Je možné ovládať teplotu termostatom v každej izbe zvlášť pri podlahovom kúrení /vodnom/? Prosím poraďte aké sú možnosti a poprípade aké je navýšenie prvotnej investície oproti klasickej podlahovke s jedným termostatom.
Áno, dá sa to. Zatiaľ som sa stretol iba s káblovou verziou, kde v rozdeľovači podlahovky sú na ventiloch elektro-hlavice a káblom je k nim pripojený termostat v tej-ktorej izbe a ovláda sa každý okruh/y zvlášť. Má to Viessmann, má to Herz, Ivar, určite aj iní výrobcovia. Cena okolo 30€ za hlavicu - tých treba na každý okruh, ktorý ma byť ovládaný; termostatov treba podľa počtu izieb, kde je regulácia vyžadovaná...
@cajkovic15 Teoreticky sa to da. Ale bude to drahe a bude to vyzadovat velmi inteligentnu regulaciu. Lebo akakolvek zmena prietoku sa prejavi az za par hodin. Nie je mozne pouzit regulaciu, ktora funguje pri radiatoroch ...
Kazdopadne neviem co ma byt cielom takeho zloziteho systemu, ale dom, kurenie a podlahovku treba navrhnut tak, aby nic taketo zlozite nebolo potrebne. Dom treba vykurovat pomaly, plynulo, rovnomerne v kazdej izbe, tak najlepsie funguje podlahovka ...
@pivec Prečo tomu treba inteligentnú reguláciu? Dosiahne sa v izbe požadovaná teplota, hlavica zavrie ventil na rozdeľovači, poklesne teplota, ventil otvorí - keď už chce niekto niečo regulovať...
Tej akejkoľvek zmene prietoku som nepochopil... Áno, od spustenia, po dosiahnutie požadovanej teploty to chvíľu-dve trvá, ale po vypnutí to začína chladnúť okamžite, aj keď pomaly... ak si myslel to tou zmenou prietoku...:-)
@cajkovic15 mozes mat termostat v kazdej izbe samostatne, alebo centralny regulator a v kazdej izbe len cidlo. Ja ma takto riesene s centraknym ragulatorom od fy Elektrobock, vyjde to o kusok menej ak termostaticky regulator v kazdej miestonosti a nastavovat sa da bud cez PC alebo centralnym panelom pre kazdu miestnost zvlast.
@cajkovic15 Dobrý den. Já si myslím, že jakákoliv regulace jednotlivých pokojů je celkem na nic a v podstatě to jsou vyhozené prachy. Nastavením požadovaného průtoku do jednotlivých smyček ( potřeba výpočet ) se nastaví výkon topné smyčka a tím se i nastaví teplota, na kterou budu jednotlivé prostory vytápět. Čili, bez problémů lze mít v ložnici nižší teplotu a třeba v dětském pokoji teplotu podstatně vyšší. Dále je potřeba si uvědomit, že celý systém rozvodu podlahovky je v nějaké stabilní poloze. Uzavřením jednoho okruhu se automaticky zvýší průtok v ostatních okruzích. čili najednou ten zbytek bude více topit. Aby to všechno fungovalo bez problémů, je k tomu potřeba poměrně složitá řídící jednotka a spousta čidel. Podle mě to nemá praktický význam. Sám mám podlahovku skoro 25 roků a jak jsem ji jednou nastavil, tak je.
S pozdravem Laďa
@dedo758 To co si napisal vobec nefunguje. Tam budes mat rozptyl +-1C. To nie je ziadna regulacia. MAs nastavenych 22C, teplota klesne na 21.9C, tak otvoris prietok a zacnes kurit do miestnosti, kuris hodinu, dve a teplota v miestonosti nadalej klesa na napriklad na 21.5, 21.2, 21.0C... Ale po takych troch-styroch hodinach sa to zacne otacat a teplota v miestnosti zacne stupat, 21.5C, 21.7C, 21.9, 22C a po piatoch hodinach termostat konecne vypne a zatvori prietok v miestnosti, ale teplota nadalej stupa, 22.3, 22.5, 22.9, 23C. A po dalsich 4 hodinach to zase zacne klesat ... Takto funguje podlahovka, jej regulaciu treba velmi dobre spocitat a velmi dobre navrhnut ... A potom aj tak nastanu take situacie ako kurenie krbom, varenie, otvaranie okien alebo solarne zisky a to ziadna regulacia nevyreguluje ani keby mala v sebe neuronove siete ...
