02.01 Aká musí byť hĺbka základu oporného múru ( ďalej OM ) ?
Drvivá väčšina OM musí byť založená do nezámrznej hĺbky, ktorá je pre každú klimatickú oblasť iná. ( orientačne na http://www.stavebny-dennik.sk/?b=nm&id=3102 )
Podľa platnej STN 73 1001 je však minimálna hĺbka založenia min 0,8m. Hĺbku zakladania je potrebné zvýšiť na 1,6m pod upraveným povrchom územia v prípadoch keď základovú pôdu tvoria objemovo nestále zeminy. Rovnako treba zvýšiť hĺbku založenia ak je mrazový index v danej oblasti vyšší ako 625 ( viď hore uvedenú www ).
Hĺbku založenia je možné znížiť ak sa jedná o dočasné stavby alebo pri základoch na zeminách preukázateľne chránených proti premŕzaniu nemala by byť však menej ako 0,4m. Pri zakladaní na skalných horninách a pri konštrukciách OM, ktoré odolávajú dôsledkom premŕzania ( gabióny, vystužené múry s poddajným lícom alebo z malých blokov „ Na sucho“) sa postupuje individuálne.
V priebehu výstavby je potrebné základovú škáru chrániť a ihneď po výkope je vhodné budovať základovú konštrukciu.
02. 02 Čo sa stane ak nedodržíme minimálnu hĺbku základu ?
Často krát sa dlho nič nemusíme všimnúť. Hlavne posledné zimy boli mierne bez dlhotrvajúcich mrazov alebo boli mrazy spojené s vyššou snehovou pokrývkou ( napr. 2010 ). Po tohtoročnej zime však bude zaujímavé sledovať pohyby OM s nedostatočnou hĺbkou alebo bez založenia v okolí Bratislavy, kde snehová pokrývka pri dlhodobých mrazoch bola malá. Osobne sledujem niekoľko múrikov pred zrútením a zrejme pridám na jar niekoľko zaujímavých fotografií.
Niektoré poruchy zapríčinené mrazom a nedostatočnou hĺbkou založenia môžu mať iba estetický charakter iné znepríjemniť alebo znemožniť užívanie plôch v blízkosti múru či staticky ohroziť okolité stavby. To je aj odpoveď prečo stavebné úrady vyžadujú stavebné povolenie či statickú správu k ohláške stavby.
OM s poddajným lícom ( gabióny alebo niektoré typy OM vystužených geosyntetikou ) síce vplyvom zmrazovacích a rozmrazovacích cyklov pracujú, po ukončení mrazov sa však skonsolidujú do svojho pôvodného geometrického tvaru. Teda ak máte na korune múru trávnik, vôbec nič sa nestane.
02.03 Aká musí byť šírka základu ?
Na šírku základu vplýva samotná hmotnosť múru, typ zeminy hlavne v podloží ( jej charakter, konzistencia, únosnosť...) ale nepriamo aj v zásype, tvar terénu nad korunou a pod pätou OM, zaťaženie na terén nad aj pod OM a jeho tvar, zvolený typ OM a iné.
Napr. šírka základu pri gravitačnom opornom múre na základe dlhodobých skúseností sa zvyčajne navrhuje ako 0,33 – 0,45 celej výšky OM aj so základmi. Z toho vyplýva, že pre múr vysoký 2m so založením 0,8m ( juh Slovenska ) je min. šírka 0,33 x ( 2 + 0,8 ) = 0,93m. Naopak pri zakladaní v oblasti na objemovo nestálych zeminách pri tom istom múre môže byť potrebná šírka až 0,45 x ( 2 + 1,6 ) = 1,62m. A to ešte pri vysokých zaťaženiach alebo zhoršených geotechnických podmienkach môže byť ešte viac ( viď. obrázok ). Uholníkové oporné múry majú šírku základu často ešte väčšiu. Širka základu alebo vyrovnávacieho betónu pod geosyntetikou vystuženými múrmi či gabionmi musí mať šírku min. o 0,1m väčšiu ako je rozmer tvarovky resp. gabionu za predpokladu, že neprekročíme únosnosť pôdy v základovej špáre a ........
Dôležité je aj excentrické osadenie múru na základ . Kým pri gravitačnom opornom múre umiestňujeme múr bližšie k zásypu pri uholníkových múroch je to opačne . Pri OM s geomrežami vystuženom zásype či pri gabionovom OM môže byť umiestnený centricky. Takto empiricky navrhovať oporný múr bez ďalšieho statického výpočtu však môže iba skúsený statik, aj to iba pre múry do 2 m výšky ( 1. geotechnická kategória )
02.04 Strmý pozemok a súvisiace otázky. ( doplnené 16.02.2017 )
Názory na strmé pozemky sú rôzne. Objektívne dôvody na kúpu sú často nepriaznivé ale nakoniec pri našom rozhodovaní prevážia subjektívne pocity a názory.
