehly, múry boli riadne hrubé. Potom s rozmachom a dostupnosťou pálených tehál si mohli dovoliť stavať užšie steny, ale práve o to viac bolo treba dbať na založenie a spriahnutie objektu, vrátane pomúrnic a poriadneho krovu. Pre tieto domy bol dôležitý režim kúrenia a vetrania, vzlínajúcu vlhkosť odvetrávali celou plochou múrov s hlinenými či vápennými omietkami bez cementu a takisto celou plochou podlahy. Výdatne tomu napomáhalo kúrenie v peciach. Dobové domy si určite zaslúžia opravy a rekonštrukcie, ba lepšie skôr reštaurovanie, ak boli postavené rozumne, majstrami v murárskom aj tesárskom remesle (klenby, ručne tesané krovy zo starostlivo vybratého dreva...). Tieto technológie boli preverené stáročiami, až tisícročiami. Postupne ale prenikali do stavebníctva novšie neoverené materiály, ktoré potrebujú aj iný režim (hydroizolácie, cementy, betóny) a navyše sa k tomu pridala devalvácia remesla, keďže sa stavalo v takom množstve, že sa okrem kvalitných starých majstrov a ich učňov k tomu dostal hocikto a tak to pokračuje až dodnes.

Odpovedať

knedlik82 knedlik82

31.01.2019

@wegar Jasné, chápem čo píšeš...ja zas nie som až tak reštaurátorsky orientovaný. Mám rád nové technológie a materiály s ktorých je veľakrát radosť pracovať, majú výbornú kvalitu a niekedy si ani takú zručnosť nevyžadujú. Na rekonštrukciu by som nabádal, len ak bol dom poctivo postavený, je na pohľad udržiavaný a neprešiel rukami rôznych majiteľov, ktorí už niečo zásadnejšie na ňom rekonštruovali. Je ale super, že sa nájdu takí ľudia ako ty, čo majú vôľu a vedomosti na oživovanie ešte o dosť starších nehnuteľností. A na devalváciu remesla sa netreba sťažovať, lebo šak pozri aj na seba koľko si sa naučila a koľko máš skúseností a to len preto, že si bola nútená svojpomocne rekonštruovať zisťovať, študovať, premýšľať, organizovať a makať. Mnohí nechápu, že hlavným zmyslom svojpomocnej rekonštrukcie alebo stavby domu je to, čo všetko ťa stavba naučí a čo ti dá do života. Niekedy ale môže aj zobrať - zdravie, pohodu, peniaze...keď sa do toho pustí človek neuvážene alebo večný optimista ktorý precení svoje schopnosti a možnosti. Škoda, že nemáš album,kde by bolo vidieť celú tu premenu starého domu a popis výhod/nevýhod rekonštrukcie a bývania v takom dome a rôzne tvoje odporúčania pre ostatných. To by bolo zaujímavé, nie jak tie masy novostavieb jedná ako druhá s rovnakou atmosférou. V domoch gýč a na dvoroch a v záhradách (ak sa to tak dá nazvať) len anglický trávnik a tuje, makadam a geotextílie pestujú, vybetónované parkovacie miesta, automatická závlaha s časovačmi pre jeden smiešny trávnik a ešte aj pod tým trávnikom siete proti krtom atď...zo súcitu nechávam krtkov u seba na záhrade o niečo dlhšie ako sa patrí, pokým ich vyveziem za dedinu:-) Ale také veci tu nesmiem moc nahlas vykrikovať, lebo oni sú v presile a bude lynčovanie :-)

Odpovedať

wegar wegar

01.02.2019

@knedlik82 Okrem tých nových technológií máme na vec rovnaký názor (ešte aj na tie záhrady). Presne tak, človek by mal pri stavbe aj pri rekonštrukcii poriadne porozmýšľať, čo a ako funguje, čo na seba nadväzuje, čo je zásadné a čo nie. Každopádne ale pri vážnych veciach, ako je statika a dokonca aj hydroizolácia/odvetranie spodnej stavby by mal mať posúdenie odborníka - niekedy je lepšie sa obrátiť na viacerých, aby mal človek istotu. Všetky príspevky na blogu som schovala len pre priateľov, ale mala som tam len stručnejší popis fotiek, ak sa niekto spýtal som odpovedala obšírnejšie. Nešlo mi ukazovať ČO, ale AKO a to nie veľa užívateliek chápe. Že podstatná je tá cesta, súvislosti, materiály a remeslo, nie konkrétny vzor, tvar a farba.

