Poradíte prosím, aké stierky použiť na panelový byt. Predtým tam boli nalepené tapety. Je potrebné aj sieťkovať? Ešte by ma zaujímala cena za stierkovanie . Byt je v Nitre. Máte dobré skusenosti s nejakým odborníkom na tieto práce? Vďaka.
@henrieta444 výber je na tebe. vyber si sadrové, alebo klasické vápenno-cementové.
Na sieťkovanie je mnoho názorov, ja som zástanca celoplošného sieťkovania. Vtedy je to v rámci možností "na istotu".
Ceny za stierkovanie sú cca 5€/m2 za klasické vápenno-cementové, alebo za sadrové o euro viac.
@henrieta444 áno. cena za prácu. Materiál zhruba 2€/m2 pri vápenno-cementových a 3€/m2 pri sadrových. Sieťkovanie - materiál cca 1€/m2, práca okolo 3€/m2, ak to má byť poctivo spravené.
Pri starších technologiach sa nepoužívala sieťka, ale dnes má svoje opodstatnené miesto. Trochu dávnejšie sa známi sťahovali do novostavby rodinného domu, ked boli omietky bez sieťky ..... do dvoch rokov museli robiť nové omietky, lebo všetko im popraskalo, ale tie už armovali.
ja som z NR, sietky sme davali na nove steny (nove jadro) a na spoje panelov a rohy.. stierku nam v celom byte robila partia od p.Pajera... s cenou som bola spokojna aj so stierkou... aj ked som videla uz aj lepsie, ale ovela viac horsich...
Celoplošné sieťkovanie nemá význam, pohyb nastáva len v styčných škárach medzi panelmi. Panel je tuhý prvok a žiadna sieťka neprispieva do jeho únosnosti. Dobré je presieťkovať styky panelov s prestykovaním cca 50 cm na každú stranu. Sieťka dokáže vďaka pružným vlastnostiam lepidla odolávať len pohybom do veľkosti pár mm, potom dôjde k prekročeniu súdržnosti lepidla so ŽB panelom ( najslabšie miesto )a sieťka sa vytrhne, pri vysokej súdržnosti môže dôjsť aj k pretrhnutiu samotnej sieťky. Sieťkovanie zabraňuje prevažne zmrašťovacím trhlinám vyplvom teplotných a vlhkostných zmien, ale určite nie trhlinám vyvolaných od sadania a pod.
@xmarekx@ultra ja som zástanca celoplošného sieťkovania. A ako som už vyššie písal, je jasné, že sieťka nezabráni pohybu panelov a následkom. Spomenul som si, ako som robil asi pred rokom byt, kde mali brutálne popraskaný "kazetový" strop, lebo byt bol na najvyššom poschodí a absolútne vonkajší, a bytovka očividne pracovala. Domáceho som nepresvedčil na jediné riešenie na istotu - "plávajúci strop", ale kázal si to iba zasieťkovať + zastierkovať. Po 4 mesiacoch som sa ho pýtal, že ako to vyzerá. Už sa mu tam robia prasklinky...
Lenže ja vidím výhodu sieťkovania nielen v samotnej sieťke. Vrstva lepidla - teoreticky aj bez sieťky - zaistí dokonalú priľnavosť stierky k podložiu. Nehrozí "odlupovanie" od steny, ktoré je dosť veľký problém, keď sledujem napr. aj toto fórum. A ďalšie plus vidím v lepšom vyrovnaní podkladu. Keď sa dávajú dve vrstvy, dá sa to lepšie vyrovnať, ako iba jednou hrubšou vrstvou. Viem, dá sa oponovať, že "dobrý" majster nemá problém so zrovaním aj jednou vrstvou. Ale povedzme si otvorene, väčšina na to kašle. Takže viac vrstiev je viac "blbovzdorných" resp. "lenivostivzdorných".
ďalšia vec - je veľmi malý cenový rozdiel medzi celoplošným zasieťkovaním a sieťkovaním rohov, stykov, a rýh po elektrikároch. Ako píše @xmarekx , malo by sa to robiť s presahom cca 50cm. Čo sa týka prácnosti, je to asi to isté (natiahnuť celú stenu alebo natiahnuť iba cca 50% steny na konkrétnych úsekoch. Čo sa týka materiálu - minimálny rozdiel, pretože potom musí stierka dorovnať vrstvu lepidla so sieťkou na miestach, kde nie je. Všetci vieme, že lepidlo má svoju minimálnu vrstvu (snáď to aj niekto dodržiava)... Netreba opomenúť nerovnomerné zasychanie na lepidle a na starej omietke či na paneli. Väčšina majstrov (ktorí to majú spočítané), dá lepšiu cenu na stierku na kompletné presieťkovanie, ako iba na stierku s čiastočným sieťkovaním. Pretože sa potom lepšie nanáša vrstva stierky.
Takže, ak si toto všetko uvedomí majster (a zahrnie do ceny), tak by mal dokázať presvedčiť klienta, že je lepšie celoplošné sieťkovanie, aj keď tá sieťka možno nemá zmysel na časti steny. Ale to je iba jeden účel sieťkovania.
@worker_falcon Z hľadiska prácnosti súhlasím, ja som komentoval hlavne z mechanického hľadiska, je pravda, že väčšinou sa nato pýtajú ženy ktoré nemajú ani potuchy o stavebnej fyzike a mechanike. Súhlasím aj s názorom, že po tapetovaní je dobre byt presieťkovať plošne, pretože pod tapetou bol už len holý ŽB panel a na jeho povrchu sú rôzne kaverny, ktoré pri stierkovaní vytvárajú bubliny. Pokiaľ je na panely ešte vrstva omietky, miesto prestykovania sa dá oškrábať na panel a sieťku zahladiť, aby lícovala s okolitou omietkou. Na najvyššom podlaží sú pohyby najväčšie ( vyvolané hlavne kvôli nerovnomerným teplotným zmenám ), ktoré môžu dosahovať šírku aj niekoľko cm a tam nepomôže žiadna sieťka. Tieto miesta sú najmä v oblasti kútov obvodových panelov a sú spôsobené nerovnakými objemovými zmenami obvodovej steny a vnútorných stien.
@xmarekx k tomu bodu o oškriabaniu na panel atď. Neveril by som tomu prechodu - lepidlo/stará omietka. Jedine oškrabať starú omietku "do stratena", a "plynulo" nadpojiť lepidlo. že by sa čiastočne prekrývala stará omietka s lepidlom. len nik nevie, koľko (desiatok) cm by musel byť ten "do stratena" prechod. Ja to u zákazníka skúmať a riskovať nebudem.
Okrem toho - oškriabanie omietky na panel je prááácne. Klientovi je finančne jedno, či budem hodinu škrabať omietku, alebo hodinu naťahovať lepidlo. Teda škrabanie je ešte drahšie.
@memphis31 najlepsie je na to aplikovat antikondenzacnu protiplesnovu farbu s obsahom sklenych mikrogranul. ale predtym osetrit dezinfekcnym hlbkovym prostriedkom proti plesnam a riasam (nie savo, to posobi iba povrchovo).
Ahojte, chcem sa opytat, ci staci na lepenie sietky aj obycajne stavene lepidlo Sakret FKN, alebo treba drahsiu Sakret KSD armovaciu stierku? Bude omietka dobre chytat na FKNko?