dík za reakcie, na jar ideme stavať a najvyšší čas sa venovať aj týmto otázkam. Objekt budeme zo začiatku využívať ako viničný dom, obytná plocha je 105m2 do budúcnosti uvažujeme aj o trvalom bývaní, tak kúrenie musím poriešiť hneď na začiatku. Plyn v dosahu nie je, primárne sa bude kúriť drevom do akumulačky. Rozmýšľam takto dopredu či bude možné v jednej izbe udržiavať napr. 15st. a v druhej kúriť na 25st. bez toho aby som menil prietoky, pomalší nábeh nie je problém.
@pivec "po piatich hodinach termostat konecne vypne a zatvori prietok v miestnosti, ale teplota nadalej stupa, 22.3, 22.5, 22.9, 23C" ... perpetum mobile kedy vynašli? :-) Áno, podlahovka sála, ale pokiaľ tomu betónu nie je teplo dodávané, tak nemá ani aké do vzduchu odovzdávať, nie?
A furt lepší rozptyl 2 stupne so štymi termostatmi, ako 5-6 s jedným... A samozrejme treba mať ten termostat umiestnený tak, aby mala naňho najväčší vplyv podlahovka (čidlo blízko pri podlahe) a nie otvorené okno, dvere, či svietiace slnko...
Montovali sme to takto, zatiaľ spokojnosť, ale tam skôr išlo o to vypínať kúrenie v troch izbách zo siedmich úplne, keď v nich cez týždeň nikto nebýval, ale len cez víkend. Je to trochu komfortnejšie, ako 2x týždenne liezť do rozdeľovača a točiť ventilmi...
@cajkovic15 Tak som to až tak zle neriešil... :-) Naťahať od rozdeľovača do izieb káble a necháš si to potom odborníkmi zapojiť...
@dedo758, pivec - presne tak nejako si to predstavujem - temperujem objekt a keď prídem chcem kúriť v dvoch izbách a zvyšok nie. Možno tam budeme trvale bývať už o 5rokov, a táto regulácia mi bude na nič, to je pravda. Ale je však možné, že ako viničný dom to budeme využívať stále a vtedy si tam uplatnenie nájde.
Ja termostaty v izbach vyuzivam, hostovsku zapinam a dviham teplotu ked treba, syn ked je na intraku vypnam kurenie v jeho izbe, ak amme vela lusi a treba dvohnut teplotu vo fitku, ak je dieta chore matka automaticky u dvihne na noc teplotu v izbicke.....-lozit stale do rozdelovacov by sa mi nechcelo, navyse su schovane za nabytkom.
@atlaska Dobrý den. Proč vlastně regulujete teplotu ? Očekáváte nějaké úspory ? Pokud ano, lze je zjistit a vyčíslit ? Podle mě je to pouhý klam, protože ten barák si stejně své kvantum tepla vezme, třeba prostupem přez stěny a pod. Čili asi to ekonomický přínos nemá. Nicméně, každý může věřit něčemu jinému a zde bych řekl, že ani nezáleží na nějakém odborném pohledu. Je dlouhodobě dokázáno, že přerušované topení nepřinese žádné úspory a totálně se zhorší komfort.
S pozdravem Laďa
@dedo758 Pises nejake nezmysly, nie ?
To akoze ked vypne kurenie do podlahovky, tak uz mi nestupa teplota v miestnosti ? Ja kurim denne medzi 4:00-6:00 a teplotu v miestnosti mi to dviha az niekedy od 8smej hodiny. Pozadovanu teplotu 23C mam niekedy o 9tej. Cize 3 hodiny po tom co je vypnute kurenie.
