Na základe dát Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO), má 30 až 70 % dospelej populácie v Európskej únii nadváhu, pričom 10 až 30 % populácie trpí obezitou. Tá je navyše úzko spojená s vyšším rizikom kardiovaskulárnych chorôb, diabetických chorôb, ortopedických problémov, psychických porúch a nízkym sebavedomím.
Čísla tiež naznačujú, že viac ako tretina dospelých obyvateľov Európy nie je dostatočne aktívna a SZO odporúča minimálne 150 minút fyzickej námahy strednej intenzity každý týždeň. Stačili by teda približne 2 až 3 hodiny intenzívnejšej aeróbnej fyzickej aktivity týždenne a naše telo by sa nám odvďačilo:
- znížením rizika ischemickej choroby srdca o 30 %,
- znížením rizika cukrovky o 27 %,
- znížením rizika rakoviny prsníka a hrubého čreva o 21 – 25 %,
- podporením duševného zdravie (znížením stresových reakcií, úzkosti a depresie),
- a prevenciou Alzheimerovej choroby a iných foriem demencie.
Fyzická aktivita však nemusí znamenať len potenie sa s činkami. Univerzitní vedeckí výskumníci zistili, že predĺžená fyzická aktivita, ako napríklad záhradkárčenie, dokáže spáliť viac kalórií ako čas strávený v posilňovni, a to aj napriek tomu, že sa jedná o aktivitu s výrazne nižšou intenzitou pohybu. Kľúčom je množstvo času, ktoré aktivite venujeme. Celkový pozitívny fyzický efekt dvojnásobne až trojnásobne dlhšieho času stráveného prácou v záhrade je väčší ako návšteva posilňovne.
Vedecká štúdia kolektívu autorov Soga, Gaston a Yamaura preukázala, že aktívni záhradkári sú nielen fyzicky, ale aj mentálne zdravší. Pestovanie vlastnej zeleniny a ovocia, aby sme svojmu telu dopriali čerstvé, poctivo vypestované plody teda nie je jediný dôvod, prečo je záhradkárčenie vynikajúco a zmysluplne strávený čas.
Pravidelne strávený aktívny čas v záhrade:
- zvyšuje množstvo vitamínu D,
- posilňuje imunitu,
- znižuje index telesnej hmotnosti,
- podporuje motoriku svalstva a cit v prstoch,
- znižuje depresiu a úzkosť,
- zvyšuje relatívnu spokojnosť,
- zlepšuje duševnú rovnováhu,
- znižuje stres.
Každý z nás má obmedzenú schopnosť prijímať informácie a podnety, ktoré vyžadujú našu pozornosť. Prispieva k tomu neustála konektivita prostredníctvom smartfónov, e-mailov a práce s počítačom. Štúdia z Výskumného centra ľudského zdravia na Ilinojskej univerzite ukázala, že keď sa táto obmedzená kapacita naplní, máme sklony k podráždeným stavom, sme v strese, rozptýlení a náchylní k chybám. Našťastie, ľudskú vyčerpanosť z neustáleho vynakladania pozornosti, dokážeme zvrátiť. Svoj mentálny stav totiž môžeme dostať do rovnováhy tým, že sa vystavíme tzv. nedobrovoľnej pozornosti (v angl. involuntary attention). Tento pojem predstavuje pozornosť, ktorá si nevyžaduje vynaloženie energie a nabíja energiou. Vystavujeme sa jej, napríklad, v prírode alebo v záhrade.
Mentálne zdravie, psychická rovnováha, spokojnosť a zvládanie stresu sú snáď ešte väčšie výhody trávenia času v záhrade, ako pozitívny vplyv na fyzickú stránku človeka. Odborný článok publikovaný v renomovanom časopise Journal Health of Psychology ďalej tvrdí, že práca a oddych v záhrade podporuje tvorbu neuroendokrinných látok, ktoré odbúravajú stres. Záhradkárčenie vedie k zníženiu hladín kortizolu, čo má za následok pozitívnu a veselú náladu.
Aj „pasívne“ trávenie času v záhrade na lavičke alebo v altánku je rovnako dôležité ako samotná práca. Dobrá grilovačka s priateľmi nás dokáže dobiť pozitívnou energiou na veľmi dlhú dobu. Ak teda máte záhradu, v ktorej radi trávite čas, či už formou oddychu alebo aktívnej záhradkárskej práce, ste na dobrej ceste, aby ste sa stali zdravším a šťastnejším človekom. Vytvorte si z nej vysnívané miesto úniku od každodenných povinností a trávte v nej čas aktívne aj pasívne so svojimi blízkymi.