Zdravím,
chcem sa opýtať do akej miery sa dá ísť s DIY riešením riadenia osvetlenia a pritom prejsť revíziou elektroinštalácie (každých 5 rokov).
Nahrubo by som to rozdelil na 3 možnosti:
1. 0% DIY - celú inštaláciu robí firma, používa HW na to určený, prepoje v rozvodnej skrini robí tiež
2. 50% DIY - všetok použitý HW je na to určený (teda PLC-like - Loxone, TapHome, Logo,...príp. zariadenia typu Sonoff), prepoje medzi PLC a svorkami svetiel/nástenných výpínačov v rozvodnej skrini urobený vlastnými silami
3. 100% DIY - použité HW moduly typu ESP32 DevKit, Arduino, RaspPi,... + moduly na detekciu stavu vypínačov a riadenie svetiel, prepoje medzi modulmi a svorkami svetiel/nástenných výpínačov v rozvodnej skrini urobený vlastnými silami, všetko funguje na napätie do 50V DC, jediný kontakt s 230V sú napájacie zdroje
Schválne som neuvádzal softvér/konfiguráciu/programovanie, predpokladám že revíznemu technikovi je jedno či som to programoval ja alebo firma pri ktorejkoľvek z týchto 3 možností.
Ak by som sa opýtal inak, tak otázka vlastne znie, do akej miery sa pri revízii skúmajú obvody malého napätia. Ak v rozvodnej skrini revízny technik uvidí napájaci zdroj na 24V, tak zaujíma ho aj čo je na tých 24V napojené (či je to certifikované PLC alebo arduino z číny), kde a aké vodiče sú použité k svetlám (ak svetlá sú tiež na malé napätie, napr. MR16 12V bodovky)/LED pásom a pod.?
@coroner26 Revízny technik nerieši, kto ti robí elektroinštaláciu. Na novú inštaláciu musíš mat projekt, v ktorom je určené napájacie napätie, dimenzia a vedenie vodičov a istenie. Revízny technik nebude riešiť značku HV, ale môže ti skonštatovať, že tak alebo hentak by to bolo kompatibilnejsie. Ešte raz… Všetky komponenty elektroinštalácie ti musí navrhnúť projektant. Kto ti robil zapojenie nerieši. Ale ak nebude dačo vyhovovať, sa nečuduj, ak ti nedá reviznu správu.
Ak si elektrotechnik s osvedčením, smelo do toho. Ak nie, tak je bezpečnejšie to nechať niekomu, kto má skúsenosti a prax.
@coroner26 revízny technik kontroluje zhodu s normami, vyhlaskami/zákonmi a projektom. Čiže ak idete robiť povedzme TapHome a z jeho zdroja napájať aj svetlá (odporúčam teda aspoň ten 100W zdroj) tak na výstupe transformátora je to 24V DC čo je bezpečné napätie. Takže keď vám projektant navrhne elektroinštaláciu nech navrhne jeden vývod pre Smart. No a čo už je za trafakom je bezpečné napätie a ako také to je vyhradené technické zariadenie triedy C. Na 24V nepotrebujete žiadne osvedčenia (to by potom musel revidovať aj dátovú sieť s PoE).
Len neviem či sa vám to tak podarí spraviť, a aký je presne váš plán. A k vašej otázke, Raspberry PI sa napája napr nabíjačkou k mobilu. Tá je certifikovaná, ale revidovala by som ju ako spotrebič a nie ako elektrické zariadenie. To čo je na druhej strane (Raspberry) by som nekontroloval vôbec.
Takže ak vám ide len o zapojenie a konfiguráciu 24V kľudne môžte lebo je to bezpečné napätie a nie je to ani VTZ (teda je ale trieda C na ktorú nepotrebujete ani osvedčenie). Treba sa ale zamyslieť ako to budete robiť.