A za dalsie, preco by som mal mat rozptyl 5-6C ??? Aj 2C je velky rozptyl. A preto kurim viac menej rovnomerne. Cely dom, 2 hodiny rano, hodinu poobede. A mam stale svojich +-23C. Niekedy o tej piatej rano mi to klesne na asi 22C, lebo to sa uz 12hodin nekuri ...
Regulovat podlahovku je nezmysel. Ma obrovsku zotrvacnost, treba stale kurit v celom dome, rovnomerne, pravidelne. Pripadne male odchylky sa dosahuju regulaciou na rozdelovaci.
Akoze ked chce niekto na 5 dni v tyzdni vypnut nejaku miestnost, tak to este pochopim, ze sa to moze mat vyznam. Ale to si urobim aj ja lahko na rozdelovaci. Len si ho treba umiestnit na rozumne pristupne miesto. Ale skusat regulovat na kratsie obdobie ako 3dni, alebo skusat regulovat systemom den-noc, tak to je uplny nezmysel ...
@ladajaskva Ale ma to samozrejme aj ekonomicky vyznam. Tymto sposobom je mozne dosiahnut usporu 3-5%. Je to sice na ukor velkeho diskomfortu v dome, rizik tvorby plesni, atd .. Ale zase aj tych 10eur co to za rok usetri su peniaze ... Sice investicne naklady na takuto regulaciu sa nevratia ani za 50rokov, ale co tam po investicii, to sa zaplati len raz a na to sa lahko zabudne ...
@ladajaskva pri baraku 300 m2 to usporne bude, naco kurit 2-3tyzdne na 23 st ked tam nikto nechodi, staci 17.
Teraz som prietoky uplne vsade mala vypnute 5dni,stacili konvektory a dnes uz bolo chladnejsie,tak som obyvacku otvorila. Kurila podlaha len v kupeniach.
Mame vsade konvektory,ktore hreju stale + rekuperaciu neocakavam plesne a okna sa nam nerosia nikdy.
@dedo758 ak vypnete vykurovanie v určitých stanovených miestnostiach, miestnosť sa bude chovať ako nevykurovaná. Pokiaľ máte priľahlé miestnosti vykurované zväčší sa delta T medzi izbami (vykurovať ju budete inými miestnosťami), taktiež stratu ovplyvní miešanie vzduchu s inými izbami. Zvýši sa Vám tepelná strata priľahlých miestností (vychladenie spiatočky). Takže predovšetkým treba zvážiť osadenie termostatických pohonov konkrétne na daný prípad, či to prinesie "úsporu". Radšej by som centralizoval svoju pozornosť na hrúbku poteru a jej reakčnú a samoregulačnú schopnosť napr.vplyvom ziskov, a tiež jemné doregulovanie slučiek podľa pocitu užívateľa. Treba mať tiež na pamäti, že uzavretím prietoku slučky tlakovo ovplyvníte iné slučky, tak ako to spomenul @ladajaskva, takže začnete prekurovať.(pokiaľ nemáte nárast diferenčného tlaku ošetrený prepúšťacím ventilom alebo cez reg.dif.tlaku). Ak máte termopohony na každom okruhu a teploty na regulátoroch meníte cyky-caky a k tomu sa pridruží ešte veľká akumulačná schopnosť, celá sústava sa bude chovať hydraulicky nevyvážene, a padne tým i základná myšlienka konštantnej regulácie teplotou a nie prietokom.
Ak chcete mať krátku reakčnú schopnosť a trváte na termopohonoch, tak si dajte radšej suchú podlahovku.
