Úroda z hriadok je pozbieraná, na stromoch sa už držia len tie najhúževnatejšie listy, a človeka pomaly začínajú pobolievať kríže pri predstave každoročného záveru záhradnej sezóny – rýľovania. Lenže, je to naozaj potrebné?

Možno si hovoríte, vždy „sa to“ tak robilo, tak aké špekulovanie. Lenže aj majster „Sato“ sa môže mýliť. Napríklad prívrženci permakultúrneho pestovania v tom majú celkom jasno – nerýľovať. A dokonca aj zástancovia tradičného záhradkárčenia pripúšťajú, že tento spôsob úpravy pôdy nie je prospešný vždy.

Prečo sa vlastne rýľuje?

Obracaním sa má zemina prevzdušniť, rozruší sa prípadná stvrdnutá vrchná vrstva, ktorá neprepustí pod povrch vlahu, zlikviduje sa burina a škodcovia, do pôdy sa zapracuje hnojivo…  Ani podľa tradičných záhradkárov to však neplatí všeobecne. Jesenné rýľovanie jednoznačne odporúčajú len pri ťažkých ílovitých, málo humusovitých, prípadne kyslých pôdach, ktoré tak môžete skvalitniť  – môžete do nich zarýľovať zelené hnojenie, prípadne maštaľný hnoj tam, kde chcete pestovať rastliny náročné na živiny, piesok na odľahčenie, popol či vápenec na zmiernenie kyslej reakcie pôdy… Ílovitá pôda vytvára veľké hrudy, ktoré v zime mráz roztrhá. Vytvorí sa tak lepšia štruktúra zeminy a dostane sa do nej viac zimnej vlahy.

Čo na to hovoria zástancovia permakultúry?

Berú si príklad z lesa. Pod stromami sa tam vrstvia vetvičky, listy a ďalší organický materiál, ktorý sa postupne rozkladá a vytvára „hrabanku“ bohatú na živiny. (Tiež ste si ju boli v lese nabrať, aby ste si ju doniesli do záhradky?). A pôda pod hrabankou je vlhká a kyprá – aj bez rýľovania. Zástancovia permakultúry preto tvrdia: nerýľujte, nastielajte. Ak na povrch zeminy navrstvíte organický materiál zo záhrady (drevnú štiepku z rozdrvených konárov, slamu, trávu, zvyšky rastlín po zbere úrody…), pod touto vrstvou ostane pôda dostatočne vlhká, nevytvorí sa na nej zaschnutá tvrdá nepriepustná „škrupina“, a tlejúce rastlinné zvyšky do nej budú postupne a prirodzene dopĺňať živiny.

Nielenže sa teda bez rýľovania zaobídete a zemina bude kyprá, vlhká a bohatá na živiny aj iným, menej namáhavým spôsobom. Obracanie dokonca pôde škodí. Ubližuje totiž pôdnym mikroorganizmom, ktorým v skutočnosti vďačíme za živiny v pôde, pretože pomáhajú rozkladať rastlinné zvyšky na prospešné hnojivo. Lepšie je teda nelikvidovať ich rýľovaním a „vymrznutím“, ale chrániť ich vrstvou nástielky pred mrazom a nechať ich v pokoji zúrodňovať pôdu. A to nielen na jeseň, ale po celý rok.

No a čo s burinou? Ak zeminu pri rýľovaní obrátite „hore nohami“ zamedzíte prístup svetla k burine a tá zahynie. Ibaže prístup svetla môžete zamedziť aj iným, menej drastickým spôsobom, ktorý neublíži ostatným – napríklad tým, že na zem položíte obyčajný kartón a prikryjete ho vrstvou rastlinného materiálu. Burina odumrie a spolu s kartónom sa rozloží na prospešné hnojivo.

Kedy určite nie

Jesenné rýľovanie sa ani podľa zástancov tradičného prístupu neodporúča pri ľahkých piesočnatých a úrodných hlinitých pôdach, pretože napomáha ich zvetrávaniu, zemina sa tým ešte viac vyčerpá a zbytočne sa presuší. V prípade ľahkej pôdy je teda jednoznačne vhodnejšie nastielanie. A ak do nej chcete zapracovať vyzretý kompost, urobte tak až na jar.

Úplne nevhodné je hlbšie rýľovanie pôdy taktiež pod stromami a krami, a to bez ohľadu na typ pôdy. V povrchovej humusovitej vrstve (asi na ploche koruny stromu alebo kra) sa totiž nachádzajú drobné vlásočnicové korienky, ktorými dreviny čerpajú živiny z pôdy. Tie by ste rýľovaním zničili! Ak na prekyprenie zeminy spojené so zapracovaním kompostu nedáte dopustiť, robte to nanajvýš raz za tri až štyri roky, aj to len plytko, pomocou rýľovacích vidiel.

Rýľovanie určite nie je potrebné ani na zákonoch kvetov či byliniek, ani na hriadkach určených na pestovanie cibule, strukovín, paradajok alebo cukiet. Všade tam postačí prekypriť pôdu na jar, prípadne pridať kompost do jamiek k priesadám.

Rozhodli ste sa skúsiť to tento rok inak? Rýľ však určite nezahadzujte, zíde sa vám pri iných prácach ;). No skúste si v záhradnom domčeku urobiť miesto na drvič konárov či štiepkovač – pomôže vám zužitkovať záhradný odpad do posledného konárika a spracovať ho na mulč, ktorý využijete na záhonoch či do kompostu.

 

Originálny článok nájdete na: https://gardeon.sk/blog/rylovat-ci-nerylovat-odpoved-vobec-nie-je-taka-jednoznacna-ako-by-sa-mohlo-zdat/