Prosím o radu, máme psíka 13. ročného. Kúpili sme ho z domom a stal sa naším miláčikom. V poslednom čase je unavený, skoro celé dni preleží, dosť ohluchol, proste psí dedko. Obávam sa, že príde čas jeho odchodu do psieho neba. Dcéra má 11. rokov a je na neho strašne naviazaná. Čo máme robiť, dá sa dieťa nejak pripraviť na odchod psíka? Ďakujem pekne.
@susannv tiez uz o Tom rozmyslam, mame 12 fenku je sice este cula,ale urcite to nebude na dlho,moja 6 r. dcera na nej lipne ma ju od narodenia a kamosky neuveritelne,ale mala vie ze vsetci co umru idu do neba a pozeraju na nas,takze to tiez tak budem formulovat...pripravit sa na to neda,ked to pride treba povedat pravdu, 11r.dievca to uz urcite pochopi
my sme stratu psíka prežili v utorok, museli sme zavolať lekára ku nám na dvor, kde ho uspal...mali sme krásneho, môdreho slo. čuvača, mal by v júni 4 roky...rakovina, chudnutie, strata zraku, nádory... aj keď deti majú 18 a 14 rokov, tiež boli na neho a aj ja strašne naviazaní, milovali sme ho nadovšetko, vedeli, že saveľmi trápi a treba mu "pomôcť"... aleje to člen rodiny, pripraviť a vyrovnať sa s tým nedá len tak ľahko... stále chodím po dvore, plačem, pozerámna hrobček. Deti smútia po svojom, syn (14) chodí v noci na dvor, dcéra (18) sa o tom nechce rozprávať, mne je veľmi ťažko... do toho ma o 2 týždne čaká rozvod, pekelná sutiácia doma od januára, deti psych. zrútené, ja týmto problémom prišla o prácu amanžel si 1/2 roka žije svoj nový život po svojom... držím palce!
my sme prisli o nasho kejsinka 11.4.2014 ... a velmi nahle... pre nas zdravy pes, plny zivota bol zrazu velmi chory a nedalo sa to zoperovat (problemy s moc.mechurom a mocovodom)... rano proste necikal a vecer sme museli urobit najhorsie rozhodnutie... a je to neopisatelna bolest... 10 rokov mal a velmi tazko to znasam... bol nas prvy psik, nase slniecko, neuveritelne dobrucky, tulidlo a nemat druheho, tak by som to isto nezvladla... vdaka rodine a priatelom je to trosku lahsie, stoja pri mne... a momentalne cakame na nove steniatko... len kejsinko bol jeden a nic mi ho nenahradi, ale treba to prazdno vyplnit... uz sme boli zvyknuti, ze tu behaju dvaja a bailey je teraz taky tichy, aj jemu chyba...
najlepsie by bolo hovorit o tom otvorene, ze toto moze prist a ze havko uz bol velmi chorucky a bude mu lepsie, proste pripravit sa nato, ze to moze prist... ako keby to prislo z cista jasna...
@efca7: prajem vela vela sil a verim, ze vsetko bude dobre... v najhorsom si zaobstaraj noveho psika... jediny sposob ako sa da kupit laska ;-) a zivot bude krajsi ;-)
@sharin@sharin už sme saopatrne s deťmi o tom bavili, ale neviem, ako dopadneme na súde, čo bude s domom - keďže raz manžel vykrikuje, že deťom nechá svoj podiel na dome a odíde, na druhej mi chce robiť zo života peklo... takže je ťaý´žké rozhodnutie, pokiaľ on ako-tak býva doma, nemôžeme bohužiaľ nič riešiť :-( :-( :-(
@efca7: uf, tak to mas tazke... mozem ti ponuknut butlavu vrbu ;-) kludne napis do internej spravy, mozeme sa skontaktovat cez mail, pripadne skype... cloveku pomoze, ked ma niekoho pri sebe, niekedy staci vyrozpravat sa ;-)
@efca7 velmi drzim palce, nech sa vsetko na dobre obrati, v zivote to je obcas velmi velmi tazke, neidem Ti radit, mozno len povzbudit, ze ''ten hore'' naklada viac len tomu, u ktoreho vie, ze to vydrzi a zvladne a posunie ho to niekam dalej.