@cajkovic15 Máme podlahovku, zdrojom nie je kotol, ale len tlá voda v bojleri. Na pohon je obehové čerpadlo a na reguláciu slúži len jeden izbový termostat za 60 €. Rozdielne teploty v izbách je možné docieliť na prietokomeri. My ale kúrime na cca rovnakú teplotu v celom dome. k by sme chceli niektoré izby len temperovať, privreli by sme ich okruhy.
maros kollar to vysvetlil vysoko odborne, pre laika takmer nezrozumiteľným žargónom, ale má pravdu s tou hrúbkou poteru. Dnes sú vodné podlahovky realizovateľné s 2 cm poterom a 10 mm rúrkou, čo znamená nábeh teplej podlahy do 40 minút a minimum ohrievanej vody, termostat môže brať do úvahy slnečné zisky ak je dom vhodne orientovaný.
K regulovaniu okruhov termostatmi len jediná pripomienka. Pokiaľ to tak chcete robiť treba na to vhodné termostaty, ktoré majú v sebe zabudovaný PVM systém a ten robí to, že sa prvý týždeň "učí" aké dlhé nábehy pri zakúrení a aké dlhé vychladozovanie má podlahovka. S týmito dátami potom pracuje a vykurovaciu krivku si najviac udržiava v rovine ktorú má užívateľ nastavenú. Preto by som odporúčal, keď aj niekto robí podlahovku, aby si naťahal káble od rozdeľovača do jednotlivých izieb. Je to malá investícia /tie káble/ a ani nevie kedy do budúcna to využije. A reakcia na druhý príspevok. Termostaty existujú aj bezdrátové a tak isto aj k podlahovke, len je to trošku finančne náročnejšie ako drátová verzia.
@nadro Dík za doplnenie, o tých PVM termostatoch som nevedel, zatiaľ sme montovali len obyčajné on-off a drôtové. Určite naťahať aspoň káble, či sa to zapojí alebo nie. Prípadne sa dajú potom využiť na nejakú "domovú komunikáciu", keď sa nezapoja termostaty... :-)
@nadro otázna je reálna efektivita, cena a dĺžka reakčného času, vzájomné teplotné ovplyvňovanie. prečo vzniká stále tendencia sústavy komplikovať. radšej investujem do kvalitnejších armatúr, materiálov, zdroja tepla a scentralizujem i reguláciu.
ak mám dvojbodový pohon stále to bude regulácia zapnúť/vypnúť, ktorá nepočíta s rýchlym neočakávaným nábehom ako napr.konvekčné telesá. to už by chcelo vytvoriť konštatnú minimálnu hrúbku poteru (teda anhydrid u mokrého procesu), čo veľakrát nie je a jeho hrúbka skáče (pokiaľ sa nepodsype izolácia) podľa rovinnosti dosky a niekde narastie o nejaké cm, tak aby bola dosiahnutá konečná minimálne hrúbka a kontinuálne riadený pohon. a všetko to ide do peňazí. Rodinný dom je ako jeden funkčný celok, s predpokladaným využitím ako celku. Vyladiť si to dokážem na prietokoch a k zbytku mi pomôže centrálna regulácia. Oddelená regulácia či už taká alebo onaká, má význam len v špecifických priestoroch...napr.temperovaná garáž tepelno-technicky oddelená od domu, alebo nejaká dielňa, sklad atď. kde môžem očakávať prínos.
@maros_kollar reálna efektivita je v tom že tie termostaty práve vypočítavajú tie nábehy a vychladnutia a na základe tých dlžok chladnutia a nábehov prisposobujú otváranie a zatváranie jednotlivých okruhov. V praxi to funguje tak, že pokiaľ mám na termostate nastavenú teplotu 22sutpnov a v miestnosti je 21 tak termostat má do vtedy otvorený okruh pokiaľ si v tom predchádajúcom období kedy sa "učil" a vyrátal dlžu nábehu. Vypne daný okruh skôr, aby sa teplota dobehu dostala na 22stupnov a neprekročilo ho. A potom zas opačne zapína skôr aby nevznikla diere medzi nastavenou a skutočnou teplotou.
Takže ten termostat vôbec nefunguje ako klasický termostat že zapne alebo vypne až pri dosiahnutí nastavenej teploty.