Pri riešení B, píšete že vlastnými silami budete robiť pripojenie svoriek vypinacov a systému atď. Ak to bude 230V samozrejme toto je predmetom revízie. Každopádne po dokončení potrebujete k východiskovej revízií prehlásenie o vlastnej zodpovednosti osoby vykonávajúcej montáž VTZ, táto samozrejme musí mať osvedčenie. Takže odporúčam riešenie D 🙂 silovu elektriku spraví firma a Smart aj s programovaním si spravíte sám pričom použijete max. podomietkovy modul (aj keď ten spina 230V, ale je pripojený na 24V zbernicu a funguje defacto ako vypínač ale tam by sa dalo prižmúriť oko - je to ako keď si sám vymeníte poškodený vypínač a to si tiež 90% sikovnejsich ľudí robí samo, ako aj montuje stropné svetlá)
@ronnan78 revízak v zmysle normy STN 33 2000-6:2018 čl. 6.4.4.4 rieši aj kto inštaláciu zhotoví. Tento článok hovorí o tom, že k novej inštalácii musí dodať osoba zodpovedná za montáž prehlásenie o vlastnej zodpovednosti, ktoré je podkladom k vypracovaniu východiskovej OPaOS (teda revízie).
@neutrino znamená to teda, že pokial firma stavia dom, tak eleinstalaciu ( sekanie, drazkovanie, osadzanie krabíc, ťahanie káblov ) môže robiť iba elektrikár?
@ronnan78 to elektrikár robiť nemusí, ale zapájanie rozvádzača, dimenzované káblov, atď musí samozrejme robiť elektrikár, ale vo vašom príspevku píšete že revizakovi je jedno kto robí elektroinštaláciu. Pre mňa drazkovanie a osádzanie krabíc nie je elektroinštalácia ale je to len príprava elektroinstalacie.
Na priloženom obrázku je ako vyzerá jedna z 5tich rozvodných skríň (tá najmenej osadená), ktoré sú umiestnené na rôznych miestach v dome (jedna rozvodná skriňa na 2-3 izby). Každý vypínač, každé svetlo/LED pás a každý pohybový senzor je vyvedený na svorku (zo spodu). Zvrchu je to momentálne poprepájané natvrdo, tak aby to fungovalo ako klasická elektroinštalácia. Všetko je to momentálne na 230V a vodiče boli dimenzované podľa toho (teda klasické CYKY 1.5 na svetlá). Na to je urobená revízia.
Ten zdroj na LED pás som tam dával sám, keď sa prepne vypínač, zapne sa zdroj, zapne sa 24V LED pás. Všetky LED pásy a zdroje som si zapájal až neskôr sám, keď sme už bývali, elektrikár len pre ne naťahal káble. Myslím, že podtiaľ by s tým revízak nemal mať problém pri najbližšej revízii, nie?
Kam by som sa ale chcel dostať je, že by sa horné prepoje odstránili a napojilo by sa to na malonapäťové riadenie. Teda nástenné vypínače by spínali nie 230V AC ale napr. 24V DC, bodovky by sa tiež vymenili za napr. tie MR16 12V alebo také, čo majú prúdový zdroj samostatne (čo by umožnilo riadene stmievania pomocou prúdových zdrojov ako napr. LDD-300H).
Moja otázka teda je, do akej miery si to môžem prerobiť sám, tak aby s tým revízak pri najbližšej revízii nemal problém.
Z hľadiska revízie je to jedno, lebo som nekvalifikovaná osoba, ale istého času som mal spravený §21, ale prešiel som na programovanie, takže elektrike sa venujem len ako hobby. Tú celú malonapäťovú časť by som zvládol zapojiť a naprogramovať sám (či už možnosťou 2 alebo 3). To ale po prvé vyžaduje zásah do existujúcej elektroinštalácie (odpojenie prepojov a fázových vodičov zo svoriek vypínačov v rozvodnej skrini) a po druhé pridanie ďalších zdrojov, celej tej malonapäťovej časti do rozvodnej skrine a napojenie na svorky.
Ide mi o to, aby som si toho spravil čo najviac sám a aby aj revízak bol spokojný. Alebo žeby pomohlo keby som si opäť spravil §21? 🙂
@coroner26 par. 21 je z tohto pohľadu zbytočný lebo aj tak nemôžete robiť nič samostatne. Každopádne pri el. inštalácii ide o niekoľko vecí, ale hneď na začiatku poviem že je veľa instalacnych firiem čo inštalujú takéto riadenie a nemajú vyhlášku. Takže som toho názoru že ak budete vedieť dodať reviznemu technikovi dokumentáciu k zapojeniu, popis a nezasiahnete do istenia a dimenzovania ochranných prístrojov a takisto káblov, a rozumiete tomu nemal by byť problém vydať právoplatnu revíziu. Aj svetlá si väčšina ľudí montuje doma sama....
