Zdravím,
v dome mám mať rekuperáciu a tiež interierové tepelné čerpadlo na ohrev TUV.
Napadlo mi, skombinovať oba systémy tak, aby sa využil ich maximálny potenciál vzhľadom na okolité podmieky.
V lete by vzduch prechádzal pred rekuperáciou cez tepelné čerpadlo, ktoré by ho schladilo. Naopak, v zime, keď je tento prístup nežiadúci, by sa klapky prepli do opačnej polohy a cez tepelné čerpadlo by prechádzal zrekuperovaný odpadový vzduch. Keďže aj v prípade mrazov ohrieva rekuperácia prívodný vzduch na cca 7°, v interiéri je ~22°, tieto teploty sa spriemerujú a odpadový vzduch má stále okolo 14°. To by malo byť stále dosť na odobranie tepla a ohrev teplej vody.
Čo na to vravíte? Nejaké postrehy?
Vďaka za nápady!
@romciiik Keďže rekuperácia ohrieva privádzaný vzduch tým odvádzaním už v ňom nezostáva energia aby ti ešte aj ohrieval vodu a na druhej strane načo by si to robil keď boiler si to teplo čo potrebuje zoberie z interiéru ktorý vykuruješ mimochodom ak vykuruješ elektrinou to si si mohol rovno kúpiť elektrický boiler. V lete to isté nie je jedno čo ti boiler odoberá teplo priamo zo vzduchu čo je v interiéri alebo zo vzduchu čo sa do interiéru chystá. Ak chceš lacno chladiť kúp si klímu a ak kúriš elektrikou kúp si radšej kolektory na ohrev TUV ako to to TC.
@jan45 Nehospodarny? Mozete to rozviest? V lete funguje ako klima, takze okrem toho, ze setri na ohreve TUV, tak setri aj na klimatizacii, takze je to nie len 3x lacnejsie, ako ohrev elektrikou, ale povedal by som, ze je ta voda dokonca zadarmo, kedze bojler usetril aj na klimatizacii. V zime je to samozrejme ina pesnicka a tam zalezi od zdroja tepla pre UK. Ale ak sa kuri cimkolvek efektivnejsim, ako je spalovanie el. prudu, tak to stale dava zmysel.
@romciiik Napajat to na rekuperaciu by teoreticky mohlo byt zaujimave, ale iba v zime. V lete by som to nechal tak, ako je to navrhnute, aby to chladilo priamo interier.
V zime ma odpadovy vzduch z rekuperacie cca 5°C, ale co je podstatnejsie, tak ma 100% vlhkost a teda bojler by dokazal fungovat s maximalnou efektivitou. Ale aj napriek tomu to ma par zadrhelov. Ta vysoka vlhkost je velka vyhoda, ale zase je tam asi o 20°C nizsia teplota, ako v pripade interieroveho vzduchu, cize COP by slo dost podstatne nadol.
Dalsia vec je, ze si neviem predstavit, ako to skombinovat, aby to dokopy fungovalo. Oba pristroje maju svoj ventilator, cize pri ohreve vody by isla rekuperacia do znacneho podtlaku, co nie je zrovna dobre. Rovnako tak ten bojler nepojde cely cas.
Mam aj ariston nuos a aj rekuperaciu. Dokonca som isty cas uvazoval, ako tieto 2 zariadenia skombinovat, podobne ako ty, ale nakoniec som vsetky navrhy zmietol zo stola.
@jan45 TČ je prevodník a tak by som ho aj rád plánoval využiť - v lete odoberať teplotu z interiéru a v zime z odpadového vzduchu. Pôvodný plán bol iba v lete ním chladiť dom a v zime používať ako elektrokotol.
@martosko Sú tam dva režimy. V lete (pri prehriatí) chladí dom a v zime využíva vzduch, ktorý má ešte dostatok energie ktorú vie TČ na TUV zužitkovať. Podla výpočtov by malo ochladzovať prechádzajúci vzduch cca o 10°C. To je stále ok.
@supiiik V lete by som to tiež rád napájal na rekuperáciu z dôvodu lepšej distribúcie chladu. Netočilo by sa to len vrámci jednej miestnosti. To že by COP šlo v zime dolu je jasné, ale stále by bolo vyššie ako pri priamom elektroohreve.
Medzičasom som rozkreslil do systému spätné klapky tak, aby bolo jedno, či jedno alebo druhé zariadenie beží, resp. v akom režime, proste aby fungovali prepady.
