Na čom môže byť položený drevený hranol ?

Potrebujem radu odborníka. Robím drevostavbu položenú na železobetóvých múroch. Používa sa pod hranolmi položenými na betónových múroch nejaká fólia alebo geotextília ? Alebo bývajú položené priamo na betóne ? Tiež ma zaujíma čo sa tam dáva keby som hranol položil na oceľový nosník ? Dáva sa v prvom alebo druhom prípade niečo čo neprepustí vodu ? Múry majú zospodu hydroizoláciu.
Odpovedať
@stavepeter myslím že to je to isté ako pri streche, pod hrady na veniec som dal "IPU" hydroizolačný pás..
Odpovedať
zas, ja som to dal na beton priamo, drevo nema byt uplne v suchu ... zial, dnes je to presne takto, kazdy nieco skusi, nik nevie povedat co je 100%tne riesenie, lebo keby existovalo, nie je priestor na taketo otazky ,,,
Odpovedať
Profilova fotka
@pacosk skoro som napísal, že je to hlúposť, ale to sa nepatrí.
Odpovedať
@kajo873 Nevidím jediný dôvod pod pomúrnicu dávať IPU. A čo s časťou čo prečnieva vonku. Myslím, že dokonca je to škodlivé.
Odpovedať
Profilova fotka
@viktor811 Ďaľšia hlúposť, pred tristo rokmi vedeli, že pod drevo treba podložku, nemali ipu tak dávali dubové podložky , dub je menej citlivý na vlhkosť, Pod drevenicami sa tiež nedávala ipa, ale spodné drevá (kto na to mal) sa robili z červeného smreku, alebo sa každých desať rokov vymieňali. Že si to už dnes nikto nepamätá je dôsledok prudkých zmien za socializmu, keď sa rozhodlo že poručíme větru, dešti. Ako chcete podložiť vonku to, čo trčí? Ale aj to sa nepodkladalo, ale zakrývalo zvrchu.
Odpovedať
@viktor811 pokial by bol beton odizolovany od prenikania vlhkosti tak povedzme, ze bez podlozky. Ak je to beton spojeny so zemou musi ist hydroizolacia. Beton vodu nasava, ta by sa dostala do drevenej konstrukcie.
Odpovedať
@stavepeter v tvojom pripade si ešte nenapisal že či budu hranole suche alebo mokre a či bude železobetonovy mur suchy alebo čerstvy. ak je z toho niečo mokre-vlchke tak isto použi impregnator a ipu na stranu čo leži na betone. v buducnosti ti može na to zapršat a voda alebo vlhkost sa može dostat medzi drevo a beton, impregnator a ipa tam nebude na škodu. ja by som dal na seba dve ipy a niekolko krat impregnator odspodu. stoji to len par ečiek. hlavna zasada dlhej životnosti dreva je : čim viac drevo v suchu tym dlhšie vydrži. v pripade polozenia na železo je ipa zbytočna, tam stači len dobre popredu natriet impregnatorom. nie som zastancom natierana dreva roznou chemiou, ale toto je presne ten pripad kde to je rozumne použit čo najviac
Odpovedať
@jan45 Najskôr si prečítaj komu a o čom píšem a potom odpovedaj, ale k veci a nech to má hlavu a pätu.
Odpovedať
@viktor811 betón môže nasať vzdušú vlhkosť, a drevo keby bolo priamo na vlhkom betone tak je to problém. Preto ho treba odizolovať aj vo venci. Čital som to v návodoch, tak asi to má odpodstatnenie. A čo s časťou čo prečnieva vonku? tejto otázke nechápem.
Odpovedať
@kajo873 Ide o to, že betón prednostne vysaje všetku nadbytočnú vlhkosť, ktorá sa tam prípadne objaví, pričom betónu žiadna vlhkosť nevadí a nepustí drevu nič. . Ak tam je izolácia tak je to problém, ktorý znáša len drevo. Čo sa týka vystrčeného dreva , tak len toľko, či aj to obaľuješ.
Odpovedať
@viktor811 pises o tom, ze napr. pri drevostavbe je mozne stavat na betonovych zakladoch bez akejkolvek hydroizolacie co nebude pravde.
Odpovedať
@viktor811 To čo trší mimo, resp, to čo nie je položené na betonovm venci nemám dôvod obalovať... Sto ludí sto názorov, takto som to spravil a už s tým nič nespravím aj keby chcem. Ale príde mi to správne.. to je môj názor.
Odpovedať
Článok sa načítava...
Stavba je vo svahu. Múry na ktorých bude drevostavba budú zároveň pivnica. Hydrozilácia pivnice je medzi múrom a základom, zvonku napojená zvislá hydroziloácia 20 cm nad zasypanú zem a tiež podlaha bude izolovaná. Drevostavba bude prečnievať pol metra od múru takže dážď alebo sneh bez silného vetra sa tam priamo nedostane. Občas sa ale môže stať že to zaveje.
