V Nemecku funguje stavanie koreňových ČOV na dvoch systémoch, dodavateľsky a svojpomocne. Svojpomocne žiadateľ oznámi vodoprávnemu orgánu zámer stavby, tam mu doporučia špecializoavané organizácie. Po výbere mu urobia projekt, zabezpečia vydanie povolenia, pošlú materiál, majiteľ si KČOV postaví, fotodokumentáciu pošle organizácii, táto vystaví doklady o spôsobilosti na prevádzku a úrad vydá povolenie.
Vybavoval som desiatky povolení a utrpenie resp. pracnosť bola nekonečná. Pri návrhu nemeckého systému u nás sa MŽP vyjadrilo, že Slováci by klamali. Odhliadnuc od neúcty k občanom, nie je tento postoj bez návrhu iného použiteľného postupu riešením problému.
Príručku na stavbu som skladal pre informáciu , či sa také niečo dá u nás použiť. Dal som ju do predaja nie pre cenu, ale pre evidenciu počtu záujemcov. Samozrejme, že počet záujemcov nie je počet stavajúcich, ale niečo sa urobilo. KČOV v Tr. Bohuslaviciach, V. Hradnej, Podlužanoch, objekty nevynikajú nad zemou ako pozemné stavby, takže foto by sa opakovalo v malých obmenách.
Čo si myslíte o takomto postupe? V záhrade by sme si svojpomocne postavili niečo ako kčov, s riadnym dodržaním postupu (vodotesnosť, štrk, rastliny). RD by sme oficiálne aj reálne odkanalizovali do žumpy, ktorá by sa riadne vyvážala. Ak by sme príležitostne prečerpali nejaké množstvo vody (nie kalu) zo žumpy do kčov, bola by takáto kčov funkčná? Bola by bez zápachu?