Dalo by sa zmerať rozdiel teploty vzduchu na vstupe/výstupe na Ariston Nuos? Výpočtom mi to vyšlo na cca 10°C, ale neviem nakoľko je to správne. Zároveň je to asi dosť variabilné podla vlhkostí.
Vďaka
@supiiik ale ak ma niekto iny zdroj tepla, tak ho vyrobi lacnejsie tym zdrojom, ako interietovym tv, cize to je neefektivne.
@romciiik imho za tie teoreticke prinosy ta namaha nestoji. K tomu potrebny prietok tc bude iny ako rekuperacie a nizsia teplota vzduch z rekuperacie znizi cop a mozno sposobi namrzanie.
@romciiik Je to 125mm, ale da sa dam dat aj 155mm, je to taky dvojity limec.
Rozdiel teplot vzduchu odmerany nemam, nuos zobrazuje len vyparovaciu teplotu a aj to len priamo nameranu na vyparniku a ta je u mna o cca 20°C nizsia ako nasavany vzduch
@majkoj Mojim jediným zdrojom tepla je elektrina, takže použiť prebytkové teplo v lete a odpadové teplo vydýchaného vzduchu je asi to najoptimálnejšie čo sa v danej situácií dá spraviť.
Rozhodne súhlasím, že prínos je zatiaľ iba teoretický a vyzerá to tak, že nikto to tu nemá reálne takto odskúšané. Návratnosť by mala byť oproti elektrokotlu ~4-5 rokov, čo je relatívne ok.
Čo sa týka rozdielov prietokov, tie sú riešiteľné spätnými klapkami - viď. príloha k tomuto príspevku.
K namŕzaniu by nikdy nemalo dochádzať. V zimnom režime (odoberanie tepla z odpadového vzduchu) nepôjde do TČ (na ohrev TUV) asi nikdy pod 13-14°C. Vzhľadom na to, že toto TČ môže podla špecifikácie dostávať na vstup až -7°C, je táto teplota rozhodne dostatočná. COP bude určite nižšie ako keby sa odoberalo teplo z 30°C interiéru v lete, ale stále by to malo byť omnoho lepšie ako elektrokotol.
@majkoj Popravde, kým neodmeriam, nebudem to vedieť. Pri tomto type TČ by som od boku strelil -10°C. Ak má niekto možnosť odmerať to skôr ako ja, budem iba rád! Teoreticky by malo TČ technicky fungovať (vzhľadom na chladivo), kým je na výstupe viac ako -26,3°C. Pravdaže, COP bude v tom čase veľmi nízke. Technicky prípustná hodnota na vstupe je podla výrobcu -7°C.
Každopádne, vzhľadom na navrhované riešenie, nenapadá mi situácia, kedy by k niečomu takému mohlo dôjsť. Teplotu z jednoduchej malej rekuperačnej jednotky som minulú zimu meral a zodpovedala približne 13-14°C. To je cca o 20°C viac, ako vyžaduje výrobca TČ.
@romciiik nuz bud si meral zle, alebo ti rekuperacia nefunguje spravne. Pri 0C vstupe do rekuperacie by von mala ist teplota 2 - 3C. Ten bojler sa ludom kazi aj za beznych podmienok :). IMHO co do toho vrazis na potrubi , klapkach, nebodaj pohonoch ci elektronike, neusetris pocas zivotnosti.
@majkoj Ak mi niečo neušlo, pri protiprúdovej rekuperácií je v ideálnom prípade možné získať na výstupoch maximálne tak priemernú teplotu vstupov. Neviem si predstaviť, ako by mohlo byť technicky možné odovzdať cez jednoduchý výmenník (bez TČ a pod.) viac tepla. Akým fyzikálnym princípom by sa malo takmer všetko teplo odovzdať čerstvému vzduchu? Asi sme sa iba nepochopili :)
Pripájam nákres s odmeraným teplotami práve teraz. Merané na výduchoch v miestnosti a vonku na jednoduchej rekuperácií HR100RS. Namerané teploty treba brať s rezervou - boli merané obyčajným bežným teplomerom, ale nepresnosti nebudú zásadné.
Zároveň pripomínam, že vstup do výmenníka rekuperácie nie je asi nikdy 0°C kvôli predohrevu ktorý zabezpečí aj tak vždy vyššiu teplotu.
@majkoj Vďaka za dokopanie k lepšiemu preštudovaniu rekuperácií ;)
Merania zodpovedajú malej, lacnej, neúčinnej rekuperačke ktorú mám k dispozícií.
@winter46 Vďaka, preštudujem.