Každopádne ak chcete prerobiť ovládanie 230V AC na 24V DC z tlačidiel máte tak nachystaný kabeláž? Predpokladám že hviezdu na jednotlivé okruhy máte, ale máte aj signalizacne (ovládacie) káble do každého vypínača, alebo aspoň nejakú smart home zbernicu na tlačidlá? Ak áno tak je to v pohode to prerobiť tak ako popisujete, a osobne by som takéto zariadenie nemal problém revidovať.
Do 6tej rozvodnej skrine, v ktorej sú všetky ističe a prúdové chrániče sa zasahovať určite nechystám. Vďaka za spomenutie dokumentácie, popravde som sa chystal to revíznemu technikovi všetko vysvetľovať iba ústne, ale mať k tomu aj niečo nakreslené určite pomôže.
K vypínačom mám okrem klasického cyky potiahnutý aj jeden CAT5 kábel, ale zatiaľ chcem využiť len ten cyky. Na krátke vzdialenosti, ktoré medzi vypínačmi a rozvodnými skriňami mám, by myslím nemal byť problém spoľahlivo detekovať stav zapnuté/vypnuté pri použití 24V. Vypínače sa tiež nechystám meniť za tlačidlá a určite nie za tie sklenené dotykové. Vyzerá to síce pekne, ale mne príde mechanický prepínač praktickejší. Ak by som to menil za dotykové/tlačidlové ovládanie, tak to tam už radšej zavesím tablet, ktorý by vedel slúžiť na viac vecí, nie len na zapínanie svetiel.
Jednotlivé rozvodné skrine mám jednak prepojené jedným ethernetovým káblom (ako zbernica) a taktiež do hviezdy (jedna z 5tich rozvodných skríň je hlavná a z ostatých 4och vedie ethernetový kábel do hlavnej).
@coroner26 no revízak to musí overiť voči niečomu a nie len voči odbornému výkladu 🙂. Ak ale chcete vypínače tak to je síce OK ale keď na to máte použité CYKY máte to spravené tak že od vypínača ide cyky do rozvádzača a z rozvádzača ide priamo na svetlo? Lebo štandardne sa svetlo tak nerobí. Bežne je že do vypínača ide jeden kábel z istica a jeden zo svetla a len sa preruší fáza (alebo máte kábel CYKY-J 5x1,5 a dve žily sa použijú na ovládanie?). To by ale systém ale nemal šancu zistiť či je vypínač zapnutý alebo rozopnuty. Takisto si myslím že je lepšie tlačidlo ako vypínač lebo ak použijete aj ovládanie mobilom a svetlo mobil resp. automatika vypne, vypínač zostane samozrejme v pôvodnej polohe. Mňa osobne strašne rozčuľuje keď je vypínač hore a svetlo vypnuté 😄, a takisto ak tam necháte vypínač musíte riešiť priority. Teda ak je vypínač zapnutý svetlo svieti, ak nie je detekovany pohyb a je po 22:00 bude mať vypínač nižšiu prioritu. Následne, ale keď budete chcieť zapnúť svetlo bude treba vypínač najprv vypnúť a následne znova zapnúť. Z toho by ma bolela hlava 😄. V Smart ovládaní sú tlačidlá štandard. Kľudne môžte mať normálne pruzinkove a nie tie Smart a sklenené.
Ja som sebe inštaloval krabicove moduly a na vstupy som pripojil klasické Legrand tlačidlá a následne po zbernici som ich priviedol do systému. Prípadne realizujeme aj nejaké wireless.
Áno, je to urobené inak ako bežne, z vypínača ide cyky do rozvádzača a zo svetla ide tiež cyky do rozvádzača (takisto pohybový senzor, ktorý je v každej izbe je vyvedený do rozvádzača). A v rozvádzači sú potom svorky vypínačov prepojené so svorkami svetiel tak, aby to fungovalo ako pri klasickej elektroinštalácii (na obrázku ktorý som dával vyššie trochu vidno tie mostíky na hornej strane svoriek).