Objektívne výstavba samotného domu na strmom pozemku je väčšinou drahšia ako na rovine a vytvorenie vhodných plôch na využívanie pozemku a nezriedka aj samotné zabezpečenie stability svahu nie sú lacné. Použitie drahšieho individuálneho projektu aj samotná prevádzka a sťažený prístup by nás mali odradiť od kúpy takéhoto pozemku.
Subjektívne však bývanie v dome na svahu, mnohokrát s nádherným výhľadom na mesto, obec a nie na plot či dokonca múr, prírodné scenérie s možnosťou pozorovania divej zvery, slnko, ktoré sa schová za obzor a nie za susedov dom, čerstvý vetrík, ktorý odfúka alergény .... to sú faktory, ktoré Vás „ Dostanú“. Svedčia o tom vyššie ceny svahovitých pozemkov v našich mestách, priľahlých dedinách ale dokonca aj na odľahlom vidieku zvyčajne nie sú takéto pozemky „ Za babku “.
Ak ste sa teda rozhodli pre svahovitý pozemok, je najlepšie ešte pred kúpou zvážiť viaceré aspekty a mať čo najjasnejšiu predstavu a koncepciu ako domu, tak aj využitia celého pozemku, prístupu k nemu pri stavbe i po ukončení výstavby, možnosti a následnosti riešenia terénnych úprav.
Na tento účel je potrebné mať ešte pred kúpou aspoň približné polohopisné a výškopisné zameranie.
Pokiaľ nad pozemkom len uvažujete a nechcete vyhadzovať peniaze na geodeta, polohopis jednoducho získame na www.katasterportal.sk. Výšky si môžeme jednoducho, i keď nie najpresnejšie zmerať pomocou vodováhy na 4-6m doske a metra. Do takéhoto podkladu už vie architekt spraviť prvú štúdiu aspoň s určením orientácie domu, rozdelenie funkčných častí domu i pozemku ( denná, nočná časť, sklady vstup, garáž, terasa, komunikácie chodníky, úžitková a rekreačná záhrada...) a následne vieme nahrubo určiť koncepciu úprav terénu. Zároveň si overte či sa pozemok nenachádza na potencionálne zosuvnom území. Ak áno ale pozemok sa Vám aj tak páči oslovte geológa, nakoľko stavby na takýchto územiach si vyžadujú veľa krát neprimerané náklady pred výstavbou ale aj následné veľké škody po ukončení výstavby.
Nesprávne osadenie domu a podkopanie svahu v zosuvnom území. Ilustračné foto.
Keď už pozemok vlastníme musíme doplniť potrebné podklady ako je presný polohopis a výškopis od geodeta s vytýčením pozemku, potrebný geologický prieskum – geologická správa a osloviť architekta – projektanta. Už v úvodnom štádiu projektu odporúčame spolupracovať aj s projektantom terénnych úprav. Pri dodatočnej úprave terénu, môžeme ohroziť aj stabilitu celého objektu, alebo pri dodatočnom spevňovaní svahu za domom na úzkom pozemku môžeme stavbou zabrániť prejazdu väčších mechanizmov a tým oporné konštrukcie predražiť.
Na oporné múry ale aj strmé svahy spravidla stavebný úrad požaduje stavebné povolenie s náležitým projektom. Napríklad oporný múr výšky nad 2m je už stavba 2. geotechnickej kategórie, ku ktorej už môže požadovať aj geologickú správu či dokonca samostatný geologický prieskum. Na druhej strane máme aj skúsenosti, keď stačila ohláška alebo k ohláške dodatočne požadovali aj statický výpočet. Veľa oporných múrov sa stavia dokonca bez ohlášky alebo sa „ Zvezú “ so stavebným povolením na samotný dom.
Oporné múry sú často budované na hranici pozemku , preto treba zohľadniť aj pripomienky a požiadavky susedov a vytvoriť estetickú a bezpečnú konštrukciu OM, ktorá vyhovuje obom stranám. Treba si pripraviť veľa tolerancie, trpezlivosti, ústupkov, pochopenia pre „ Pohľad na stavbu z druhej strany “ lebo susedské spory aj keď ich vyrieši súd nemajú víťaza.
02.05 Svah, strmý svah alebo oporný múr ? ( doplnené 20.02.2017 )
Pri návrhu terénnych úprav vychádzame z potreby využitia pozemku. Pri malých svahovitých pozemkoch sa snažíme zvyčajne využiť celú plochu a vytvoriť čo najväčšie terasy a výškové rozdiely vyrovnávame radšej opornými múrmi so sklonom 70 – 90°. Naopak pri rozľahlých pozemkoch si môžeme dovoliť aj svahy v prirodzenom sklone cca 10 – 40°, vystužené svahy v sklone 25-45°alebo strmé vystužené svahy v sklone 45°-70°.
