Týmto článkom reagujem na nasledujúci dopyt :
Dobrý deň
Čítal som vaše príspevky na Modrej streche chcem sa opýtať či by ste mi vedeli poradiť či som zvolil dobré riešenie alebo to mám zmeniť.
Pri dome som dal rozhrnuť zem zo základov a zo strany od suseda vznikol presah približne 80cm až jeden meter.
Po prečítaní vašich príspevkov by som chcel dať základ 1m hlboký a 50cm široký a domurovat DT 30. Zvyslo roxory by som dal fi12 každých 30 CM. Navrch musím dať pletivo 180cm + železné stĺpiky.
Zem je íl bez kameňa, stavba j pri Detve podľa tabuľky nezamrzajuca hĺbka 101cm.
Prípadne rozmýšľam nad riešim roka stranovým debnenim a 20cm múr. Ďakujem
Čítal som vaše príspevky na Modrej streche chcem sa opýtať či by ste mi vedeli poradiť či som zvolil dobré riešenie alebo to mám zmeniť.
Pri dome som dal rozhrnuť zem zo základov a zo strany od suseda vznikol presah približne 80cm až jeden meter.
Po prečítaní vašich príspevkov by som chcel dať základ 1m hlboký a 50cm široký a domurovat DT 30. Zvyslo roxory by som dal fi12 každých 30 CM. Navrch musím dať pletivo 180cm + železné stĺpiky.
Zem je íl bez kameňa, stavba j pri Detve podľa tabuľky nezamrzajuca hĺbka 101cm.
Prípadne rozmýšľam nad riešim roka stranovým debnenim a 20cm múr. Ďakujem
Odpoveď :
Takéto riešenie by malo odolať tlaku zeminy. Druhá vec je cena a prácnosť. Porovnávam s variantom oporného múru s čelom z panelov z KARI siete a geomrežami vystuženým zásypom.
Pri múre z DT tvárnic musíme najprv spraviť hlbší výkop ( vo Vašom prípade aj okolo elektrického stĺpu ). Na bagroch majú väčšinou lyžice 300 a 600 mm široké, takže buď. bude kopať 60-tkou a objem 0,6 m3 betónu /m je optimistický alebo bude kopať 30-tkou cca s rovnakým výsledkom. K cene za betón musíme pripočítať dopravu za každú fúru, niekedy aj pre základy čerpadlo betónu jeho čas na stavbe a dopravu, rôzne príplatky podľa betonárne ( nakladanie, prestoje, čistenie a iné ). Za tuhým oporným múrom a hlavne ak je v zásype íl musí byť vybudovaná účinná drenáž. V nákladoch nie sú položky za ´dalšie predĺženie drenáže. Roxory d 12mm bude lepšie z praktického hľadiska dávať po 250 mm ( je to raster dĺžky DT ) a malo by to cca postačovať. Musia však byť votknuté cca 500 mm do základu na vnútornej aj vonkajšej strane DT v dvoch radoch ( nie jedna rada v strede - to skoro ako keby tam nič nebolo ). S vodorovnou výstužou je ich vhodné previazať. DT sa musia zhora dosť neprakticky navliecť na trčiace prúty. Pri betonáži už teraz bude nutné čerpadlo betónu.
Pri vystuženom OM stačí rozložiť panel, rozprestrieť geomrežu, vysypať čelo štrkodrvou či vyložiť lomovým alebo prírodným kameňom a zahŕňať po vrstvách a hutniť miestny materiál. Nechránená oceľ má úbytok vplyvom korózie každý rok 0,012 mm. Čierna KARI sieť priemeru 8mm bude každý rok korodovať o 0,024 mm ( z priemeru prúta - koroduje z každej strany ). Čiže za 200 rokov bude mať priemer ešte stále 3,2 mm ( 200*2*0,012 ), čo je priemer gabiónových drôtov a je to ešte stále plne funkčné. Trochu drahšie sú panely z pozinkovanej KARI siete D 6 mm.
Čo je stranové debnenie ???![]()
![]()
![]()
![]()
Pokiaľ chcete z dákeho dôvodu silou-mocou budovať oporný múr z DT máme variant OM z DT tvárnic so zásypom vystuženým geomrežami.
Základ nemusí byť taký masívny, zvyčajne stačí šírka na hrúbku DT + 100 mm do nezámrznej hĺbky. Výstuž v múre sa robí z roxorov 6 - max.8mm bez komplikovaného ohýbania tak ako pri plotoch budovaných z DT. Betónuje sa po dvoch radoch pričom sa do každej druhej rady medzi DT vkladajú geomreže tak, ako je schématicky znázornené v našom článku 03 - poruchy a havárie OM na posledných dvoch schémah obr.007. Po dobudovaní OM sa zasýpa a hutní po vrstvách, medzi ktoré sa vkladajú napnuté geomreže.![]()
Zvyčajne postačujú pre nižšie oporné múry aj DT20 alebo DT25