S tými polohami vypínačov je to pravda, že ak sa svetlo zapne inak ako vypínačom, tak poloha nebude sedieť so stavom svetla. V podstate sa to stáva aj bežne pri zapojeniach typu schodiskový vypínač (v 4och izbách mám také zapojenie, kedže sa do izby dá vôjsť dvomi dverami). V rodičovskom dome som v podstate to, čo chcem robiť teraz v novom, mal spravené na skúšku v kúpeľni a tam mi náhodná poloha vypínača nejak extra nevadila. Uvidíme, vylepšovať sa dá stále.
Čo sa týka vášho popisu pri tej priorite...nefungovalo by to tak, že zapnutie vypínača = zapnutie svetla a vypnutie vypínača = vypnutie svetla. Mňa aktuálny stav vypínača, či je zapnutý alebo vypnutý, ani veľmi nezaujíma. Zaujíma ma len zmena jeho stavu a aktuálny stav svetla. Ak svetlo bolo vypnuté a nastane zmena stavu vypínača (je jedno či sa vypínač zapol alebo vypol), tak sa svetlo zapne. Ak svetlo bolo zapnuté a nastane zmena stavu vypínača, tak sa svetlo vypne. Čize vo všeobecnosti platí, že zmena stavu vypínača = zmena stavu svetla.
Mal som to tak naprogramované v tej kúpeľni, ak sa zistil pohyb a vo WC bola tma, tak sa automaticky zaplo LED osvetlenie na nízky výkon (v noci to stačilo ako orientačné svetlo). Ak sa prepol vypínač, tak sa LED zaplo na plný výkon. Svetlo sa potom vyplo buď automaticky po nejakom čase alebo prepnutím vypínača.
Ak vás napadajú iné scenáre, kde vypínače by boli problematické na používanie, tak kľudne napíšte. Jeden ktorý ma napadá je, že vypínače sa nedajú použiť na stmievanie, kdežto u niektorých tlačidiel sa to dá dlhším podržaním tlačidla. V mojom prípade to ale budem riešiť len cez mobil/tablet a svetelné scenáre.
@coroner26 no však a to je celý problém... Ako systém napr. TapHome bude vedieť aký je stav (či svetlo svieti alebo nesvieti). Ja by som to tak nerobil, lebo zopnuté relé môže znamenať aj vypnutý aj zapnutý (viď. schodiskový vypínač) a takisto nebude systém vedieť aký bol predošlý stav keď bude ak je bypasovaný z iného vypínača... Takže to že ja vypínač vypnem (tzn. DO modul rozopne relé) vôbec nie je jasné čo sa stane. Preto ja používam vždy tlačidlá pri smart home. No a nemusia to byť tie dizajnové ale napr. klasické legrand valena.
Čo sa týka modulov tak používam klasické TapHome 4UI2DO (do krabice na zbernicu - https://taphome.com/sk/4ui2do ), alebo keď robím wireless implementáciu tak používam Smart Moduly of FIBARO (https://smarterhome.sk/sk/zwave-bezdr...). To vložím do inštalačnej krabice a samozrejme nakonfigurujem ako je potrebné. Takisto majú RGBW, tie ale potrebujú 24V zdroj, alebo super vec je aj smart implant, ktorý je veľký ako nechet na palci.
TapHome som zatiaľ neprogramoval, takže neviem aké sú možnosti, ale možno sa nerozumieme kvôli rozdielnosti programovania logiky napr. u TapHome vs. Arduino/RaspPi. Podľa toho čo píšete by použitie vypínačov s TapHome bolo prinajmenšom komplikované.
Ale skúsim vysvetliť ako by to fungovalo pri použití napr. mikrokontrolérov (ako napr. ATmega328 v Arduinu, ale to isté by platilo aj pre SoC ako napr. RaspPi). Na priloženom obrázku je principiálne znázornené jednoduché zapojenie s dvoma vypínačmi, pohybovým senzorom a svetlom.
Vypínače sú pripojené na vstupy mikrokontroléra a relé, ktoré ovláda svetlo je ovládané jedným z výstupov mikrokontroléra.
Po zapnutí mikrokontroléra sa načítajú stavy vypínačov (S1 vypnutý, S2 zapnutý) a svetlo by bolo vypnuté, to by bol východiskový stav. Ak by nastala zmena stavu niektorého z vypínačov alebo by sa pohybový senzor zapol, tak mikrokontrolér vie, že svetlo je vypnuté, takže by ho zaplo. Ďalším prepnutím niektorého z vypínačov, alebo vypnutím pohybového senzora by sa svetlo vyplo (keďže mikrokontrolér vie, že svetlo je zapnuté).