Pokiaľ upravíme sklon pozemku s výškovým rozdielom 3 m z 20 na 30° s minimálnymi nákladmi získame 3 m pozemku. Keď však rovnako vysoký oporný múr zmeníme z 80 na 90° získame iba 0,5 m za vyššie náklady.
Často pri rozhodovaní či svah alebo múr hrajú hlavnú rolu peniaze. Vo všeobecnosti platí, že čím väčší sklon tým je realizácia nákladnejšia. Toto pravidlo však výrazne môžu ovplyvniť či úplne zmeniť individuálne podmienky a možnosti stavebníka. Iné bude riešenie, keď na stavbu príde pomáhať 10 chlapov z rodiny, iné keď máme na pozemku kameňolom, iné keď máme prebytok alebo nedostatok zeminy a iné riešenie bude preferovať 18 hodín denne pracujúci človek, ktorý si všetky práce a materiály objednáva a nakupuje. Rovnako môže byť lacnejší napr. 75°-ový zelený oporný múr ako 45°-ový svah s betónovými kvetináčmi.
Ďalším faktorom je orientácia pozemku k okolitej zástavbe a k svetovým stranám. Od ulice alebo od susedov zvyčajne volíme oporný múr, ktorý nám zároveň tvorí bezpečnostnú bariéru a nahrádza plot. Kým od ulice zvyčajne ani 90°-ový vyšší múr nepôsobí rušivo, od susedov alebo nad rekreačnou časťou vlastného pozemku volíme radšej múry s menším sklonom 70-87° aj pri nižších múroch alebo vystužené strmé svahy. 90°-ový hlavne vyšší oporný múr pri malom priestore nad terasou či za domom pôsobí deprimujúco. Pod rôzne „Sfušovanými“ nahnutými múrmi sa dokonca cítime nebezpečne aj keď sú už po počiatočných deformáciách stabilné.
Svahy orientované na sever nevieme využiť na pestovanie či okrasnú zeleň, preto radšej volíme skoro kolmé oporné múry a plne využijeme získaný pozemok. Naproti tomu pre svahy orientované na juh a západ, ktoré vieme ozvláštniť okrasnou zeleňou, či využívať na pestovanie, volíme strmý svah so sklonom do 70°.
02.06 DRENÁŽE
02.06a Použiť geotextíliu pri drenáži ?
Pri klasickej drenážnej ryhe je nutné drenážnu ryhu obaliť celú geotextíliou. V každej zemine sa nachádzajú jemné frakcie, ktoré zanesú drenážnym materiálom vyplnenú ryhu a postupne preniknú aj do drenážnych rúrok a zanesú ich. V niektorých horninách to môže trvať roky v niektorých mesiace či dni a celá drenáž je nefunkčná.
02.06b Oddeliť drenáž geotextíliou aj hore ?
Áno drenážnu ryhu je potrebné zakryť aj hore aj keď je drenážny materiál vytiahnutý až na alebo nad okolitý terén. Postupne dochádza k náletu prach, lístia ktoré zhnije naplaveniu zeminy s jemnými časticami pri extrémnych dažďoch a pod. Navyše je ťažko zhotoviť detail, kde sa oddelí drenážny materiál až po alebo až nad terén.
02.06c Akú geotextíliu použiť na obalenie drenážnej ryhy ?
Väčšinou používame netkané geotextílie. Majú síce menšie otvory no väčšiu drenážnu kapacitu. Tkané geotextílie resp. špeciálne tkané filtračné geotextílie používame len v špeciálnych prípadoch, keď máme k dispozície laboratórny rozbor zrnitosti zeminy.
Zásadne na drenáže používame geotextílie z prvotného 100% polypropylénu ( PP ). Geotextílie druhotných surovín ale aj z polyesteru majú aj pri niekoľko násobne vyššej plošnej hmotnosti výrazne nižšie pevnostné parametre. Akú pevnosť geotextílie použiť ovplyvňujú hlavne frakcia aj charakter výplne i okolitej zeminy a hĺbka drenáže. Čím bude kamenivo väčšej frakcie, ostrejšie ( drvené ) a čím bude ryha hlbšia, tým musí byť použitá geotextília s vyššími mechanickými parametrami.
02.06d Obaliť geotextíliou drenážnu ryhu alebo drenážnu rúrku ?
