Kategórie
Najnovšie diskusie
Kde sa diskutuje
Kam som prispel
Sledované diskusie
Sieň slávy
Fórum > Dlažba, chodník, cesta

Čím žabovať makadam pod dlažbu?

Ahojte, máme navezený makadam frakcie 32-63 v hrúbke 20-25cm. Pod ním je podstlaná geotextília. Čím sa vám najlepšie osvedčilo žabovať? Klasickou menšou vibračnou doskou alebo ubíjacou nohou? Budem to brať z požičovne náradia. Majú v ponuke žaby: Lumag PR700PRO Zipper ZI90 a nohy - Lumag VS80C alebo Zipper RAM80 Ďakujem
Odpovedať
@peto125 vibracna doska, noha je riadny zahul na ruky.
Odpovedať
@peto125 Noha na taku frakciu bude dost masaker, do toho by som nesiel :-D Radsej tazsiu zehlicku...
Odpovedať
vibracna doska tazsia urcite bude stacit
Odpovedať
@santos950 @kejsix @minonkysk tie vybračné dosky keď osm pozeral na nete tak jedna drahšia je 70kg a druhá 90kg paradoxne lacnejšia. Neviem či taká váha stačí. Keď sme žabovali pod platňu domu, mali sme tam aj nohu aj takúto nejakú žabu a tá noha to udášala podstatne lepšie, aj keď to bolo namáhavejšie :-D
Odpovedať
ak nie je tazsia v ponuke tak zober tu 90 kg
Odpovedať
u mna zabovali s nejakou doskou, co mala okolo 100kg, mozno 90 a vsetko je v pohode ... takze nevidim problem v takej doske .. hlavne potom na mensie frakcie co idu na 32-63 je lepsia, ako nejaka este tazsia, tam uz je to zbytocne ... + aj potom dlazbu mozes s tym zabovat.
Odpovedať
Profilova fotka
Na štrkodrvu frakcie 32-63 určite nebude stačiť 70 kg doska. TREBA DOSKU OD 300-500 KG !! Žaba by bola dobrá ak by tam bola frakcia 0-63mm alebo hornina s prímesou hliny. A na tú 32-63 pôjde čo ? Už len 0-4 a dlažba ???
Odpovedať
@peto125 no makadam takej frakcie bez pojiva neužabuješ. Po akože užabovaní to rozhrnieš nohou...
Odpovedať
Ideálne to bolo zhutnovať postupne po tenších vrstvách, ale teraz to je už asi jedno... Tiež si myslím, že aspoň 300kg
Odpovedať
@kosto13 na túto vrstvu pôjde 8-16 a na to 0-4 a dlažba. @megdesign a čo tam mám rozvoziť fúriky hliny alebo dať doviesť 0-4 a pobehať to tou žabou nech sa o spojí? @jurobb môžem skúsiť zobrať z vrchu aspoň 5cm. Ten kameň mám kde minúť tak dalo by sa. Niekde v návode od semmelrocku alebo inej známej dlažby som čítal, že na spodok treba dať 32-64 v hrúbke 200mm. Je to plocha asi 70m2, také L-ko.
Odpovedať
@peto125 keď na to pôjde ešte frakcia 0-4, tak by to mohlo byť ok.
Odpovedať
Profilova fotka
Keď nevychádza výška tak 5 cm môžte zobrať. Ak vrstva 32-63 nemá slúžiť ako drenáž tak to zasypať vrstvou 0-4. nie je zlý nápad. V hrúbke takej aby sa po zhutnení akurát dostala medzi 32-63 a na vrchu neostalo nič. Potom aspoň 0-16 ale asi lepšie 0-32 a podszp 0-4 pod dlažbu. Ak jetá drenážna vrstva o potrebná tak na 32-63 znovu geotextíliu a potom 0-16 alebo 0-32. Samotnú hlinu vsypávať do vrstvy 32-63 už nie. Hore čo som písal platí skôr pre väčšie líniové stavby, kde sú súvrstvia podstatne hrubšie a jedná sa skôr o štrkodrvu s prímesou hlinitých či ílovitých pieskov a je to pod konštrukčnými vrstvami vozovky. Čiž keby to bolo pod tou vrstvou 32-63 mohlo by to byť v poriadku. Teraz rozhodne hlinu nevsypávať ! Pri hutniacich doskách píšu napríklad pri 80-100 kg hutniacu účinnosť 300mm. To je však iba reklamný ťah. Keď však chceme dobre zhutniť vrstvu 300 mm potrebujeme dosku s písanou účinnosťou min 600 mm a keď hutníme na geomreži znesie to aj 600 kg dosku alebo aj najťažší vibračný valec.
Odpovedať
Článok sa načítava...
@kosto13 @megdesign ok, tak stuahnem 5cm dole dosypem tatrovkou 0-4 a užabujem. Na to som niekde čítal, že by malo ísť 10-15cm frakcie 8-16 a podsyp 3-5cm 4-8 frakcie. Či je lepšie dávať vždy tú frakciu od 0? teda stredná vrstva 0-16 (0-32) a podsyp 0-8 ?
Odpovedať
Profilova fotka
Triedené frakcie kameniva bez 0 sa používajú skôr na drenáž ako podkladná vrstva. Tak ako píše magdesign po zhutnení sa ľahko poškodí a tak isto aj pri dákej dynamickej záťaži sa ľahšie deformuje. Na frakciách štrkodrvy s plynulou krivkou zrnitosti sa dosahuje lepšia únosnosť. zaťaženie sa roznáša pod väčším uhlom na väčšiu plochu. Ideálne ( už nie vo Vašom prípade ) na málo únosnom podloží je dať pod spodnú vrstvu tuhú dvojosovú geomrežu. Dôležité je aby geomreža nebola z tkaných alebo lepených pásikov ale aby bola z tuhého plastu najčastejšie z polypropilénu. Pevnosť geomreže sa zvyčajné určí podľa kvality podložia. Ak je podložie dostatočne únosné iba sa obávame dákych slabších miest ( ílovité šošovky, organické zvyšky, možná ale nepotvrdená návažka a pod, ) ako poistku môžeme použiť najslabšie geomreže. Naopak naznačne neúnosnom podloží, kde je vôbec ťažké určiť deformačný modul ( úzko súvisí s únosnosťou ) dávame najťažšie geomreže. Pokiaľ hrozí, že sa do vrstiev nad ňou môže dostať voda od spodu alebo zboku pod vrstvu geomreže dáme aj netkanú geotextíliu primeranej pevnosti a pomerného predĺženia. Na geomrežu postačuje 200 mm vrstva triedenej štrkpodrvy fr. 32-63. Potom je vhodná primeraná netkaná geotextília. Tkané textílie majú príliš malu prieťažnosť a klzký povrch takže situáciu môžu zhoršiť rovnako ako príliš pevné netkané gtx ( ! nezamieňať si pevnosť s plošnou hmotnosťou !). Na to vrstva štrkodrvy s frakciou 0. Pokiaľ je podložie dostočne priepustné frakcie štrkodrvy be 0 nie sú potrebné. Aj zhutnená vrstva štrkodrvy s frakciou 0 odvedie viac vody ako sa dostane pri daždi cez dlažbu.
Odpovedať
1
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie
Nenašli ste čo ste hľadali?