A len naokraj, takáto logika je ešte celkom jednoduchá a nie je nejak zložité napísať kód pre mikrokontrolér (teda ak viete programovať). Zložitejšie scenáre kde vstupom nie sú len vypínače a pohybové senzory v danej izbe, ale napr. aj čas, úroveň vnútorného/vonkajšieho osvetlenia a pod., tak vtedy sa to začína komplikovať. Tam je potom vhodnejšie to programovať cez napr. stavové stroje (finite state machines) kde sú presne definované stavy (zapnuté svetlo, vypnuté svetlo, je deň, je noc) a prechody medzi nimi (prepnutie vypínača, zníženie/zvýšenie osvetlenia v miestnosti, zaznamenaný pohyb). Existujú aj generátory kódu kde z nakresleného stavového diagramu sa vygeneruje napr. C++ kód (vhodný napr. pre Arduino).
Inak ten TapHome celkovo vyzerá dobre, jediná vec, ktorá mi vadí je, že to nepredávaju hocikomu. Keď som sa ich pýtal, či si môžem u nich zakúpiť produkty, tak napísali, že áno, ale musím si k tomu kúpiť aj ich podporu za 1000€. Ak by to normálne predávali, mali dobrú dokumentáciu/videonávody ako to programovať (ako má napr. Siemens Logo) a podpora by sa dala kúpiť extra, tak by som o tom uvažoval oveľa viac. Stále otravovať niekoho, že potrebujem zmeniť to či ono sa mi veľmi nechce, hlavne keď celý tento projekt je skôr vecou hobby.
Inak by ma zaujímalo, keď robíte smart inštalácie, aké najčastejšie scenáre programujete zákazníkom? Predpokladám, že ľudia si to nedávajú len preto, aby mohli svetlo zapínať/vypínať tlačidlom na stene a cez mobil.
@coroner26 No tak ono TapHome to nie je úplne programovanie skôr je to konfigurácia na základe preddefinovaných modulových blokov (Smart Rule). Preto je problematické urobiť toto s vypínačmi. Každopádne na obrázku nie je schodiskový vypínač 🙂. Toto by sa dalo aj cez podmienky v TapHome nakonfigurovať, avšak ani na vašom obrázku zo svetla nie je vstup do systému, takže systém nevie že svieti a je to len o kalibrácii systému. V TapHome je možnosť definovať jednouchý skript, avšak to je len sekvencia rôznych vzorcov. Nič zložité. Ako som spomínal TapHome sa konfiguruje a je pre koncových užívateľov a nie pre programátorov 🙂, aj keď tí čo ho nasadzujú musia čo to vedieť a koncový užívateľ by nemal do konfigurácie zasahovať. Samozrejme dá sa dohodnúť kam môže a kam nemôže pre garanciu funkčnosti systému. Čo as týka priamo programovania tak z pohľadu integrácie má svoje API a takisto sa dá využiť aj integrácia napr. niektorých zigbee vecí cez MQTT, kde server beží priamo na Raspberry. Čo sa raspberry týka tak tam som sa hral s OpenHAB, avšak ten je už dosť rozsiahly čo sa týka programovania a pre bežné potreby používateľa, ktorý nechce zakaždým volať inštalatéra je to celkom náročné.
Čo sa týka nasadzovania TapHome tak predaj funguje tak, že všetko riešite cez inštalačných partnerov aj nákup HW, podporu, garanciu proste všetko.
Čo sa týka toho čo je najbežnejšie na smart home čo robím tak hlavne ovládanie žalúzií a ochrana pred vetrom, kúrenie/chladenie v závislosti od parametrov ako je vonkajšie teplota, intenzita UV atď., automatická závlaha, prístup do objektu, osvetlenie (zhášanie / svietenie na základe prítomnosti a dennej/nočnej hodiny), záhradné osvetlenie atď. Všetko so všetkým proste reaguje. Najčastejšie je to však kúrenie a svietenie od rôznych parametrov či už cez hysterézny regulátor, alebo PID.