Odpovedať

marekjahoda marekjahoda

01.02.2019

@igor256 :D kraasne si to napisal :D klobuk dolu

Odpovedať

knedlik82 knedlik82

01.02.2019

@wegar Si múdra žena a aj kvôli svetlejším zajtrajškom dúfam, že máš veľa potomkov, ktorí sú vychovaní na tvoj obraz:) A moderné technológie - nevravím, že všetky sú skvelé, ale mnohé sú. Ono ešte záleží na tom čo si predstavuješ pod tým pojmom. Mal som na mysli hlavne stavebné technológie a to čo dnes ľudom pomáha na stavbách, ale aj regulované vetranie a moderné akumulačné pece atď. Alebo taká pur pena...dosť ľudi by so mnou nesúhlasilo, ale podľa mňa perfektný vynález. Aj do tej praskliny na fotke by sa do hlbších miest dala natlačiť, lebo maltu do tej praskliny dostane len obtiažne po celej šírke múru. To je tak 40 - 45 cm široký múr (keďže vo väzbe muriva je celá tehla a jedna tehla na kant). A znovu použitím nových technológii (hrubé zateplenie fasády) môžu byť tie steny výbornou akumulačnou vrstvou v dome, naviac dobre tlmiacou hluk. A ešte mi nedá k tým odborníkom - áno treba niekedy odborníka zaplatiť, ale niekedy stačí aj niekto skúsený z okolia, kto sa na to pozrie podrobnejšie. Napadá mi ale aj situácia, keď bol u mňa raz statik, lebo som rozširoval stavebné otvory a potreboval som vedieť aký kus železa dať ako preklad. Toľko alibistických krkolomných kecov čo bolo v posudku to som čumel. Akoby polovicu posudku mal spísaných od právnika ako prevenciu pred súdnymi konaniami. Aj tak nadimenzoval maximum železa čo do tej špáry vlezie, zaplatil som 150 eur a necítil som o moc väčšiu istotu:)

Odpovedať

wegar wegar

04.02.2019

@knedlik82 Práve o moderných stavebných technológiách som písala. Za tú dobu, čo stoja naše domy z kameňa, nepálených či pálených tehál, z dreva a pálených škridiel, sa už vystriedalo toľko všelijakých noviniek, ktoré mali byť tip-top, že som k tomu pomerne skeptická. Napr. kto by dnes dal ruku do ohňa za hydroizolácie zo 70./80. rokov (koľkokrát sa použil aj igelit, OMG)? Po desaťročiach sa ukázalo, že až tak super nefungujú. Takisto cementové omietky - áno, sú tvrdé, pevné, o dosť menej nasiakavé, než vápenné, ale predsa len nasiaknu vlhkosťou aj soľami a potom je to s nimi ešte horšie, než s vápennou, ktorá je síce na pohľad škaredá, ale stále tú nabranú vlhkosť dokáže odvetrávať a samotné murivo toľko netrpí. Alebo azbest, to bol materiál budúcnosti a ako skončil... PUR pena... biologická odbúrateľnosť? Znečistenie nezakrytých plôch (podlahy, okná atď) tak, že aj po očistení je vidno fľak, degradácia UV žiarením, je vysoko horľavá... Skoro všetky súčasne používané materiály sú vhodné pre technológiu difúzne uzavretých stavieb, a historické domy fungovali presne naopak. Ak sa na murivo použijú nepriepustné materiály, je to začiatok konca. Aj podrezanie môže spôsobiť problém, keď spodná stavba nad izoláciou zostane príliš mokrá - ak je dom založený na mäkších kameňoch, ako je pieskovec, tak ten vo vlhku rapídne stráca pevnosť. A zasa hlina v murive potrebuje určitú vlhkosť, nemôže byť celkom suchá, lebo murivo popraská. V ČR sa tento horúci suchý rok vyskytli prasknuté domy na ílovom podloží, keď íl príliš preschol. V princípe proti súčasným materiálom nič nemám - je nereálne, aby sa dnes v takom objeme, ako sa stavia, stavalo z nepálených tehál a z kameňa, nechávalo sa vápno odležať 2-3 roky a podobne. Ale pri opravách predvojnových domov treba veľmi dobre zvážiť, čo použiť. A preto by si mal každý majiteľ starého domu veľmi dobre rozmyslieť, čo s ním spraví, ako zmení jeho fungovanie, to platí aj pre zakladateľku tohto vlákna. Inak k statikovi: my sme menili strechu a krov bol 200-ročný, dimenzovaný zrejme na drevené šindle a už tam bola pálená škridľa. Takže sa prejavili určité poruchy a náš statik tiež navrhol všetko väčšie a hrubšie. Keď sme skúšali zjednávať, tak povedal že dnes sa už nepoužíva také kvalitné drevo, ako kedysi. No tak sme poslúchli, čo nám zostávalo...

Odpovedať

tamagoci tamagoci

04.02.2019

Ospricuj to hadicou,nechaj vyschnut,poometaj metlou a napenetruj,naspricuj. Potom dohadz omietku kde chyba.

Odpovedať

knedlik82 knedlik82

04.02.2019

@wegar V spojitosti so 100 a viac ročnými domami to sedí čo píšeš...o týchto technológiach a postupoch nemám informácie (nikdy som ich nezháňal), nie to ešte skúsenosti s prestavbou. Mal by som aj niekoľko protiargumentov na pár veci čo si spomenula, ale to by sme si tu písali donekonečna :-) Samozrejme, že napr. pur penu som ani nemyslel, že by bolo dobré používať v 200 ročnom dome. Ale v mojom baráku je vhodne využívaná, takže horľavosť, degradácia UV žiarením, fľaky na pohľadových materiáloch ma vôbec nezaujímajú. Ja som tu ako vyznávač klasických domov zo 60. – 70. rokov, ktoré boli poctivo postavené aj v tej dobe a zaslúžia si rekonštrukciu. Napríklad čo sa týka hydroizolácie, tak u mňa zdvojovali všade lepenku a aj po takmer 60 rokoch plnila ešte svoju funkciu. Krov je ok a bol ešte vystužený, no a drevené trámy vyzerali v odvetrávanej dutine v palachu akoby ich tam pred pár rokmi osadili. Fotka v tejto téme mi pripomenula skladbu mojich múrov, tak som sa ozval :-) moje steny boli ešte vo vrchných radoch pretkávané nepálenou tehlou.