Odpovedať
@jan45 Vy by ste tam tiez pouzil asfaltovy pas ?
Odpovedať
Profilova fotka
@stavepeter určite. robil som s viacstoročnými konštrukciami, viem ako sa chovajú pri styku s murivom.
Odpovedať
Diskusia pokračuje po 4 mesiacoch
@jan45 chapem spravne,ze ste robili s viacstorocnyi konstrukciami z dreva? a boli stale funkcne? ma pdla vas drevo dobru zivotnost? a mozem sa teda spytat....ak chcem stavat drevodom z masivu, ako zaklad treba dat betonovu dosku alebo su aj ine moznosti?
Odpovedať
Profilova fotka
@littleanet drevo udržované v suchu má dihodobú životnosť, krovy na kaštieľoch sa vymieňali nie pre vek, ale zanedbanie údržby na krytine. podklad môže byť z betónu, kameňa, iný materiál ma nenapadá, drevo sa používalo tiež, ale to sa pravidelne vymieňalo, to už dnes po zabudovani inštalácií nie je možné. Vaša požiadavka len na prírodné materiály by sa musela premietnuť už do projektu, ale firma čo by to realizovala, by ma zaujímala.
Odpovedať
Profilova fotka
A vy tu pomúrnicu plánujete na dvesto rokov veď to je len vlhkosť zo vzduchu sto ročne hranoly na betónových podperách stále v pohode a bez náterov
Odpovedať
Takto, ma nejaku nevyhodu tam tu IPU dat? Podla mna aspon trosku "sltlmi" nerovnosti venca... Ja ju na mojom.venci pod pomurnicou mam a keby som to robil znova, tak ju dam zas.
Odpovedať
Profilova fotka
ako pise jan45: podlozka z tvrdeho dreva.. to sa stale pouzivalo a fungovalo to a funguje dodnes. este sa davala po stranach a v cele medzera aby to zahlavie vetralo.
Odpovedať
@sidewinder no, napr nosniky pod kolajnicami boli desatrocia z tvrdeho dreva a drzali ako pes jeza... Je vsak tiez pravda, ze tie tramy boli pocas pouzivania dobre nasiaknute naftou a olejom z lokomotiv...
Odpovedať
Profilova fotka
@ivantausk joooooj to hej :-) mame z toho cast plota u rodicov.. neviem cim to napustili.. ale zabudoval ich tam dedo v 50r a mam dojem, ze preziju aj mna.. :-D .. podval je podval.
Odpovedať
Diskusia pokračuje po 5 rokoch
@sidewinder Napúšťali to Karbolineom (tiež karbolkou) ako aj drevené elektrické stĺpy. Získávala se destiláciou kamenouhelného dechtu, obsahovala uhľovodíky, fenoly a pyridinové báze. Dosť karcinnogénne. Karbolka sa stále predáva (Karbolineum Extra), ale dnes už sa vyrába inou technológiou (základom jsou thiazoly). Karcinogenné účinky sú preto výrazne nižše. A tiež nepáchne po dechte.
Odpovedať
@ludvikus PO 5.rokoch si myslím že to už vyriešili... 🤔 😉
Odpovedať
Stropnice uložené v kapsách nosných stien sa kedysi podkladali podložkami z tvrdého dreva napustenými karbolineom. Možno sa dávala neskôr aj IPA alebo terový papier. Dnes by som asi použil podložku z pastu alebo nejakej elektroizolačnej dosky ako bol Pertinax (dnes sa už vyrábajú dosky na báze sklotextilu vytvrdzovaná epoxidovou živicou. Ak máte niekto iný názor alebo skúsenosť, napíšte.
Odpovedať
@technik007 jasné, len ma napadlo, že to niekoho bude zaujímať, keď tam bola otázka "neviem čím to napustili". Sám často prechádzam z času načas niektoré témy fóra, bez ohľadu na dátum.
Odpovedať
Diskusia pokračuje po 1 roku
A čo sa dáva medzi krokvami? Pena, styropol a pena, drevom vyplniť? Posielam foto, aby ste vedeli o čom točím.
Odpovedať
Potom na to všetko kleber a fasádnu hrudkovu farbu. No len otázka, že čo medzi hranol, krokvu a strešné dosky 🙂 Mne sa pozdáva najlepšie asi styropol - tvrdený polystyren, škáru vyplniť penou a potom dat len sieťku a kleber…
Odpovedať
Teda v podstate takto: medzi pomurnicu, krokvu a strešnom doskou 🙂
Odpovedať
1
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie

Nenašli ste čo ste hľadali?