Inak keď tak pozerám vaše schémy tak máte určite vedomosti hlbšie ako je len paragraf 21 🙂 aj podľa fotiek verím že u vás bude revízák mať radosť z vykonávania tej činnosti 🙂.
@coroner26 Ak chceš použiť klasické vypínače namiesto tlačidiel, každý vypínač bude musieť byt pripojený na samostatný vstup a vyhodnocovať jeho nabeznú a zostupnu hranu impulzu pri zopnutí/rozopnuti (tlačidlo ti ten impulz generuje hardwarovo automaticky po pustení sa rozopne). Pre východ, západ slnka, pripadne stav súmrakového snímača, pohyb a pod. je to identické, ako pri vypínači, Napríklad súmrak: budeš mat 3 premenné (začiatok, koniec súmraku a jeho trvanie). Pri zopnutí sumr. snímača vygeneruješ impulz na nábežnú hranu, ktorou zapneš svetlo, počas noci používaš vstup do ktorého je pripojený súmr. snímač ako podmienku pre udalosti, ktoré sa majú aktivovať iba počas súmraku, na svitaní vygeneruješ impulz zo zostupnou hranou sumr. snimaca (nasimuluješ zopnutie vypínača) a vypnes jeden, alebo viac svetelnych, alebo inych okruhov. Ked pouzijes vyp. č.1 - musíš detekovat nabeznu aj zostupnu hranu, Pretože ak budes detekovat iba zopnutie vypinaca a niekto zapne/ vypne svetlo z ineho ovladacieho miesta, budes musiet svoj vypinac vypnut a zase zapnut, aby si zapol/vypol svetlo.
sumarizácia 🙂 :
vyp. c.1 - kazdy pripojit na samostany vstup ->musis vygenerovat impulz pri zapnuti aj vypnuti
vyp. c.6 - kazdy pripojit na 2 samostane vstupy ->musis vygenerovat impulz pri zapnuti jedneho, alebo druheho kontaktu na vypinaci
Tlačitko - môžeš pripojiť viac ovládacích miest na jeden vstup.
Takze si mozes vybrat s viacerych variant (viac/menej kabelaze, viac/menej programovania, viac/menej digitálnych vstupov)
@neutrino: Na obrázku môžu kľudne tie spínače fungovať ako schodiskový spínač. Je to len vec toho, ako sa naprogramuje mikrokontrolér. Mikrokontrolér tiež rozhoduje, či je relé zapnuté alebo vypnuté a preto aj vie (stav výstupu je uložený v nejakej premennej, príp. sa dá načítať z nejakého registra mikrokontroléra), či je svetlo zapnuté alebo nie. Ako keby sme to brali doslova, tak áno, máte pravdu, mikrokontrolér nevie, či svetlo skutočne svieti. Ale je predpoklad, že ak daný výstup mikrokontroléra je aktívný, tak je relé zopnuté a teda svetlo svieti. Ak sa pokazí relé alebo "vyhorí" žiarovka, tak samozrejme o tom mikrokontrolér vedieť nebude, ale takéto hardvérove problémy predpokladám nevie detekovať ani TapHome. Na takúto detekciu by sa napr. do obvodu žiarovky musel zapojiť prúdový senzor, ktorého výstup by bol pripojený na vstup mikrokontroléra, teda by to fungovalo ako spätná väzba. Ak by mikrokontrolér zapol svetlo, tak potom by ešte načítal stav prúdového senzora aby zistil, či prúd skutočne "tečie" (i keď ani toto nie je 100% zárukou, že svetlo svieti). Ale až takto sa systém vyšperkovať nechystám. Ak by sa jednalo o nejaké prečerpávanie vody, alebo niečo iné, čo môže spôsobiť haváriu, tak tam by spätná väzba mala určite väčší význam.