Určite vždy obaľovať celú drenážnu ryhu a nie rúrku. Kým napríklad drenážna ryha 0,7 x 0,3 m má obvod 2m²/1mb, rúrka priemeru 0,1m je obalená geotextíliou o ploche 0,314m²/mb z čoho je cca ½ neúčinná, lebo sa priamo opiera o stenu rebra drenážnej rúrky. Preto je účinnosť obalenej rúrky takéhoto profilu drenážnej ryhy iba menej ako 8% = ( 0,314 : 2 x 0,5 ) x 100, resp. Drenážna ryha obalená po obvode odvedie 12,74 x viac vody ako obalená drenážna rúrka ! Pri väčšom rozmere drenážnej ryhy je tento nepomer ešte výraznejší.
02.06e Aký materiál použiť na výplň drenážnej ryhy ?
Môžeme použiť aj štrkodrvu z kameňolomu ale aj ťažený štrk, nikdy však nesmie obsahovať aj jemné častice. Preto sú vhodné triedené frakcie 8-16, 16-32, 32-64 aj vyššie.
Štrkodrva má výhodu, že jednotlivé kamene sa lepšie do seba zaklinia a majú vyššiu únosnosť, jednotlivé kamene majú však ostré hrany a preto je potrebná pevnejšia geotextília. Na obsyp drenážnej rúrky je vhodnejšie použiť menšiu frakciu 8-16 alebo 16-32 a vyššie napr. 32-63 alebo aj
väčšiu. Na zásyp nad ukončením ( oba konce na stranách preložíme radšej s väčším presahom ) požijeme na priťaženie geotextílie radšej väčšie kamene. Často uprednostníme dekoračnú štrkorvu alebo pekné obliaky. Vrch ryhy môžeme zasypať aj humusom a vysiať trávu. V takom prípade však drenážna ryha nemusí zvládnuť prípadný nápor prívalového dažďa.
03. Problém prívalovej vody ( otázka od cicus28 ) Pozemok potencionálne zaplavovaný.
Riešil som takýto prípad pri vlastnom RD. Behom výstavby nebolo vidieť, vzhľadom na to, že bola rozkopaná celá ulica, že je pozemok najnižšie na celej ulici. Po dokončení cesty to však bolo jasné a keďže je dom nižšie ako ulica, naprieč pred domom sme vybudovali dva odvodňovacie žľaby. Prvý 150 a druhý 100 mm šíroký, každý s viacerími zaústeniami aj do kanalizácie na ulici a aj do masívnych drenáží ( spolu 1+2 rúry D 300mm ).
Ale aj tak ihneď po prívalovom daždi nám prízemie vytopilo. Vďaka rýchlemu zásahu hasičov a skutočnosti že v dome je namontovanáý centrálny vysávač s odtokom do kanalizácie sa nám podarilo do 30 min po búrke mať suché podlahy.
Situácia sa ešte cca 2x opakovala v slabšej forme ale to už sme mali pripravené zábrany na odklonenie vodného prúdu. Neskôr sme zistili, že je zanesený neďaleký potôčik a bežne vyteká na lúku nad nami. Tá bola neustále podmáčaná a keď sa zdvihla hladina, po lúke to tieklo priamo na nás a ešte sa pridala aj voda ktorá napršala na túto plochu.
Ihneď po ďalšom takomto prípade som v rámci § odvrátenia väčšej škody prebágroval celý potok a z hliny vyrobil ešte ochranný val a od vtedy je pokoj. Pre prípad som okolo domu spravil 150 mm vysoký obrubník a na pozemku pri dome spravil cca 1m široké koryto - suchý potok, ktorý sa môže premeniť na mokrý. Ešte som pomohol susedom oproti zrealizovať účinnú drenáž pod spomenutou lúkou, ktorá je schopná prijať aj povrchovú vodu.
Trochu obšírne. Určite.
Ale pred vodou sa naozaj treba chrániť.
Ak ste pri rieke tak stavať dom na 1000 ročnú vodu + poistku a proti prívalovým vodám niekoľkonásobným poistením. Preto :
- na tomto pozemku zvýšiť terén aspoň okolo domu - budovať dom na teréne a obsypať základy, naviesť terén a
- vytvoriť priestor na pretekanie vody okolo domu
- odraziť vodu vo vrchnej časti pozemku, prípadne budovať drenáže
Preto je potrebné daný pozemok si lepšie pozrieť z hladiska spádovania, aké územie odvodňuje a kam sa dá vyústiť prívalová voda a ako ju odraziť.
Obrázok ukazuje veľký pozemok pripravený na výstavbu. Všetka voda z lúky sa prevalila cez vysvyhovaný okraj a spôsobila značnú eróziu svahu. Taktiež podmáčala celý pozemok tak, že dlhú dobu po daždi sa dalo na pozemok vojsť iba vysokým terénnym autom.
Na obrázku vidno vľavo vybudovaný suchý potok a pri dome sokel na usmernenie vody. Za soklom je drenážna ryha na vrchu prekrytá okrasným kameňom.