V tom je celá tá podstata veci a práve preto sa má už používať takýto typ termostatu, aby sa eliminovali prekurovania napríklad pri kombinácii s ďalšími zdrojmi tepla. /krb/
A späť k otázke na vodič k termostatom. Minimálne čo potrebujete je 3x0,8 osobne by som ale doporučil 4x0,8. Pri 4žilovm vodiči sa dá už vyskladať systém čo môže ovládať z jedného miesta všetky miestnosti.
@nadro môj osobný názor je že u rodinného domu to dokáže kvalitná centrálna regulácia efektívnejšie. ono je to celé zidealizované a podmieňuje to použitie termostatov pre každý okruh. zase by sa trebalo zaoberať typom kotla a spôsobom spolupráce s reguláciou termostatov. stochastické zisky to nedokáže predpokladať (napr.predčasné zatvorenie pri zakúrení v kachliach). a čo prechodové zóny a ich chovanie pri nestálom prietoku. systém bude trpieť pocitovými okamžitými zásahmi užívateľa. a platí že čím viac regulačných prvkov v tak malom systéme, zvyšuje riziko nestálosti sústavy. vždy mi to vychádza na ekvitermiku a reguláciou teplotou vykurovacej vody pri zachovaní konštantného prietoku. netreba tiež zabúdať na samoregulačnú schopnosť.
@maros_kollar ono ekvitermika je dobrá. Podľa nej nastaviť vykurovaciu vody pre celý systém a jemne potom korigovať teplotu v jednotlivých mistnostiach termostatmi. Veď nenadarmo sa hovorí o tom, že každý stupeň naviac zvyšuje spotrebu o 7% a to nieje zanedbateľný údaj pri dnešných cenách energii. Ja keď navrhujem kúrenia tak referenčná miestnosť alebo chodba je vždy osadená kotlovým ekvitermickým termostatom /keď je v referenčnej miestnosti krb tak potom iba vstupná chodba alebo hala/ na ktorom sa pripavuje ekvitermicky teplota kúrenárskej vody a potom sa jednotlivé okruhy doregulovávajú /ak to zákazník chce/ jednotlivými termostatmi. Ideálne je keď je konštantná teplota všade a tým pádom nemusí byť ďalšia regulácia naviac a s tým spojené aj investície, ale mnoho krát sa v domoch už uvažuje aj o krbe alebo krbovej peci, kde by sa tie teploty miešali a viac by sa prekurovalo ako kúrilo.
@dedo758 chcel by som vedieť tvoj názor:
staviam 87 m2 dom, 4 izbový, obývačka spolu s kuchyňou . bude tam vodná podlahovka s elektrokotlom. tepelné straty sú 4 kw. obývačka je presklená a orientovaná na JZ. plánujem v nej klimatizáviu 3,5 kw s ktorou by som chcel v zime kúriť.
a teraz k téme. hlavný termostat mám navrhnutý na chodbičke pri obývačke. len prí kúrení klímou sa obávam, že mi podlahovka vypne v celom dome. chcel by som dať potom termostaty aj do iziem, alebo aspoň do detskej izby. no bolo mi povedané, že izbové termostaty otvárajú-zatvárajú ventile, ale hlavný termostat riadi kotol. a po zahriati obývačky, by mi vypol kotol a termostaty sú tým pádom zbytočné.
poprosil by som o odbornejšie vyjadrenie. Ďakujem
Plus-mínus 6 miestností, 6 okruhov... Termostat na okruh(y), keď už, tak práve do tej obývačky-kuchyne, aby keď zapneš klímu, nekúrila v tej miestnosti aj podlahovka a hlavný kotlový termostat dať potom do niektorej z izieb, aby kotol dokúril ten zvyšok... Nábeh a dobeh podlahovky je celkom dlhý, takže o nejakej presnej regulácii by som nehovoril, ani sa to veľmi neodporúča, maximálne tak do miestností, ktoré nebývajú trvalo obývané (hosťovská, a pod...)
A prečo sa to bude kombinovať s klímou? Či v lete kvôli chladeniu?
@dufus6