API a MQTT sú veci, ktoré ma na TapHome zaujali, keďže práve MQTT budem používať na komunikáciu medzi mikrokontrolérmi (v každom rozvádzači jeden mikrokontrolér) a hlavným serverom, ktorý bude obsahovať všetkú logiku/rules ovládania (pravdepodobne naprogramované ako windows service kde budú bežať stavové stroje definujúce samotnú logiku ovládania). Čiže v najjednoduchšom prípade zapnutia svetla to bude fungovať v podstate tak, že ak mikrokontrolér zistí, že sa prepol vypínač, tak vyšle o tom MQTT správu (publish), na ktorú bude prihláseny k odberu (subcribed) ten windows service, ktorý na základe naprogramovanej logiky/stavového stroja (v tomto prípade niečo ako: ak 'VYP1' prepnutý potom (ak SV1 nesvieti potom SV1 zapni inak SV1 vypni)) vyšle MQTT správu so žiadosťou o zapnutie konkrétneho svetla. Na túto správu bude subscribnutý mikrokontrolér (môže to byť ten istý, ktorý zistil prepnutie vypínača, alebo ktorýkoľvek iný), ktorý na základe prijatej MQTT správy aktivuje jeden zo svojich výstupov, čím sa zapne relé, čím sa zapne svetlo.
Samotný mikrokontrolér teda viacmenej len "hlási" zmeny na vstupoch (zmena stavu vypínačov, zmena úrovne osvetlenia, detekovaný pohyb,...) posielaním MQTT správ a tiež aktivuje/deaktivuje výstupy na základe prijatých MQTT správ. A to som dúfal, že na takéto jednoduché hlásenie vstupov a aktiváciu/deaktiváciu výstupov (či už cez MQTT alebo API) by som namiesto mikrokontroléra použil TapHome.
Inak práve OpenHAB som používal pri tom ovládaní svetla v kúpeľni a principiálne to fungovalo cez MQTT tak, ako som popísal vyššie (OpenHAB plnil funkciu toho windows servisu). Keď som ale chcel naprogramovať pravidlá pre niečo zložitejšie (bolo to ovládanie 2 stmievaných LED pásov cez 2 vypínače, 2 pohybové senzory, senzora osvetlenia a času), tak mi tie pravidlá/rules v OpenHABe začali pripadať dosť neprehľadné. Vtedy som sa rozhodol opustiť OpenHAB, jeho hlavné výhody - integrácia s mnohými zariadeniami a ovládanie cez web neviem využiť, keďže mám akurát externé Somfy žalúzie, ktoré viem ovládať cez API a web rozhranie som si chcel naprogramovať aj tak sám v rámci vlastného vzdelávania.
Na riadenie kúrenia, ale pomocou fuzzy logiky, som sa niekedy chcel pozrieť, ale keďže tepelné čerpadlo, ktoré momentálne mám sa nedá ovládať inak ako vstavanými tlačidlami cez menu (aspoň teda nie nejakým oficiálnym hárdverom), tak som to zatiaľ nechal tak.
A ak sa môžem opýtať, aký konkrétny senzor používate na ochranu žalúzii pred vetrom a pri akej rýchlosti vetra ich obyčajne vyťahujete hore? Ja ich vyťahujem pri rýchlosti okolo 6m/s, teda neviem presne, viacmenej ich vyťahujem keď s nimi už hlasne narába, podľa odsledovaných predpovedí je to okolo tej 6tky. Keďže nemám senzor, tak zatiaľ ovládam len cez appku/diaľkové. Dá sa dokúpiť originál veterný senzor od Somfy, ale ten zjavne meria len rýchlosť a nie smer vetra a ja by som chcel vyťahovať aj podľa toho odkiaľ fúka. Napr. na severe nemám žiadne žalúzie, tak zbytočne vyťahovať keď fúka zo severu.
@marelektro S tými nábežnými a zostupnými hranami, so samostatnými vstupmi pre každý výpínač a s rôznymi typmi vypínačov máš samozrejme pravdu.
Čo sa týka detekcie súmraku, tam by som skôr použil svetelný senzor, napr. MAX44009 s I2C zbernicou, kde sa jednoduchým výpočtom z hodnôt senzora dá získať priamo hodnota osvetlenia v luxoch. Tá hodnota sa potom dá použiť rôzne, napr. ako si písal na zapnutie a vypnutie svetiel pri súmraku a svitaní, ale napr. aj na stiahnutie/natočenie žalúzii keď slnko svieti príliš intenzívne.
Aj vzhľadom na počet vstupov/výstupov, ktoré budem na všetky vypínače/svetlá potrebovať sa skôr prikláňam k použitiu všeobecného mikrokontroléra/RaspPi kde vstupy/výstupy sú pomerne lacné (aj keď pripočítam cenu vstupných/výstupných modulov) a kde mám voľnosť pri programovaní.
To boli v podstate aj hlavné dôvody prečo som sa pýtal, či mi takéto vlastné riešenie prejde pri revízii. Podľa toho čo písal neutrino, to vyzerá, že by to revíziou prejsť mohlo.
@coroner26 Súhlasím, závisí to iba od tvojich schopností, toho koľko času tomu chceš obetovať a akú hodnotu má pre teba ten čas, ktorý tomu venuješ.
Súmrakový snímač by mal byť ideálne v exteriéri, vtedy si na ten MAX44009 musíš zohnať/vyrobiť nejakú krabičku, Ďalšia vec je stabilita I2C zbernice, oficiálne je to max nejakých 6-7m, musíš tam dať nejaké prevodníky a pod., skrátka musíš experimentovať, občas narazíš zistíš, že tudy cesta nevede atď.
Pozri si napr. diskusné fórum na https://www.vodnici.net/community/ , pôvodne to vzniklo, ako fórum nadšencov/majiteľov LOXONE, ale máš tam veľa riešení pre ESP32, arduino. RapsPi, NodeRed, niekto tam má aj vlastné návrhy DPS pre ESP32 a pod. Sú podľa mňa dosť tŕňom v oku pre oficiálne zastúpenie Loxone pre CZ/SK.
Napr. ten modul MAX44009 vieš nahradiť napr. týmto fotorezistorom https://eshop.elkoep.sk/eshop/sks-100...
pripojíš ho na analógový vstup, ktorý vie merať odpor a tiež máš +/- kontinuálnu úroveň osvetlenia.
Čo sa týka revízie, daj si to zrevidovať v takom stave, ako to máš, ako revízny technik, ak sú dodržané všetky normy a máš k tomu všetky podklady pre revíziu v tom nevidím problém, následne si sprav upgrade.
@marelektro Celé toto je pre mňa oddychovka na voľné chvíle, niečo nové sa naučiť, nie niečo čo by som nevyhnutne potreboval.
Mal som predtým spravenú takú krabičku i keď s iným senzorom BH1750, bol tam regulátor napätia a ESP8266, ktorý cez wifi a MQTT posielal intenzitu osvetlenia, vlhkosť (DHT22) a teplotu (DS18B20).
Vďaka za linky, to fórum popozerám.
Revíziu na dom mám, problém je, že kvôli poistke na dom by som mal revidovať elektroinštaláciu a bleskozvody každých 5 rokov, ak sa náhodou niečo stane, tak bez platnej revízie (nie staršej ako tých 5 rokov) poisťovňa nemusí vyplatiť nič.
@coroner26 bleskozvod každé 4 roky 🙂, inak meteostanicu mám na taphome ich vlastnú aj keď vonkajšom je somfy a vnútro je TapHome 🙂. Nesnima síce smer vetra ale keď už duje 70km/h tak kašlem na smer... Rolety idú hore 🙂.
Veľa šťastia pri implementácii 🙂 a snáď tu bude na streche ešte veľa takýchto diskusii.
Hm, revizia kazdych 4-5 rokov kvoli poistke? By som sa vysral na celu poistku. Aj tak, ked k niecomu pride, budu sa hladat male pismena v zmluve/obchodnych podmienkach, preco sa neda nic vyplatit.
@zefe to sa dá pri majetku (napríklad pri vlámaní nie je prekonaná prekážka), ale pri stavbe ako takej tam je to jednoznačne. Nehovoriac o spôsobenej škode susedom (ak by k nej došlo) dokonca v kolaudacnom rozhodnutí je napísané že majiteľ zabezpečí riadnu údržbu a revízie technických zariadení... Pri RD s tým treba byť opatrný.
@neutrino Aku skodu mozem sposobit s RD susedom? Nepoznam nikoho, co robi pravidelne revizie elektro/bleskozvodu pre svoj RD, ale to neznamena, ze taky clovek neexistuje 🙂
V lepsom pripade ludia riesia komin.
@neutrino Pravda, bleskozvod každé 4 roky. Mohli to ujednotiť, aby stačilo technika volať iba raz 🙂
@zefe Popravde, ani ja nepoznám nikoho, ale keď nebude revízia, tak tie malé písmenka poisťovňa ani hľadať nebude musieť. Možno veľa ľudí čo má poistku o revíziach ani nevie, lebo poisťovák to samozrejme nespomenie.